Vlakom do Švajčiarska (2)

7.9.2025 8:00 Juraj Földes

Po piatich dňoch strávených v oblasti Bernských Álp, sme odviezli z Interlakenu Golden Pass Expressom do Montreux, do kantónu Vaud (Wadt) a z vysokých hôr do nemenej zaujímavých miest. Náš expres si zmenil v Zweisimmene rozchod z 1435 mm na 1000 mm a zvykali sme si na francúzštinu miesto nemčiny. Počas trojdňového pobytu v Montreux sme sa v pondelok odviezli vlakom do Ženevy a pri spiatočnej ceste sa zastavili aj v Lausanne, kde je zatiaľ jediné švajčiarske metro. Posledný deň cestovania po Švajčiarsku sme trávili pár hodín vo Fribourgu/Freiburgu aj pri modeloch v hale „Kaeserberg“ a potom v Zürichu.

Golden Pass Express, ktorý jazdí na tej našej trase 4 krát denne, s intervalom 2 hodiny, s výnimkou 2. a 3. spoja, medzi ktorými je interval trojhodinový. My sme mali miestenky na 2. spoj z Interlakenu, ktorý nás doviezol do Montreux o 14,23. Pohľady na hornatú krajinu, ktorou vedie jednokoľajná trať boli krásne, ale išli sme stále svižne, iba v Zweisimmene počítal cestovný poriadok s pobytom 10 minút.

Zweisimmen - Montreux, foto z vlaku, 17.8.2025 ©Juraj Földes

Po príchode sme zišli výťahom do podchodu, ktorý ústil do Avenue des Alpes, odkiaľ sme sklenú fasádu hotela Freddyho Mercuryho nezazreli, nás barman z najbližšieho baru ochotne nasmeroval do stúpajúcej bočnej uličky, lebo hotel bol na úrovni predĺženého prvého nástupišťa. Po ubytovaní komunikovanom v angličtine sme sa ešte vybrali na prvú vychádzku do mesta.

Montreux, riadiaci vozeň nášho vlaku (vpravo), 17.8.2025 ©Juraj Földes

Montreux, súprava Golden Pass Expressu, záber z hotela, 17.8.2025 ©Juraj Földes

Najväčší dojem na nás urobilo živé kľukaté nábrežie Ženevského jazera a okolité reprezentačné budovy na Grand-Rue, hlavnej ulici. Celé kilometre pobrežia – Riviera vaudoise sú záhradnícky vysadené a udržiavané a my sme sa pre začiatok vydali po nej smerom na Vevey.

Montreux, na promenáde Vaud Riviera, 17.8.2025 ©Juraj Földes

Po hlavnej ceste sme videli premávať trolejbusy nosnej linky 201, tie premávajú od roku 1957 na medzimestskej trati Vevey – Montreux – Chillon -Villeneuve – Rennaz, keď nahradili pôvodnú električkovú linku z roku 1888. Aktuálne tu jazdia v 10-minútovom špičkovom intervale belgické kĺbové trolejbusy Van Hool. Na druhý deň sme ich stretli aj v Ženeve. Jedným trolejbusom sme sa na koniec prechádzky odviezli späť do centra.

Montreux, Van Hool Exqui.City 18 na linke 201, 17.8.2025 ©Juraj Földes

V pondelok, siedmy deň pobytu vo Švajčiarsku sme sa po výdatných raňajkách pobrali z hotela priamo na 1. nástupište, odkiaľ odchádzajú všetky vlaky smerom na Lausanne, nakoľko pre normálny rozchod sú v Montreux k dispozícii len dve priebežné koľaje. Interval vlakov bol doobeda polhodinový a po rannej špičke bolo v našej súprave miesta až po Ženevu dosť.

Montreux, Stadler Flirt SBB RABe 523 na prvej koľaji smerom do Ženevy, 18.8.2025 ©Juraj Földes

Náš vlak končil na ženevskom letisku, my sme vystúpili po zhruba hodine cesty na stanici Cornavin, najbližšej k stredu mesta. Po východe z impozantnej staničnej budovy sme po obídení množstva taxíkov zastali na nástupišti mestskej dopravy a odviezli sa posledným typom električky od Stadlera linkou 15 na metrovom rozchode na druhý breh Rhôny, po Plainpalais.

