Vlakom do Švajčiarska (1)

31.8.2025 8:00 Juraj Földes

Koncom roka 2024, okolo Vianoc, vznikla myšlienka opätovnej návštevy Švajčiarska vlakom z Bratislavy s pozretím miest, kam sme sa dosial s manželkou nedostali. Prvý raz sme túto nádhernú krajinu zažili na pár dní cestou autom (Škoda 120) pred 42 rokmi z Francúzska domov cez Rakúsko. Boli sme okrem iného v Grindelwalde, zubačka nás vyviezla na Kleine Scheidegg, ale pokračovať na Jungfraujoch sme nemohli, lebo vlaky späť nadol boli už vypredané.

Počas voľných dní som po Štedrom večeri 2024 začal pozerať ponuky ubytovateľov v oblasti Berner Oberlandu lebo sme nechceli už použiť služby cestovnej kancelárie a hľadal som aj možnosť skorého objednania lístkov na Railjet z Bratislavy do Zürichu. Tá nastala v rámci ponúk ÖBB „Sparschiene“ po 1.3.2025, my sme odjazd naplánovali na 12. august a nadväzne som rezervoval aj pobyt vo Wengene na 5 nocí. Zároveň som objednal aj 8-dňové flexibilné Swiss Travel Passy (platnosť na každý deň sa musel stanoviť vopred).

Scan podložky z Gletscherstübli, reštaurácie Wetterhorn, Grindelwald_15.8.2025

Pred šiestimi rokmi nám z plánu vypadla návšteva modelového koľajiska Kaeserberg vo Fribourgu/Freibergu v prospech lanovej dráhy z Zermattu na malý Matterhorn. Kaeserberg po odstávke na rekonštrukciu budovy zverejnili návštevné dni až v máji. Druhú časť cesty sme potom zvolili Golden Pass Expressom z Interlakenu do Montreux, kde sme rezervovali hotel na 3 noci. Deviaty „oddychový“ deň Travel Passu pripadol na Montreux pri Ženevskom jazere.

Rozsah platnosti (Geltungsbereich) Swiss Travel Pass 2024, výrez

Prvý deň výletu pripadol na utorok, keď sme museli byť pred šiestou na bratislavskej Hlavnej stanici, lebo lístok, aj miestenky platili len na tento konkrétny vlak a konkrétny deň. Mojim záložným plánom bola stanica v Petržalke, kam sa Railjet prepracoval za vyše pol hodiny. Nebolo treba, Hlavnú stanicu sme stihli v pohode aj mestskou dopravou. Mali sme miestenky vo štvorke pri okne a po naplnení voľných miest vo Viedni napriek pridaniu ďalšej súpravy po Innsbruck sme si ich vedeli oceniť. V Salzburgu vlak vykonal prvý úvrať a už sme sa ďalej neviezli na slnečnej strane až po Buchs SG, kde sme sa dostali zase na našu pôvodnú stranu.

Bratislava, Hlavná stanica, Railjet do Zürichu bol dobre obsadený, 12.8.2025©Juraj Földes

V dobrom predstihu sme dostali emailom oznam od ÖBB, že pre výluku v smere na Rosenheim pôjdeme zo Salzburgu na Wörgl a Bischofshofen okolo Zell am See a príchod do Zürichu sa posunie o dve hodiny na 17,20. Ešte doma som vyhľadal možné prípoje do Wengenu (od 17,30) a tie nasledovali vždy po polhodine, iba s rôznym počtom potrebných prestupov, od troch do piatich. Náš Railjet to stihol na zürišskú hlavnú tesne pred pol šiestou a v pokluse sme hľadali schody do suterénu, ku koľaji 32. Prípoj, IC vlak, trochu síce meškal, ale bolo to dosť tesné. V Berne sme mali tri minúty na prestup do EC vlaku, tam sme tiež ešte našli miesto na sedenie. Horší bol prestup v Spiezi na regionálny vlak, kde všetci, čo smerovali do Interlakenu, klusali k pristavenému vlaku na druhom konci perónu, po dobehnutí som ostal trčať asi 20 minút s batožinou pri dverách WC. Pri týchto prestupoch som žiaľ nemal vôbec šancu fotiť.

