Silvestrovská jazda Čermeľským údolím

14.1.2017 8:00 Ing. Igor Molnár

Silvestrovská jazda Čermeľským údolím

Na začiatku všetkého bola pozvánka od OZ Detská železnica Košice o pripravovanej premiérovej jazde Silvestrovského expresu v novodobej histórii Košickej detskej historickej železnice. A keďže pracovné záležitosti v závere roka 2016 ma čakali až večer, bolo rozhodnuté, ako strávim zimné dopoludnie.







Silvestrovské ráno bolo krásne slnečné, ale pomerné mrazivé. Snehové zrážky v predchádzajúcich dňoch navodili tú správnu zimnú atmosféru. Nič teda nebránilo predpoludním vyraziť do neďalekého Čermeľského údolia previezť sa vláčikom v poslednom dni roka. Po dlhých mesiacoch šotopôstu to bola príležitosť na dôstojnú rozlúčku s práve sa končiacim rokom 2016. Už samotný príchod do Čermeľa sa niesol v znamení veľlkého prekvapenia. Z diaľky na mňa vykúkal rozostavaný objekt novej staničnej budovy.

Nasledovalo uvítanie so známymi, s ktorými sa stretávam pravidelne na jazdách organizovaných košickými klubmi železničnej histórie, či už na normálnom alebo úzkom rozchode. No stretol som tu i ľudí, s ktorými som sa nevidel takmer celý rok. Samozrejme že do odchodu vlaku som nemohol vynechať i zmapovanie zmien v staničke.

Medzitým sa vlak slušne zaplnil cestujúcimi, ktorých neodradili ani mínusové teploty. Tí čo prišli skôr obsadili miesta v krytých vozňoch. Pre nás ostatných museli stačiť i tzv. letňáky. Tých niekoľko minút jazdy do cieľovej stanice ALPÍNKA sa však dalo vydržať. :-)

V reštaurácii Alpinka a v priľahlom areáli bol pre deti pripravený workshop, na ktorom si každé dieťa mohlo samo vyrobiť vlastné papierové prasiatko, prípadne pozrieť animované rozrávky pre najmenších. Na poludnie po odpočítavaní vypuklo vítanie blížiaceho sa nového roku s ohňostrojom nasledované malou diskotékou pre deti.

Čas strávený na ALPÍNKE rýchlo uplynul a my sme sa pred 13:00 hodinou vrátili k vláčiku prichystanému na spiatočnú cestu zasneženým Čermeľským údolím. Pred odjazdom som ešte zdokumentoval vystavené kabíny Okuliarnikov, ktoré pod šikovným rukami dobrovoľníkov v priebehu roka dostali nový slušivý náter v akom sme ich mohli kedysi vídavať na našich tratiach.



Spiatočná cesta ubehla pomerne rýchlo a na uzimených tvárach sa napriek tomu zrkadlila spokojnosť cestujúcich, ktorí po celú sezónu v hojnom počte navštevovali železničku na okraji mesta. Aj vďaka nim sa ľudia podieľajúci na jej obnove púšťajú do jej ďalšieho rozvoja a tak postupne premieňajú sny na skutočnosť.

Galéria

Súvisiace trate