Stavba železničných mostov

27.10.2015 8:00 Ing. František Smatana

Stavba železničných mostov

Zmeníme trošku žáner a pozrieme sa, ako sa stavajú železničné mosty. Veľká väčšina fotiek bude z projektov vysokorýchlostných tratí v Číne a sem-tam sa mihne aj fotka z novostavby mosta v Trenčíne. Venovať sa budem prevažne mostom betónovým, pretože tie tvoria gró na čínskych VRT tratiach. Okrem toho sa pritrafia tiež špeciálne mosty.

 

 

 

 


Pozrite si ich v galérii a o jednom si prečítajte môj starý článok o moste cez Žltú rieku. Týmto krátkym článkom sa nechystám nahradiť žiadne učebnice a skriptá, zamestnanci vysokých škôl môžu pokojne spávať, a dúfam že mi odpustia moju trúfalosť.

Nepodstatná odbočka: Keď som si chystal potrebné informácie pre autorizáciu, boli medzi nimi o.i. údaje o počtoch a rozmeroch stavieb v jednotlivých projektoch. Len jeden stavebný úsek projektu GGR (z GuiYang do GuangZhou) označený GGTJ-10 (od DK628+043 do 687+501) obsahoval 77 mostov (najdlhší viadukt JiangWu 7 732 m), 25 priepustov, 34 tunelov (najdlhší MeiKeng 2 335 m) a 78 úsekov na zemnom telese, plus jednu železničnú stanicu (HuaiJi). To len na mardžo. Koniec odbočky.

A poďme k mostom. Delia sa na 2 typy, ak ich delíme podľa spôsobu betonáže, prefabrikované a betónované na mieste. Prefabrikovaný typ je jednoduchý – obyčajný nosník (typizované rôzne dĺžky) vyrobený v prefe a neskôr prevezený na miesto použitia. Pre betonáž na mieste sa používajú 2 spôsoby – letmá betonáž a betonáž do debnenia. Staticky sú prefabrikáty a ‘betonáž do debnenia’ prostý nosník, ‘letmá betonáž’ nosník spojitý. Materiálovo sú to všetko železobetónové konštrukcie dodatočne predpäté. Zatiaľ čo most v Trenčíne sú vlastne mosty 2 (jednokoľajné), mosty čínske sú dvojkoľajné.

Prefabrikáty – vyrábané v betonárkach rozmiestnených pozdĺž trate. Všetky boli postavené len pre danú trať, a (myslím si) po jej dokončení zanechané osudu a matke prírode. Maximálna dĺžka nosníka je do 33 m. Prefabrikáty boli následne zavážané na miesto uloženia špeciálnym dopravníkom a vkladané na piliere.


Prefabrikáty, projekt GSH, styk prefabrikát - letmá betonáž; 2009 © Ing. František Smatana

Pracovný postup je jednoduchý – pripraví sa debnenie, namontuje do neho výstuž, zaleje betónom, po zatvrdnutí predopne (nemalo by byť správne dodopne, keďže sa robí dodatočne?) Debnenie už také jednoduché nie je, teda to, ktoré tvorí otvory v mostnom profile (či už 1 alebo 2). Zaujímavé sú tiež “žeriavy” na vkladanie prefabrikovaných polí. Ohromné stroje.

Letmá betonáž – tento spôsob môžete vidieť pri realizácii železničného mosta v Trenčíne. Práce postupujú z jedného piliera na obe strany súčasne, debnenia sú zavesené na špeciálnej konštrukcii. Neviem, či tu môžem hovoriť o typizácii projektu, ale rozpätia jednotlivých polí boli často na rôznych mostoch rovnaké (čo je isto rozumné riešenie). Z každého piliera sa postaví vždy niečo menej ako polovica rozpätia, na záver zostane spojovací “kus”, ktorý sa realizuje posledný. Vždy je ale dobre, ked stavbári dávajú pozor a tie dve polovice sa spoja vo všetkých osiach presne.


Trenčín - po pauze pokračujeme, na bočnej stene môžete počítať počet krokov; 3.3.2015
© Ing. František Smatana

Väčšina mostov v Číne bola navrhnutá ako 3-polový nosník, ale vyskytli sa aj viacpolové; napr. projekt GGR mal aj 5polový (most SiXianJiao na pilieroch #165 ~ #170 s rozpätiami 72.6+120+120+120+72.6 m), máte ho na fotke. A napríklad trenčiansky most je sedempolový, navyše s rastúcou fialôčkou.