Plánovanie cesty z Zürichu (príchod 17,20) do Wengenu na appke SBB Mobile

Interlaken Ost bol prestupom na dlhý vlak metrového rozchodu Berner Oberland-Bahn, kde sme trochu so šťastím nastúpili do prvej časti dlhého vlaku idúceho do Lauterbrunnenu, lebo druhá časť smerovala od Zweilütschinenu do Grindelwaldu. Po osamostatnení sme po chvíli spomalili, lebo sme nabehli na začiatok ozubnice (Riggenbach). V Lauterbrunnenu sme v pohode na rovnakom peróne prestupovali po piaty raz do tiež dlhého, moderného a čiastočne nízkopodlažného vlaku Wengernalpbahnu, ktorý nás už načas doviezol do Wengenu, kde sme mali rezervovaný pobyt na 5 nocí.

Wengen, vlak Wengernalpbahn na Kleine Scheidegg, 15.8.2025 ©Juraj Földes

Wengen, pohľad na Jungfrau po príchode, 12.8.2025 ©Juraj Földes

Na druhý deň, stredu, bola dobrá predpoveď so slnkom a bez zrážok, tak sme sa po raňajkách vybrali na výlet so zámerom vyviezť sa lanovkou na Schilthorn v predhorí Bernských Álp. Vo Wengene platí zákaz jázd áut okrem výnimiek pre verejnoprospešné služby aj farmárov a jediným pohodlným spojením so svetom sú vlaky, premávajúce v polhodinovom intervale. Najskôr sme sa vlakom odviezli nadol, do Lauterbrunnenu, a odtiaľ autobusom údolím Weisse Lütschine po Stechelberg, kde sme zakúpili vďaka Swiss Travel Passu polovičné spiatočné lístky po Schilthorn.

Lauterbrunnen, jeden zo 72 vodopádov kúsok od stanice ©Juraj Földes

Prvý úsek lanovej dráhy zo Stechelberegu s prudkým stúpaním končí pri obci Mürren, kam nás vyviezla veľká kabína. Z budovy prestupnej stanice vychádzal druhý úsek tiež s veľkou kabínou pre maximálne 100 ľudí. Po ďalšom prestupe v Birgu už nasledoval kratší tretí úsek s relatívne najmiernejším stúpaním po vrchol Schilthornu vo výške 2970 m. Stavebný ruch panoval na všetkých troch úsekoch, kapacita lanoviek sa má prakticky rozšíriť na dvojnásobok.

Tretí úsek lanovky na Schilthorn, 13.8.2025 ©Juraj Földes

Z vrcholu s reštauráciou Piz Gloria, terás a krátkej vychádzkovej trasy po hrebeni bol výborný výhľad v smere na východ na trojicu Eiger – Mönch – Jungfrau, ale nádherné boli aj výhľady na ostatné tri svetové strany. Piz Gloria sa preslávila aj natáčaním bondovky „On Her Majestyˇs Secret Service“ s Georgom Lazenbym, Tellym Savalasom a Dianou Rigg v rokoch 1968-1969. Obed sme si dali až po zostupe lanovkou v Mürrene, kde nás v reštaurácii prekvapila obsluhujúca Slovenka, ktorá reagovala na našu vzájomnú komunikáciu.

Schilthorn, s pozadím štvortisícoviek. 13.8.2025 ©Juraj Földes

Pri severnom okraji Mürrenu končí ostrovná trať elektrickej úzkorozchodnej železnice, s ktorou sme sa previezli až po lanovú dráhu, ktorá spája jej opačný koniec s Lauterbrunnenom v údolí vodopádov. Zahliadol som tu tri súpravy, premávajúce každú polhodinu s križovaním v jedinej výhybni. Ostala mi nezodpovednou otázka, ako sa tam tie súpravy na kopec asi dostali?

