Popoludnie so Sergejom

Spomínanou destináciou je mesto Esztergom (Ostrihom), z ktorého vychádzajú dve železničné trate. Na trati smerujúcej na juh, do Budapešti, však ešte stále prebieha modernizácia, konkrétne úsek Pilisvörösvár - Budapest je vylúčený z prevádzky a neprejazdný. Druhou spojnicou, ktorá mieri na západ, je trať menšieho významu: Esztergom - Almásfüzitő.

Osobná doprava, ktorá bola na tejto trati pred časom zastavená a neskoršie v redukovanej forme znova obnovená, je veľmi chudobná - pozostáva z dvoch párov vlakových spojení - jeden pár ráno, druhý popoludní. Tieto vlaky sú tvorené motorovými jednotkami Desiro, pričom práve touto cestou dochádza k obmene jednotiek, ktoré zabezpečujú dopravu na oklieštenom úseku Esztergom - Pilisvörösvár, kde majú vlaky zatiaľ svoju konečnú.

Pestrejšiu tvár má doprava nákladná, ktorá je z dôvodu neprejazdnosti trate smer Budapešť momentálne odkázaná výlučne na spomínanú druhú trasu, kopírujúcu tok rieky Dunaj. Okrem pravidelných manipulačných vlakov na ňu často zavítajú súkromníci (sem patria aj príležitostné návštevy Nohabu M61.010), ale do obsluhy tejto priemyselnej zóny pri vozbe ucelených vlakov sa zapája aj štátny dopravca so svojimi najväčšími motorovými rušňami.

O nepravidelnom výskyte Sergeja v Ostrihome, ktorý je zo Slovenska na maličký skok, som vedel už dávnejšie. Aby som však upresnil, on ten Sergej vlastne nezachádza až celkom do Esztergomu, ale končí už v stanici Tokod, kde teraz (počas výluky smer Budapešť) sídli rušeň posunovacej zálohy, ktorý okrem iných úloh zoraďuje a rozraďuje aj ucelené vlaky. Nuž teda, o týchto ucelenkách informovali aj maďarské fanúšikovské servery, ale ako to už býva, spravidla až keď bolo po "funuse" - po ich návšteve, a navyše s lákavou fotogalériou. Postupne sa podľa dostupných správ podarilo odhadnúť frekvenciu výskytu sovietskeho stroja približne na jedenkrát týždenne a vravel som si čoraz častejšie, že pri vhodnej príležitosti si ho nenechám ujsť.

Vynikajúca príležitosť nastala 24. mája, kedy mi od Ádáma, známeho z Maďarska, s jednodňovým predstihom došla informácia, že zas pôjde. Nakoľko termín zhodou okolností padol na víkend - sobotňajší deň, a aj slnečné počasie pozývalo na cesty, tá moja preto nabrala jednoznačný smer. Pekne podľa plánu, stroj s číslom 628.165 vyrazil 24.5. pred 14. hodinou z Almásfüzitő s nákladom uhlia pre tepláreň v Tokode, aby si tam na spiatočnú cestu - nepôjde predsa podaromky - prevzal dlhočizný rad nových automobilov zo závodu Suzuki. Zvyšok nech už dopovedia pripojené fotografie.

Ucelenka s uhlím, zachytená krátko pred cieľovou stanicou Tokod.

Po vypriahnutí z vlaku, ktorý neskoršie a po častiach zatlačí na vlečku staničná záloha, sa vyše hodiny čaká na skompletizovanie záťaže zo závodu Suzuki. Medzitým sa v pozadí mihne aj popoludňajší osobák z Almásfüzitő do Ostrihomu, zložený z dvoch Desir. 

Na nákladný vlak si počkáme na tomto mieste, kúsok za stanicou Tokod, ale dnes pôjde až na odhlášku za osobným vlakom, ktorý sa vracia do Almásfüzitő (tentoraz už iba sólo 6342.011).

A máme ho tu! Siláka 628.165 so súpravou, ktorá nás ohromuje svojou dĺžkou. Dôkazom sú rôznofarebné autíčka, ktoré vidíme na snímke, ako siahajú až celkom k jej ľavému okraju (a ešte ďalej za okraj) - skrátka, vlak sa nám do záberu nevošiel. 

A tak, kým čelo vlaku je už kus za vchodovým návestidlom, jeho koniec ešte iba opúšťa obvod výhybiek.

O čo väčšia dĺžka a hmotnosť, o to pomalšie tempo. Keďže si vlak drží pohodovú rýchlosť cca 30 km/h, môžeme ho opakovane dostihnúť a tešiť sa z jeho príchodu znova a znova. Napríklad na zastávke Süttő felső alebo v úseku tesne pred odbočnou stanicou Almásfüzitő.

Ale všetko sa raz skončí, zákonite tak aj naše príjemené sobotňajšie popoludnie strávené so Sergejom. S vlakom sa lúčime v stanici Almásfüzitő, kde sa nám symbolicky, práve na záver nášho spoločného putovania, konečne nechal vyfotografovať v celej svojej dĺžke.

Snímky autor, 24.5.2014.