Pracovný postup je podobný prefabrikátom (asi ste ani nič iné nečakali), len sa postupuje po menších krokoch – podvesí sa lešenie, zviaže výstuž, pripraví vnútorné debnenie a betónuje sa. Po stvrdnutí betónu sa táto časť predopne. A postup sa opakuje.

Betonáž do debnenia – debnenie je vždy medzi dvomi piliermi. Spôsob by sme mohli tiež rozdeliť na 2 podskupiny, debnenie na lešení a debnenie samonosné. Debnenie na lešení je podopreté od zeme (buď na celej ploche alebo aj nie). Samonosné drží na pilieroch (opäť viac možností, v Číne som videl min 3 rôzne konštrukcie). Postup je rovnaký ako u prefabrikátov (tu už nejakú zmenu nečakali ani najväčší romantici). Zaujímavejšie sú podporné konštrukcie, či už lešenie, alebo nosná konštrukcia pri samonosnom systéme. Z obrázkov vidíte, že lešenie je pekná stena (je dôležité ju správne postaviť). A nosná konstrukcia musí byť rozumne navrhnutá, aby bola pevná a presúvaniaschopná.


Betonáž do debnenia samonosného, projekt GSH, iný systém; 26.1.2010
© Ing. František Smatana

Kombinovaný systém – vyskytli sa ojedinele, ale boli prítomné v každom mojom projekte. Mostovka je železobetónová doska, a hlavné pole je zavesené na oceľovom oblúku. Napr. v moste YaZiHe (projekt CML, dvojkoľajný, rozpätia 56+116+56 m. Mostovka sa zrealizovala systémom letmej betonáže, a oblúk so závesmi sa doplnili dodatočne.


Kombinovaný most, projekt GSH, z viaduktu ShaWan; 2009 © Ing. František Smatana

Špeciálne mosty – o jednom som písal inde, a ďalšie len obrazom.

  1. Extra špeciálne ako aj extra pekné boli v projekte GGR, a boli tam dokonca dva! Mal ich na starosti kolega mostár, a ja som sa len z času na čas s nim zviezol, lebo sú to naozaj zaujímavé stavebné diela, zavesené oceľové priehradové konštrukcie. 1. pod menom BeiJiang, 2. ShiXianJiao (k nemu mám aj rozpätia: 57.5+109.25+230+109.25+57.5 m). Oba máte v galérii.


Extra špeciálny, projekt GGR - BeiJiang, dokonca už aj s vlakom (ľudia ešte dnu neboli);
16.8.2012 © Ing. František Smatana

  1. K špeciálnym snáď môžeme zaradiť aj „krabice“ použité pri šikmom križovaní s cestami. Myslím, že boli navrhnuté pri malom uhle križovania. Technicky mi to príde ako jednoduché riešenie problému s priestorom.
  2. Bolo tiež zopár čisto oceľových mostov. Teda skoro čisto oceľových, lebo neskôr sa na oceľovú mostovku pribetónovala železobetónová doska pre bezštrkový zvršok. Takisto mali zavesenú mostovku.
  3. Ja som sem zaradil aj viadukty v železničných staniciach, so širokou mostovkou. GSH projekt ich mal niekoľko. K dvom traťovým koľajam pribudli ďalšie dve staničné.
  4. Za celú dobu som však videl len jeden jediný celobetónový s oblúkom a zavesenou mostovkou (v projekte CML), ale okolo neho sme vždy len prechádzali; neviem, či nám ho investor nechcel ukázať…

Na záver si zopakujem svoju poznámku z minula – hľadať hocijaké informácie technického rázu na slovenských weboch sa podobá tomu povestnému hľadaniu ihly v kope sena. Možnosti sú dve – informácií je fakt málo (lebo si ich odborníci nechávajú v šuflíkoch?), alebo je autor počítačovo nevzdelaný. Vyberte si. Obe možnosti ma ale nerobia spokojným.

Odkazy:

  1. Informácie ŽSR z 22.7.2015: Železničný most v Trenčíne
  2. Pre domáce štúdium si otvorte tento dokument a postupne zodpovedzte dané otázky: Otázky z predmetu „Betónové mosty“ k štátnej záverečnej skúške inžinierského štúdia

Úvodná snímka: Viadukt projektu GSH - Xiamen; 2009 © Ing. František Smatana

Galéria

Súvisiace odkazy