Mürren, na stanici ostrovnej trate ponad Lauterbrunnen, 13.8.2025 ©Juraj Földes

Zo stanice Lauterbrunnen sme sa vyviezli do Wengenu a poobzerali sme sa trochu po obci. Blízko stanice je veľký supermarket, na hlavnej ulici ďalší menší obchod s potravinami, aj pekáreň a samozrejme množstvo rôznych iných obchodov. Oproti nášmu veľkého zrubu bol aj hotel s reštauráciou ponúkajúcou regionálne špeciality, s peknou kvitnúcou predzáhradkou ktorú obhospodaruje zrejme aj kuchár.

Wengen so zákazom jazdy áut okrem výnimiek, 13.8.2025 ©Juraj Földes

Predpoveď na štvrtok, tretí deň bola stále priaznivá, až na podvečer predpovedali viac oblačnosti a nízku pravdepodobnosť zrážok. Mali sme už z domu predplatené zľavnené (-25%) lístky v relácii Wengen – Jungfraujoch a rezerváciu na konkrétny čas, čo ako sa ukázalo, bez chýbajúceho kódu nám nebolo nič platné. Variče boli vo vybavenosti izby, mohli sme sa vďaka nákupu v supermarkete v kľude naraňajkovať a vydať sa zo stanice vlakom smerom nahor, na Kleine Scheidegg vo výške 2061 m.

Kleine Scheidegg, čakanie na Jungfraujochbahn, 14.8.2025 ©Juraj Földes

Kleine Scheidegg je údolnou stanicou elektrickej ozubnicovej železnice Jungfraubahn na metrovom rozchode s napájacou sústavou 3x1125 V 50 Hz AC, ktorá prekonáva výškový rozdiel 1393 m, pritom asi 80% trate leží v tuneli, vrátane 2 staníc zo 4. Premávka na celej trati bola zahájená v roku 1912. Do najvyššie položenej železničnej stanice Európy sme sa vydali po kontrole lístkov zrejme nás aj spočítali, aby sme sa pomestili akurát - všetci posediačky. Prvou zastávkou bol modernizovaný Eigergletscher (2329 m), niektoré vlaky premávajú iba odtiaľto na Jungfraujoch, v súvislosti s novším prípojom, priamou lanovou dráhou z terminálu Grindelwald.

Stanica Eigergletscher, súprava Jungfraujochbahn, 14.8.2025 ©Juraj Földes

Druhou zastávkou, už v tuneli, ktorá slúži už iba ako výhybňa bol Rotstock a zastavili sme potom na 5 minút v tretej zastávke, Eismeer (3158 m). Krátkymi kolmými chodbami v skale bolo možné prejsť k zaskleným terasám s výhľadom na more ľadu. Pred uplynutím časového limitu sa ohlásilo ozvučenie pokyn na nástup do vlaku.

Eismeer, vyhliadka na ľadovec cez sklo, na 5 minút iba pri ceste nahor, 14.8.2025 ©Juraj Földes

Konečná stanica Jungfraujoch Top of Europe, na kóte 3454 m má v skale vytesané 3 nástupištia a cestujúci po vystúpení pokračujú od baru, reštaurácii, Shoppingu a WC jednosmernými tunelmi k ponúkaným atrakciám: 360° Kino, umelú terasu Sphinx (3571 m), Aletschgletscher (Snow Fun Park a bar), alpské senzácie, ľadový palác a ľadovcové plató.

Súprava Jungfraujochbahn, na najvyššej stanici Európy, 14.8.2025 ©Juraj Földes

Vyhliadka z najvyššieho dostupného bodu – terasy Sphinx bola v ten deň perfektná, zážitkom bol aj pobyt na zasneženom plató, za dobrej viditeľnosti a na tomto mieste v neobvyklom teple.

Jungfraujoch, ľadovec Aletschgletscher, 14.8.2025 ©Juraj Földes

Mierne mrzlo iba v ľadovom paláci, inak by nám boli bývali vetrovky prebytočné. Ľadovec na severnej strane plató je už pomerne krátky, šance na dlhšie prežitie má vzhľadom na svoj väčší objem asi Aletsch na strane povodia Rhôny.

Jungfraujoch, pohľad na Jungfrau z plató, 14.8.2025 ©Juraj Földes

Zasnežený Mönch (4109 m), najbližší štít od sedla, ale aj vzdialenejší a v okolí najvyšší Aletschhorn (4195 m) sú dôstojnými partnermi Jungfrau (4158 m).

Vľavo Mönch, vpravo budova stanice Jungfraujoch, 14.8.2025 ©Juraj Földes

Po vyše troch hodinách sme sa postavili do radu pred stanicou pre tých bez platnej časovej rezervácie a po necelej polhodine nás poslali do súpravy, ktorá končila na zastávke Eigergletscher, kde sme počkali skoro pol hodinu na vlak ku Kleine Scheidegg. Bola tam pristavená súprava Wengernbahnu do Grindelwaldu, ale na vlak v smere na Wengen sme museli čakať pred iným perónom. Tu pre zmenu mali prednostný nástup organizované výpravy pred individuálnymi cestujúcimi.

Kleine Scheidegg, vlak Wengernalpbahnu do Grindelwaldu, 14.8.2025 ©Juraj Földes

Za stále pekného počasia sme sa pohodlne doviezli do nášho prechodného domova a na základe priaznivej predpovede Wetterportálu na internete sme sa mohli odvážnejšie rozhodovať o programe na ďalší deň.

Wengen z vlaku, 14.8.2025 ©Juraj Földes

Štvrtý deň, piatok sme začali krátkym výstupom popri stanici do centra Wengenu, kde pod horou na východnej strane bola údolná stanica veľkokapacitnej lanovky na Männlichen, najbližší vrch nad obcou. Pokladníčka nám dala po kúpe (polovičných) lístkov prekvapivú otázku, či chceme odísť hneď s pripravenou kabínou, alebo počkať na plánovaný spoj. Celá jazda trvala asi päť minút a mohli sme sa kochať z hrebeňa vrchu výhľadom na Bernské Alpy aj s jej podhorím.

Lanovka Wengen-Männlichen, cestovať sa dá aj na streche, 15.8.2025 ©Juraj Földes

Cez pasienok sa mnohí, vrátane nás vydali na najvyšší bod Männlichenu na „Royal Walk“ (2343 m), kde nám pribudol výhľad aj na severnú stranu. Lyžiarom a fanúšikom lyžovania určite niečo napovie názov zjazdu „Lauberhornrennen“, nakoľko sa tunajšie pasienky v zimnej sezóne menia na zjazdovky, o čom svedčí aj množstvo odpočívajúcich lyžiarskych vlekov.

Männlichen, pohľad do údolia vodopádov Lauterbrunnental, 15.8.2025 ©Juraj Földes

Kravičky sa zrejme tešia obľube u návštevníkov, o čom svedčí obrovská drevená trójska krava, z ktorého vnútra vypadávajú po šmykľavke cez papuľu podnikavejšie detičky.

Männlichen, zľava Eiger - Mönch - Jungfrau, 15.8.2025 ©Juraj Földes

Z Männlichenu do Grindelwaldu sme už mali zakúpené lístky na kabínkovú lanovku, ktorá sa točí non-stop a po jednej medzistanici, kde sme nemuseli vystúpiť nás nenáhlivo doviezla na Terminal Grindelwald, kde zastavujú vlaky Wegernalpbahnu. Je údolnou stanicou veľkej lanovky na Eigergletscher a na teréne sme našli aj autobusovú zastávku s čakajúcim autobusom linky 121, na ktorom nám platili aj naše Travel Passy.

Grindelwald, Oberer Gletscher, terasa reštaurácie Wetterhorn, 15.8.2025 ©Juraj Földes

Odviezli sme sa cez celý Grindelwald až na konečnú stanicu Oberer Gletscher a tam sme vystúpili na parkovisku pred hotelom Wetterhorn. V nižšej časti Grindelwaldu má individuálna doprava zelenú, za hranicou kompaktnej zástavby som zahliadol už tabule so zákazmi a obmedzeniami. Autobusy dole obmedzuje hustá doprava, preto sme ocenili, ako priaznivci verejnej dopravy zákazy jazdy áut vo Wengene a tiež aj v Mürrene.

Grindelwald, Oberer Gletscher, 15.8.2025 ©Juraj Földes

Turistický chodník viedol od parkoviska po neďaleký (niekdajší) koniec ľadovca, ktoré je východiskovým bodom pre horolezcov. Nazvali to tu ľadovcovým pieskom, popri ktorom výdatne stekala voda z vrchu, napájajúca Schwarze Lütschine, ktorá sa s bielym náprotivkom stretá pri Zweilütschinene. Po tejto vychádzke sme zasadli na terasu Gletscherstübli, tento raz nás obsluhovala Češka. Keď bol piatok, tak aj denným menu tu bola podľa švajčiarskych zvyklostí ryba, Egli - okúň riečny. Na doplnenie sme objednali ešte rösti, švajčiarsku zemiakovú placku.

Grindelwald, Oberer Gletscher, s chatou pod vrcholom, 15.8.2025 ©Juraj Földes

Na „hlavnú“ grindelwaldskú stanicu nás autobus doviezol pár minút pred odchodom vlaku do Interlakenu, my sme ale chceli prestúpiť už Zweierlütschinene do protiidúceho vlaku do Lauterbrunnu. Ten prišiel na tú istú 1. koľaj po pár minútach. Riešením zdanlivej záhady je úsek dvojkoľajnej trate, kde sa vlaky minuli. Mali sme sa len posunúť na peróne o niekoľko desiatok metrov v smere jazdy, aby sme nastúpili do správnej polovice 5-dielnej súpravy.

Zweilütschinen, spojené 2+3 súpravy idú do Interlakenu, 15.8.2025 ©Juraj Földes

V Lauterbrunnene sme sa potrebovali iba presunúť na druhú stranu nástupišťa k Wengernalpbahnu pomedzi dav ľudí, majúcich presne opačný úmysel. Za stále pekného počasia, keď večer padlo len symbolicky pár kvapiek z neba, sme sa mohli pripravovať na posledný celý deň pobytu v horách.

Lauterbrunnen, posun, 15.8.2025 ©Juraj Földes

V sobotu ráno, piaty deň nám svietilo slnko a ani mraky nad nami veľmi neboli, osmelili sme sa vybrať sa retro-zubačkou na Schynige Platte. Pred 10,42 bola na kusej koľaji wengenskej stanice pristavená už riadne plná posilová súprava do Lauterbrunnenu, ktorá nás dole doviezla teraz na iný perón, ako sme boli doteraz zvyknutí a keď sme sa podchodom prepracovali na vedľajší perón, tak tam práve došiel poloprázdny vlak z Kleine Scheidegg.

Wilderswil, pluh čaká na sneh, 12.8.2025 ©Juraj Földes

Vlakom Berner Oberland-Bahn sme sa odviezli po Wilderswil. Napred sme išli do pokladne pre lístky a po chvíli sme prešli k nástupišti 132-ročnej ozubnicovej železnice, na konci ktorého cvikala lístky pracovníčka zubačky, ktorá si vyžiadala aj doklad o 50%-nej zľave, čiže na ten deň platný Swiss Travel Pass. Aspoň pozitívne reagovala na otázku, či dôjde aj druhý vlak, preto sme ostali stáť hneď na začiatku nástupišťa.

Wilderswil, čakáme na prichádzajúcu súpravu s otvorenými vagónmi, 16.8.2025 ©Juraj Földes

7,2 km dlhú trať SPG so štyrmi tunelmi postavili cez letné obdobie v rokov 1891 a 1892 a prvých riadnych cestujúcich odviezli 14.6.1893, presne týždeň pred zahájením prevádzky Wengernalpbahnu. Elektrifikácia sa uskutočnila v roku 1914 a dodnes nesú štítky niektorých lokomotív tento letopočet. Prospekt tvrdí, že najmladšia lokomotíva má už vyše 100 rokov. Jedna cesta má trvať 52 minút, možno pri maximálnom vyťažení, ale keď sa na jednej výhybni stretne naraz aj 5 súprav trvá to o pár minút viac.