Stanica Cornavin Ženeva, Stadler Tango na linke 15, 18.8.2025 ©Juraj Földes

Na pešiu zónu, zastávku Molard nás zaviezla električka linky 12. Rue de Rive je pešou zónou, po ktorej premávajú len električky a trolejbusy, čo mi pripomínalo Obchodnú ulicu v Bratislave, či Masarykovu třídu v Brne, kde sa ovšem trolejbusy nevyskytujú.

Ženeva Plainpalais, Duewag-Vevey 4/6, 18.8.2025 ©Juraj Földes

Stretli sme tu aj typ trolejbusu Van Hool, aký premáva aj v Montreux, ako v druhom frankofónnom meste Švajčiarska. Vzhľadom na rozsah trolejbusovej siete sú tieto v Ženeve zastúpené vo väčšom počte oproti šestnástim kusom v Montreux.

Ženeva, Molard, Van Hool Exqui.City 18 na linke 7, 18.8.2025 ©Juraj Földes

Nemohli sme vynechať ani pohľad na ženevské jazero s gejzírom od mostu Pont du Mont-Blanc. Pri moste bolo aj ruské kolo, ale kvôli vyhliadke sme radšej peši pokračovali do kopca, ku katedrále St-Pierre v starom meste. Mali otvorené, poplatok za vstup nevyberali. Katedrála má románske korene, dostavali ju ale až v období gotiky. Za určitú strohosť interiéru vďačí reformácii. Z neďalekej terasy sme mali ešte pekný výhľad na stranu jazera.

Ženeva, katedrála Saint Pierre, stavali ju od roku 1160, 18.8.2025_©Juraj Földes

Zo zastávky Bel-Air sme sa bez obeda ešte odviezli na stanicu Cornavin a bez ďalšieho zdržania sme nastúpili do vlaku EC, s odchodom za pár minút, ktorý mal ďalšiu zastávku až v Lausanne. Tu som ho ešte stihol po vystúpení nafotiť a vybrali sme sa do mesta, smerom nadol, k pobrežiu.

Lausanne, Alstom Class ETR 610/RABe 503 SBB pokračuje do Milána, 18.8.2025 ©Juraj Földes

Obedovali sme na terase malej reštaurácie pri trolejbusovej trati, ale počas nášho obeda na linke 2 prešlo viac autobusov, než trolejbusov. Po obede sme peši pokračovali smerom k prístavu a to nám poskytlo výhľad z mostíka na povrchový úsek autonómneho metra 2. linky. Na rozdiel od Ženevy totiž v Lausanne električky nemajú, ale ako jediní majú vo Švajčiarsku metro. Kým linka m2 funguje bez vodiča a súpravu tvoria dva vozne, linka m1 je klasická, a jazdia po nej dlhšie súpravy.

Lausanne, Grancy, povrchový úsek metra m2, 18.8.2025 ©Juraj Földes

Po prechádzke na zelenom polostrove pri prístave sme vyhľadali údolnú konečnú stanicu autonómneho metra Ouchy-Olympique a po príchode súpravy sme spolu s mnohými ďalšími skoro naplnili prázdny vlak.

Lausanne, Ouchy-Olympique, stanica autonómneho metra m2, 18.8.2025 ©Juraj Földes

Po zhruba tretej zastávke sa vlak naplnil na prasknutie, a ja som si predstavoval, ako by to bolo asi kapacitne u nás v Bratislave, na trati do Petržalky s francúzskym autonómnym metrom bolo dopadlo. Lausanne je síce druhým najväčším mestom Švajčiarska, ale má podľa posledných údajov len okolo 140.000 obyvateľov, čiže necelú tretinu v porovnaní s Bratislavou.

Lausanne, Public_Transport_Map, zdroj: cs.wikipedia_Metro v Lausanne

Metro nás na čiastočne až 12%-nom stúpaní vyviezlo na stanicu Riponne-M. Béjart, odkiaľ sme sa pešo prešli živými ulicami starého mesta a v horúčave sme vyšlapali aj ku katedrále Notre Dame, dominujúcej celej štvrti. Začali ju stavať o 10 rokov neskôr, ako ženevskú a dostavali po 105 rokoch. Gotický portál hlavného vstupu úplne svietil po očiste a rekonštrukcii.

Lausanne, pekne reštaurovaný gotický portál katedrály Notre Dame, 18.8.2025 ©Juraj Földes

Po vyhliadke z terasy pred chrámom sme zostúpili k stanici metra Lausanne-Flon, kde sme videli aj súpravu 1. linky metra. Je tu aj konečná stanica železnice LEB, Lausanne – Échallens - Bercher. O jednu zastávku nižšie je Lausanne-Gare, kde sme si chvíľu počkali na najbližší spoj do Montreux. Ocenili sme preblikajúcu informáciu na staničných displejoch, kde sa zobrazovalo radenie súpravy a obsadenosť jednotlivých článkov. Vybrali sme si prvý článok druhej triedy, kde z troch postavičiek bola ešte jedna biela a naozaj sme si tam ešte našli dve miesta oproti sebe.

stanica Montreux, Stadler Kiss RABe 511 odchádza popri našom hoteli, 18.8.2025 ©Juraj Földes.

Predposledný, náš ôsmy deň sme trolejbusom opustili Montreux a navštívili susediaci Veytax-Chillon, pevnosť pri ženevskom jazere. Patrí k najzachovalejším v Európe a miesto, kde stojí už obývali ľudia v dobe kamennej. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1150. Leží na malom skalnatom ostrovčeku, podľa tohto dostal aj názov. Chillon (v stredovekom jazyku skalnatá plošina) a bol vhodným miestom na prechod zo severu na juh Európy. Na tomto mieste sa preto v minulosti počas vlády dynastie Savojovcov vyberalo mýto. V rámci svojej histórie slúžil neskôr aj ako väznica či sklad zbraní. Skala na pobreží oproti hradu vyniká strielňami z roku 1940, ako preventívne opatrenie pre prípad napadnutia Švajčiarska.

Veytaux- kaštiel Chillon má prvú písomnú zmienku z roku 1150, 19.8.2025 ©Juraj Földes

Na hrade treba v prípade postupu podľa audiosprievodcu, alebo letáčika (aj v češtine) tráviť dlhé hodiny. Písomné informácie na doporučenej trase (46 zastávok) sú vo francúzštine, angličtine a nemčine. Z hlavnej veže, donjonu sú fascinujúce vyhliadky na všetky svetové strany.

Veytaux-Chillon, pohľad smerom k Villeneuve/Rennaz, 19.8.2025 ©Juraj Földes

Po niekoľkých hodinách sme išli na zastávku linky 201 so zámerom doviesť sa do blízkosti stanice (a hotela) v Montreux, ale tento raz som si nerozumel s automatom na lístky priamo v trolejbuse, ktorý mi lístky nedal, ani platobnú kartu dlho nechcel vrátiť. Pomohla zrejme domáca dáma a na jej zásah mi mašina kartu vrátila. Nechcel som už viac riskovať a vystúpili sme skôr, ako sme plánovali a potom sme sa prešli tým úsekom pobrežia, ktorý sme v pondelok neabsolvovali.

Veytaux-Chillon, vodič trolejbusu 201 do Montreux nás zdraví, 19.8.2025 ©Juraj Földes

Zásoby sme si doplnili v supermarkete siete, s ktorým sme sa už stretli vo Wengene a po občerstvení sme sa začali pripravovať na posledný deň švajčiarskeho výletu. Pri polhodinovom takte vlakov aj v relácii Montreux-Fribourg/Freiburg sme neboli ráno v strese, ale mohli sme sa v pohode ešte naraňajkovať.

Montreux stanica, lokomotívy SBB Re 420 sme videli už len zriedkavo, 19.8.2025 ©Juraj Földes

Deviaty deň, v stredu sme sa po prvom nástupišti presúvali k stanici a vtom sa blížil popri nás nákladný vlak v čele s kedysi veľmi rozšírenou lokomotívou radu 420 a po ňom došiel poloprázdny zastávkový vlak do Lausanne. Do Lausanne sme došli len pár minút pred diaľkovým vlakom smerujúcim do Ženevy, ale nemuseli sme aspoň nečinne vysedávať na stanici v Montreux. Do Fribourgu/Freiburgu sme sa asi hodinu viezli poschodovým vlakom IC1, ktorý pre výluku už do Bernu potom nepokračoval. Batožinu sa nám podarilo uložiť do dvoch schránok, pričom za ten väčší sa platilo viac.

Fribourg/Freiburg stanica, Trolejbus Hess lighTram DC19 na linke 2, 20.8.2025 ©Juraj Földes

Pred stanicou sme našli zastávku viacerých liniek mestskej dopravy a počas čakania na náš autobus linky 9 do Granges-Paccot, Rue de Coteau sme videli vyššiu frekvenciu trolejbusov oproti autobusom, čo potvrdilo náš dojem o preferencii elektrickej trakcie aj v tomto meste. Autobus nás doviezol na mierny kopec na okraji mesta a za rozlúčkovou kaplnkou sme zazreli pamätník, malú lokomotívu RhB -rétskej dráhy pred vchodom do Kaeserbergu.

Fribourg/Freiburg, lokomotíva rétskej dráhy č. 212, ako upútavka pre Kaeserberg, 20.8.2025 ©Juraj Földes

Prvé návrhy výstavnej modelovej železnice v mierke 1:87 pochádzali od jej zakladateľa Marca Antiglia z roku 1982. Stavba haly a parkoviska trvala do roku 2007 a slávnostné otvorenie sa uskutočnilo koncom januára 2009. V roku 2023 privítali 200.000.-ho návštevníka a od jesene 2024 do mája tohto roku trvala inovatívna prestavba Kaeserbergu. Položených ostalo vyše 2 km koľajníc a na koľajisku jazdí 87 vlakov.

Fribourg/Freiburg - Kaeserberg, predsieň ako depo, 20.8.2025 ©Juraj Földes

Pri pulte za vstupom sa pokladníčka niečo spýtala po francúzsky, čomu som neporozumel, ale keď sa spýtala po nemecky na rezerváciu, tak som mohol potvrdiť, že áno, bola ale meškáme a vyhovoril som sa na výluku. Chvíľu sme si počkali za vstupom, kým dotancovala ukrajinská folklórna mládež a rýchlo sme prešli cez tri kinosály do predsiene s depom vlakov HO a informatívnymi vitrínami.

Fribourg/Freiburg - Kaeserberg, pohľad z hornej úrovne haly nadol, 20.8.2025 ©Juraj Földes

Podľa môjho názoru ide o špičkové pevne zabudované modelové koľajisko s presným námetom švajčiarskych železníc z rokov okolo 1990 – 2000, bez hravých detailov a bez pohyblivých neželezničných atrakcií. Premávajú tu jednosmerné modely normálneho rozchodu najmä po predlohe súprav SBB-CFF-FFS, úzkorozchodných RhB-rétskych dráh a fantazijného Kaeserbergbahnu. Na kopci je aj pozemná lanovka a v malej, ešte rozostavanej časti vzniká aj lanová dráha. Všetko tu malo výrazne edukatívny charakter a je zrejme orientované na dorast. Mimo koľajiska sú nainštalované ešte 2 simulátory, z toho jeden upravený pre deti.

Fribourg/Freiburg - Kaeserberg, stanica úzkeho rozchodu na hornej úrovni haly, 20.8.2025 ©Juraj Földes

Jazdu vlakov riadia dvaja dispečeri, jeden na spodnej, druhý na hornej úrovni haly, s výškovým rozdielom pol podlažia. Dispečerské pulty zodpovedajú vzoru prevzatého od štátnych dráh. Tretí pasívny pult je len edukatívny pre verejnosť. Ovládanie je digitalizované a maximálky súprav sú nastavené primerane veľkým vzorom. Vrchné vedenie je nefunkčné, len jej (presnou) atrapou. Pantografy sú fixované v polohe, aby sa vedenia tesne nedotýkali.

Fribourg/Freiburg - Kaeserberg, nočná smena dispečera normálneho rozchodu, 20.8.2025 ©Juraj Földes

Večerné osvetlenie sa nezapína tak často, ako napríklad v hamburskom Miniaturwunderlande, alebo v splnenom sne H.P.Porscheho a pomerne rýchlo po zotmení, pritom len postupne začalo svitať. Podľa internetovej stránky pozostáva tím Kaeserbergu asi z 30 ľudí, otvorené denne tu nie je, skôr v priemere jeden deň v týždni a aj návštevu bolo treba podľa toho naplánovať.

Fribourg/Freiburg - Rue de Lausanne, v pozadí katedrála sv. Mikuláša, 20.8.2025 ©Juraj Földes

Po odchode z Kaeserbergu sme sa odviezli zase k stanici autobusom a po pešej zóne sme sa vydali dole kopcom smerom k rieke. Počas prechádzky sa rozpršalo, tak sme sa od katedrály pobrali trolejbusom k stanici. Pri pohľade z trolejbusu na údolie La Sariny mi príšlo aj trochu ľúto, že nebolo na mesto viac času. Na stanici sme na konci podchodu rýchlo našli poschodový diaľkový autobus s cieľom „EV Bern“, ktorý nás za necelú hodinu po diaľnici doviezol do Bernu.

V Berne sme sa nezdržali, na staničných displejoch sme hneď zazreli rýchle vlakové spojenie do Zürichu a pri troške šťastia sme ešte našli aj miesto na sedenie. Tí čo nastúpili po nás, nejakú minútu pred odjazdom, už toľko šťastia nemali. Na chrbticovej trati sme pomerne väčšiu vzdialenosť prekonali tiež do hodiny. Po príchode a po nájdení schránok nastal menší problém, totiž väčšie schránky boli všade obsadené. Po chvíli sa predsa jedna našla a pýtala si trochu vyšší obnos, ako tie vo Fribourgu/Freibergu.

Na rušnej zürišskej stanici sme sa už dlho nezdržiavali, boli sme tu aj pred šiestimi rokmi, odvtedy sa tu badateľne nič podstatného nezmenilo. Mali sme ešte skoro päť hodín času do odchodu nočného vlaku o 21,20.

Keď sme vyšli z budovy bočným východom oproti Löwenstrasse, odtiaľ k stanici práve vychádzala električka, ktorá sa objavuje v uliciach Zürichu až v posledných šiestich rokoch. Opačne na linke 6 ide o niečo staršia Cobra, celá sieť má aj v Zürichu metrový rozchod.

Peši sme prešli až po Löwenplatz a odtiaľ užšími uličkami po park pri Lindenhofe, odkiaľ sa núkal pekný výhľad smerom na Limmatquai. Po zostupe z terasy sme prešli ponad Limmat po moste Rudolf-Brun-Brücke a nastúpili na električku smerujúcu k jazeru.

Odviezli sme sa po Stadelhofen a ďalej sme sa prešli kúsok popri zürišskom jazere po kúpalisko Utoquai. A keďže električky idú v Zürichu v krátkych intervaloch, tak sme sa zase zaviezli opačným smerom po zastávku Central.

Od Centralu vychádza na terasu pod Eidgenössische Technische Hochschule – technickou univerzitou pozemná lanovka Polybahn, ktorá slúži verejnosti od roku 1886 a nakoľko sme sa s ňou nikdy nezviezli, tak sme si dali cestu retour aj s vyhliadkou z Polyterrasse. Pri dolnej stanici sme si na chvíľu sadli do bistra, asi obľúbeného študentami, využívajúcimi aj pozemnú lanovku.

Od Centralu sme sa odviezli štandardným kĺbovým trolejbusom Hess linky 31 za Hardplatz,a ocenili sme jej preferenciu na križovatkách a slušnú rýchlosť vďaka buspruhom a kvalitnému vrchnému vedeniu. Po vystúpení sme zašli na zastávku električky linky 8 a nastúpili sme do nej v smere ku stanici. Reproduktor v električke a displeje aj na zastávkach ohlásili výluku na obvyklej trase kvôli demonštrácii, preto sme vystúpili na Paradeplatzi.

V začínajúcim daždi sme sa motali uličkami starého mesta pozdĺž ľavého brehu Limmatu, kým sme nedošli ku stanici. Zastavili sme sa na krátko aj v supermarkete oproti a stále sme mali ešte hodinu času do odjazdu nášho vlaku. Po vyzdvihnutí batožiny sme v čakárni len pozerali na veľký displej, kedy sa objaví NJ do Budapešti. Keď sa objavil, už bola súprava pristavená a hneď prvý vagón, vyrobený podľa stewarda v NDR pre ZSSR v roku 1988 a predaný neskôr na Slovensko skončil zatiaľ v Maďarsku a v súprave bol v roli náhradníka. Kladom vraj je, že má lepšie pruženie, ako prvé obsadenie. Vlak nás načas doviezol po raňajkách okolo 6,30 na viedenský Hauptbahnhof, odkiaľ nás už s malým meškaním rakúsky Talent doviezol do Petržalky.

Záverom môžem len konštatovať, že sme videli všetko, čo sme v rámci možností vidieť chceli a prevažne moderné prostriedky hromadnej dopravy nás doviezli vždy do plánovaného cieľa, len občas s minimálnym meškaním. Väčšinou bola ich kapacita dobre využitá a žiadny konflikt, ani vážne problémy sme nezažili. Určite by sa nám nebolo oplatilo cestovať vo Švajčiarsku na čierno, lebo asi v polovine prípadov našich ciest sme museli ukazovať lístky, respektíve QR kód Swiss Travel Passu na daný deň. Počasie sa celkom vydarilo a tých pár kvapiek záverom padlo akurát, aby nám nebolo až tak ľúto kvôli návratu.

Odkazy: