Jarné prázdniny: časť tretia

Ako slepé kura k zrnu sme sa dostali k papieru, na ktorom bol akýsi zvláštny lístok. Bolo to hneď druhý deň po našom príchode na ubytovanie. Recepčná nám v nemčine (vedel som, že sa mi raz môže hodiť) vysvetlila, že ako pozornosť hotela získavame úplne zdarma tzv. Ticino Ticket. Tento cestovný lístok nás oprávňoval cestovať verejnou dopravou v kantóne Ticino. Obdržali sme ho na dĺžku pobytu, teda od 15. 2. do 19. 2. A voľba, kam sa pôjdeme pozrieť bola v podstate hneď jasná. Už keď sme prichádzali sme sa totiž križovali s vlakom do Milána. No a čo by to bolo za dovolenku, keby sme to nevyhrotili a nešli sa pozrieť za hranice všedných dní, teda v našom prípade za hranice Švajčiarska do Milána v Taliansku. No ako som v predchádzajúcom diely sľúbil, poďme sa najprv pozrieť na určitý typ schémy železničnej dopravy, ktorý funguje v tomto kantóne.

TILO

Treni Regionali Ticino Lombardia je spoločnosť založená v roku 2004, takže práve minulý rok oslavovala 20 rokov. Ide o spoločnosť s ručeným obmedzením, ktorá je dopravcom v regióne Ticino vo Švajčiarsku a v regióne Lombardia. Poslaním spoločnosti je rozvíjať cezhraničnú osobnú dopravu medzi Švajčiarskom a Talianskom. Zaujímavosťou je, že v rámci základného imania spoločne rovným dielom 50% vložili švajčiarske štátne dráhy a taliansky dopravca Trenord. Ďalšou zaujímavosťou je, že napríklad v roku 2023 tento dopravca prepravil 22 800 000 cestujúcich a najazdil celkom 7 700 000 vlakových kilometrov. Spoločnosť má k dispozícií celkom 40 elektrických jednotiek FLIRT. Sú dvojsystémové, keďže úsek trate vo Švajčiarsku je pokrytý trakčnou prúdovou sústavou 15kV/16,7Hz a úsek trate v Taliansku zasa jednosmernou trakčnou prúdovou sústavou 3kV. Od roku 2022 sú všetky jednotky vybavené systémom ETCS. Pokiaľ sa o spoločnosti chcete dozvedieť viac zaujímavých informácií, určite odporúčam nasledujúce dva linky (po anglicky i nemecky): https://www.tilo.ch/de/chi-siamo/dati-e-fatti-tilo.html https://en.wikipedia.org/wiki/Treni_Regionali_Ticino_Lombardia. Dôležitá je aj oblasť pôsobenia dopravcu. Tá je na priloženom obrázku, na ktorom sú zakreslené všetky železničné linky dopravcu.

Mapa liniek dopravcu TILO © Treni Regionali Ticino Lombardia, 15. 12. 2024

O intervaloch ich prevádzky ako aj o miestach, ktoré spájajú si môžete prečítať priamo na stránke dopravcu alebo vo vyššie uvedených odkazoch. My sa budeme zaoberať iba linkou RE 80, ktorú sme mali pri ceste do Milána možnosť vyskúšať. Základné informácie o linke sú v nasledujúcej tabuľke.

O ďalších podrobnostiach, ako aj o histórií tejto vlakovej linky si môžete prečítať tu: https://en.wikipedia.org/wiki/RE80. Ešte pridám úvodnú fotografiu dňa, na začiatku našej cesty do Milána.

REX 25515 Locarno – Milano Centrale © Adrián Šperka, 17. 2. 2025

A teraz si ešte priblížime tarifnú integráciu celej oblasti Ticino, vďaka ktorej sme dostali Ticino Ticket a mohli sme sa za oveľa lacnejšiu cenu vypraviť až do Milána.

Arcobaleno

Spoločnosť Arcobaleno vznikla v roku 1997. Hlavnou úlohou spoločnosti je tarifne integrovať oblasť Ticino a Moesano. Združuje celkom 12 dopravcov na dvoch územiach. Ide o železničnú či autobusovú dopravu, ale zaujímavosťou je aj lanová dráha v meste Locarno. O ďalších podrobnostiach je možné si prečítať tu: https://de.wikipedia.org/wiki/Tarifverbund_Tessin_und_Misox. Sú tam aj schémy tarifných oblastí, ktoré tento tarifný integrátor zasahuje. Obrázok rozdelenia jednotlivých území prikladám aj ja. My konkrétne sme prešli územiami 30, 31, 20, 12, 11, 10, 41 a 40. Celkom by to teda malo byť 8 zón.

Schéma tarifných zón kantónov © Arcobaleno, 15. 12. 2024

Ako je podľa obrázku zrejmé, tarifná integrácia už nezasahuje do Talianska a končí v pohraničnej prechodovej stanici Chiasso, ďalej sme si museli kúpiť cestovné lístky. Ale o tom až v časti Cestovné.

Milano Centrale

Cesta vlakom ubiehala relatívne rýchlo a presne. V pohraničnej prechodovej stanici Chiasso do vlaku nabehli svalnatí potetovaní colníci Luigi a Paolo (je vysoká pravdepodobnosť, že sa tak volali), prešli celým vlakom, ale paradoxne od nikoho nepýtali pas ani občiansky preukaz. Tiež je zaujímavé (aspoň pre mňa), že švajčiarski colníci pre istotu do vlaku ani nenastúpili, len stáli vonku. Keď colníci vystúpili z vlaku, nastúpil opálený usmievavý vlakvedúci Giorgio (opäť je vysoká pravdepodobnosť, že sa tak volal) a niekde medzi Monzou a Milánom nám dokonca skontroloval lístky. Na území SBB je totiž vlak v systéme SVS (¶) Medzi švajčiarskou a talianskou infraštruktúrou je trochu cítiť rozdiel, avšak určite nie taký priepastný ako medzi infraštruktúrou ŽSR a všetkými ostatnými...

Keď sme zastavili v Miláne a vystúpili sme z vlaku, bola to jedným slovom nádhera. Tak veľkú stanicu som ešte v živote nevidel. A koľko vlakov tam bolo... Ale poďme si najprv povedať základné fakty o stanici. Železničná stanica Milano Centrale bola otvorená 1. 7. 1931. Elektrifikácia stanice bola dokončená v roku 1938. Cez stanicu prejde ročne okolo 120 000 000 cestujúcich. Železničná stanica je tvorená celkom 24 peronizovanými koľajami. Stanica je hlavová, čiže nie je priechodná. Samozrejmosťou je napojenie na metro a MHD, ktorá je tvorená električkami, trolejbusmi a autobusmi. Tak ako v Prahe, aj v Miláne je k dispozícií „Airport Express“, akurát s tým rozdielom, že okrem autobusov je k dispozícií aj osobný vlak spájajúci stanicu Milano Centrale s letiskom Malpenasa. Viac o stanici si môžete prečítať tu: https://en.wikipedia.org/wiki/Milano_Centrale_railway_station. 

REX 25516 Milano Centrale – Locarno a FR 8807 smer Taranto © Adrián Šperka, 17. 2. 2025

Železničná stanica bola plná rôznych modifikácií rýchlovlakov ElettroTreno (ETR). Vlak FR 8807 do Taranta bol vedený konkrétne modelom ETR 700. https://en.wikipedia.org/wiki/AnsaldoBreda_V250.

Vysokorýchlostná jednotka AGV spoločnosti Italo Nuovo Trasporto Viaggiatori © Adrián Šperka, 17. 2. 2025

Vysokorýchlostná jednotka AGV spoločnosti Italo Nuovo Trasporto Viaggiatori jw ďalším kúskom do skladačky rýchlovlakov, ktoré som v ten deň odfotil. Neviem kam mala namierené alebo odkiaľ prišla, no v každom prípade zapadla do koloritu vysokorýchlostných jednotiek železničnej stanice. Viac informácií o rýchlovlaku si môžete prečítať tu: https://en.wikipedia.org/wiki/AGV_(train).

Frecciarossa model ETR 500 © Adrián Šperka, 17. 2. 2025

Vráťme sa ale k modelom elektrických vysokorýchlostných jednotiek ETR. Posledným odfoteným rýchlovlakom je relatívne starší model ETR 500. Prototyp bol vyrobený ešte v roku 1988 a v súčasnosti je v prevádzke druhá generácia týchto rýchlovlakov. Viac informácií sa môžete dozvedieť tu: https://en.wikipedia.org/wiki/FS_Class_ETR_500.

IC 665 smer La Spezia Centrale © Adrián Šperka, 17. 2. 2025

Sieť vlakov InterCity je v rámci Talianska pomerne prepracovaná a existuje viacero kategórií týchto vlakov. Dokonca existujú tieto vlaky aj v nočnej variante ako InterCity Notte. Veľmi vydarený článok popisujúci túto kategóriu vlakov je tu: https://it.wikipedia.org/wiki/InterCity_(Italia).

IC 665 smer La Spezia Centrale spredu aj s reklamou na film Oceania 2 v produkcií Walt Disney © Adrián Šperka, 17. 2. 2025

Poďme sa ale teraz pozrieť na jednu nevlakovú fotografiu. V sklenej vitríne upútala pozornosť mojej manželky replika stanice. Musím povedať, že aspoň na prvý pohľad veľmi vydarená.

Model repliky stanice Milano Centrale © Adrián Šperka, 17. 2. 2025

Posledná fotka zo stanice Milano Centrale nude patriť dvojici regionálnych elektrických jednotiek. Zelená patrí dopravcovi TreNord, ktorý pôsobí prevažne na prímestských S linkách v okolí Milána. Viac v tomto článku: https://en.wikipedia.org/wiki/Trenord. Druhá, čierna, patrí talianskym štátnym dráham.

Dvojica prímestských vlakov © Adrián Šperka, 17. 2. 2025

Po odfotení posledného záberu sme sa metrom presunuli do stanice Duomo a boli sme sa pozrieť vo veľkom Milánskom dóme. Pôvodne som ani nechcel fotiť v meste, avšak niečo ma v rámci systému MHD v Miláne predsa len zaujalo.

ATM Trieda 1500

Vedel som, že v Miláne jazdí metro. A asi aj autobusy a električky, možno trolejbusy. Ale nikdy som sa o problematiku Milánskej MHD hlbšie nezaujímal, asi aj preto, lebo som nikdy nepredpokladal, že sa mi do Milána niekedy podarí dostať. Vzhľadom na vzdialenosť, obmedzené finančné možnosti a iné prekážky. Avšak keď som v meste uvidel električky triedy 1500, bol som celkom prekvapený. Tu je prvá fotka.

ATM Trieda 1500 v historickom centre Miláne pri opere La Scala. © Adrián Šperka, 17. 2. 2025

A tak som sa o tento model električiek začal zaujímať viac a zistil som, že svojho času bol veľmi populárny a napríklad tento model jazdí aj v USA v San Franciscu. Tieto modely električiek sa vyrábali v rokoch 1927 – 1930, čiže za chvíľu už budú mať 100 rokov. Majú 29 miest na sedenie a 101 miest na státie s maximálnou rýchlosťou 42 km/h. Viac o električkách si môžete prečítať tu: https://en.wikipedia.org/wiki/ATM_Class_1500. Druhá, a zároveň posledná fotka je v podstate z toho istého miesta ako tá prvá.

ATM Trieda 1500 v historickom centre Miláne pri opere La Scala v typickom nátere dopravného podniku. © Adrián Šperka, 17. 2. 2025

A takto sme sa rozlúčili s Milánom. V rámci cestovateľských plánov určite mesto doporučujem navštíviť. Je fakt veľké a úchvatné.

Cestovné

Ako som sľúbil, v tejto časti sa bližšie pozrieme na cestovné. Hneď na úvod musím poznamenať, že nebyť cestovného lístka Ticino Ticket, nikdy by sme sa do Talianska nepozreli, pretože najlacnejšie jednosmerné lístky na trase Locarno – Milano Centrale začínali niekde na úrovni 24 – 26 CHF. A tým, že sme boli dvaja a úplne sme neplánovali zostať v Talianku, viete si asi zrátať, že by to bola celkom značná finančná položka. Avšak, keď sme obdržali Ticino Ticket, cieľ cesty bol hneď jasný. V praxi to teda znamenalo, že na úsek Locarno – Chiasso a späť sme využili Ticino Ticket a lístok sme potrebovali zaplatiť a zakúpiť iba na úsek Chiasso – Milano Centrale a späť. Keď som sa rozhodoval cez akého dopravcu si lístky zakúpime, voľba padla na SBB. Mali sme ešte možnosť zakúpiť lístky cez aplikáciu dopravcu TreNord, avšak ceny boli približne rovnaké. Za zmienku ešte určite stojí, že cestovné lístky sme kupovali iba deň vopred, teda 16. 2. 2025.

Ako vidíte, ceny sú relatívne prijateľné. Zároveň musím veľmi pochváliť aplikáciu SBB, pretože je prehľadná, rýchla, nemusíte si tam vytvárať konto a úplne v pohode nakupujete ako hosť. Samozrejmosťou sú notifikácie pred cestou ako aj archív cestovných dokladov.

Záver

Keď sme 20:38 vystúpili v Locarne z vlaku, zhodnotili sme, že to bol jeden z najlepších výletov, aké sme kedy podnikli. Pred cestou späť sme ešte stihli v staničnom supermarkete nakúpiť nejaké sladkosti, ktoré na Slovensku nezoženiete a tiež sme vybavili „horiace telefonáty“, keďže Taliansko je v EÚ a sadzby za mobilné služby sú rovnaké ako u nás. Vo Švajčiarsku, ktoré v EÚ nie je minútová tarifikácia a jedna minúta stojí 0,50€ a balík dát do určitého objemu na deň 5,-€. Čiže v podstate celý výlet mal trochu aj takýto praktický podtext. V každom prípade sme si ho užili. V poslednom štvrtom diely sa pozrieme na našu cestu späť na Slovensko, ktorá sa nezaobišla bez mimoriadnosti a trochu sa zastavíme aj v Zürichu.