Wilderswil-Schynige Platte, prvé križovanie, 16.8.2025 ©Juraj Földes

Miesta sme našli v druhom oddieli prvého otvoreného vagóna, so strechou, ale bez okien. Každá súprava mala po dva vagóny, lokomotíva zostávala vždy na údolnom konci. Za nami išla v tesnom závese súprava so zatvorenými vagónmi a s posuvnými oknami. Pri prvej výhybni sme stretli 3 protiidúce vlaky a čakali sme, kým tretia súprava prešla popri nás a výhybkár potom prestavil výhybku pred našim vagónom.

Cez ďalšie výhybne sme už prešli svižnejšie a ešte za jasného počasia sme pristáli v stanici Schynige Platte (2100 m).

Na konci stanice začína kvitnúce alpinárium – Botanischer Alpengarten. Pokračovať možno po pasienkoch, alebo ako my návratom popri stanici k horskému hotelu s vyhliadkami na juh k štvortisíckam, alebo aj na polkruhový Skywalk s výhľadom na západ a juh, smerom k Thuner See.

Prešli sme sa ešte kúsok lesom k prvému (nechránenému) kríženiu s traťou, ale k nižšej zastávke sme nepokračovali z obavy, že na plný vlak by sme tam už nemohli pristúpiť. V samoobsluhe pod horským hotelom sme si ešte dali guláš a párky (tu zvané Wiener, vo Viedni by ich nazvali Frankfurter).

Na stanicu sme sa pobrali keď už visel dážď vo vzduchu a počas jazdy nadol aj trochu popršalo. Po prestupe vo Wilderswile sme ešte navštívili Interlaken, elegantné mesto medzi jazerami Brienzer a Thuner See, prepojené aj krížovkárom známou riekou Aare.

Na pravom brehu rieky sme videli za mostom pozemnú železnicu idúcu na Harder Kulm, do výšky 1322 m nad mestom. Napriek pokročilejšiemu času a neistému počasiu stáli na schodoch pod údolnou stanicou stále na ňu čakajúci ľudia. Aare asi nebola studená, lebo sme videli vo vode viacerých plávajúcich a pár mladíkov skákalo do rieky aj z mosta.

Dážď si dal skoro cez celý náš pobyt v meste prestávku a popršalo zase až počas našej spiatočnej cesty do Wengenu. Tam sme sa museli už čiastočne pobaliť, aby sme v nedeľu ráno neboli v strese.

Šiesty deň, v nedeľu sme potrebovali dôjsť do 11,07 na stanicu Interlaken Ost, odkiaľ sme mali cestovať Golden Pass Expressom do Montreux. Doporučované miestenky sme objednali ešte z Bratislavy a na rozdiel od Jungfraubahn, kde nám chýbal kód, sme po jednej reklamácii dostali mailom aj platný doklad. Na stanici sme boli v minimálne polhodinovom predstihu a pri peróne, z ktorého mal náš expres odísť stála novučičká biela súprava BLS od Stadlera, čo som sa mylne nazdával, že to môže byť náš vlak.

Keď som sa okolo sa pohybujúcej železničiarky opýtal na číslo vagóna, čo tam u bielej súpravy nikde nebolo, som sa dozvedel, že to je iný vlak, ale náš vagón č.41 bude pristavený asi v tých miestach, kde čakáme. Pár minút po jedenástej odišiel z vedľajšej koľaje poschodový vlak do Romanshornu a v zápätí pristavili náš tmavomodrý, elegantný Golden Pass Expres.

Vagón bol o dosť ďalej, ako sme čakali a kým sme k nemu došli už sa usadzovala väčšia rodina aj na naše miesta. Všetko sa rýchle vysvetlilo a už sme si mohli vychutnávať vyše trojhodinovú cestu bez prestupov.

Cestovali sme cez Interlaken West popri Thuner See do hôr, cez Gstaad a Zweisimmen do frankofónnej časti Švajčiarska, k Ženevskému jazeru. V Interlakene sme nastúpili do vlaku normálneho rozchodu a od Zweisimmenu sme pokračovali na metrovom rozchode a to sa náš vlak za pár minút prerozchodoval bez obťažovania cestujúcich (video je v odkazoch). Táto trať metrového rozchodu končí v Montreux, kde sme rezervovali 3 nocľahy v hoteli o tom začne aj rozprávanie v druhej časti reportáže.

Odkazy: