Bicyklovanie na modelovom koľajisku

13.12.2015 8:00 Eugen Takács

Bicyklovanie na modelovom koľajisku

Zvoní poštár. Dostali ste balíček. Zaujímavé, nič som nemal objednané. Pozerám, že odosielateľ je z Holandska. Preberiem. Otvorím a vtedy vidím, čo to je. Ešte niekedy v roku 2011 som napísal článok o výstave Ontraxs, ktorá sa koná každý rok v železničnom múzeu v Utrechte, a tam ma zaujalo jedno miniatúrne koľajisko, ale s množstvom nevídaných riešení.

 

 

 

 

Jedno z nich boli práve jazdiaci cyklisti na ulici. Ako som sa dozvedel, celú konštrukciu vyvinul profesor strednej školy pán Loek Bronkhorst a pripravuje aj komerčnú verziu riešenia.


Cyklista na koľajisku pána Loeka Bronkhorsta

Zrejme na mňa nezabudol a preto mi poslal jeden exemplár na testovanie. Nuž to nemôžem pominúť a tu sú moje dojmy z celého systému. Riešenie je celkom rafinované a pozostáva z troch celkov. Pohonná jednotka, magnetická trasa a samotní cyklisti.


Pohonný mechanizmus pod vozovkou

Najnáročnejšie je samotná magnetická trasa. Vyžadovala pomerne dômyselnú konštrukciu, aby modelár mohol prispôsobiť cyklistickú trasu miestu na koľajisku. Trasa sa skladá z dvoch časti – šedá vedúca vaňa pre magnetický reťazec a samotný pohyblivý reťaz so segmentmi pre magnetov. Zo šedých segmentov možno vytvoriť trasu až cca 180 cm dlhú. Ak je potrebná dlhšia trasa, možno segmenty dokúpiť. Systém umožni celkom malé oblúky a aj mierne stúpania. Ak cyklistická dráha je výrazne dlhšia ako 180 cm, treba počítať s viacerými pohonnými jednotkami. Pohonná jednotka sa skladá z prevodovaného motoru, ktorý poháňa dve pomerne hrubé ozubene kolesá a 2 gumové kladky podobné prítlačným kladkám z magnetofónov.


Pohonná jednotka


Budúca cyklotrasa

Tie kladky trecím prevodom poháňajú červený reťazec unášačov. Do vybraných unášačov treba vložiť malé supermagnety, pritom treba dať pozor na polaritu, ktoré potom budú unášať na povrchu bicyklistov. Polarizácia magnetov musí byť opačná, t.j. S – J. Dobré je na magnety pred vložením označiť strany, ktoré sa priťahujú. Hornú stranu napr. červenou fixkou, dolnú modrou. Potom, keď ich zatlačíte to červených segmentov, musia byť farebné strany viditeľné (červená – modrá).

Celý pohyblivý mechanizmus treba namontovať tesne pod povrch a zakryť tenkým ale veľmi hladkým materiálom. Môže to byť napr.0,5 mm tenké plexisklo, alebo ešte lepšie je fólia Lexan.


Hladký, tenký a šmykľavý materiál bude tvoriť vozovku

Ak pracujete s priesvitnou fóliou, zo spodnej strany možno urobiť farebnú úpravu. Ak ste zvolili nepriehľadnú fóliu, tak musíte pracovať s lesklými farbami aspoň v časti vozovky, kde budú jazdiť cyklisti.


Grafitovým prachom optimalizovaná cyklotrasa

Je optimálne konečnú úpravu povrchu vozovky realizovať obyčajným grafitovým prachom. Jednak má celkom realistickú farbu, jednak dodá povrchu žiadanú šmykľavosť. Úspech konštrukcie totiž závisí od ľahkého šmyku bicyklov na povrchu. Pripadne sa dá pomôcť aj teflonovým prachom alebo kriedou z telocviční (mastenec). V dvoch obaloch sú cyklisti a iné doplnky. Jeden cyklista je zložený, t.j. možno ho okamžite nasadiť. Trik je v tom, že u pedálov sú veľké priehľadné kolesá, ktoré magnety pritlačia k povrchu a ak je mechanizmus v pohybe, roztočia pedále bicykla a tie potom nohy cyklistu.


Cyklista z balenia (priateľka je extra)

Samotný bicykel je buď s leptaného bieleho plechu alebo z oceľového plechu. Dôležité je, že vodorovné doštičky pod kolesami sú zo železného plechu, ktoré magnety pod vozovkou pritiahnu. Preto je dôležité, aby magnety boli správne uložené do červených nosičov, aby každý bicykel bol pritiahnutý dvomi magnetmi. Len to garantuje, že stredné neviditeľné koleso je riadne pritlačené k povrchu vozovky. Cyklisti sa skladajú z viacerých dielcov, podstatné sú nohy, ktoré musia byť ľahko pohyblivé.


Obsah druhého balenia, vpravo dole nosníky pre voľné použitie

V druhom obale je lept bicykla a čierny odliatok cyklistu, čo má zložiť modelár a natrieť vhodnou farbou. Treba dávať pozor na kĺby, tam nesmie byť žiadna farba.


Frekventovaná cyklotrasa

V obale sú aj ďalšie oceľové nosiče, takže možno k cyklistom vyrobiť aj vozík alebo iné drobné vozidlo, ktoré môže oživiť koľajisko. Prvé skúsenosti sú celkom priaznivé. Trochu boli problémy s vozovkou, hlavne jej hladkosťou. Tu sa mi plne osvedčil grafit.


Loek Bronkhorst a jeho koľajisko

Neskôr nastali mierne problémy s pohonnou jednotkou. Ten trecí prevod medzi dvomi gumenými kolesami sa prejavil ako nie celkom spoľahlivý. Materiál, čo drží celú pohonnú jednotku sa javil ako mäkký, nevhodný, a gumené kolesa umiestnené fixne v základnom nosníku už nedokázali vyvinúť patričnú treciu silu na pohon reťazca. Preto po štarte sa systém rozbehol až za určitú dobu. Potom už beží celkom spoľahlivo. Nevrhol som Loekovi, aby aspoň jednu gumenú kladku uložil na pružné rameno, aby styk gumeného povrchu a segmentov reťazca bol garantovaný externou pružinou a nie deformáciou gumeného povrchu.


Čulý ruch na miniatúrnom koľajisku

Aj povrch vozovky sa časom javil ako kritický, preto sme neskôr používali fóliu Lexan s farebnou úpravou zospodu, Toto riešenie už funguje niekoľko rokov. Samozrejme cyklisti tvoria veľmi filigránsku konštrukciu a občas sa stáva, takmer ako v skutočnosti, že sa prekotia. Našťastie taká nehoda na koľajisku nebude mať žiadne následky, treba ich opäť postaviť a kochať zo zaujímavého pohľadu na jazdu. Celkovo je to veľmi zaujímavá konštrukcia a môže oživiť každé koľajisko.

Upravil PhDr. Zbyněk Zlinský