Kolej torfowa Podczerwone - Puścizna Wielka

7.6.2014 8:00 Lukáš Holeš

Kolej torfowa Podczerwone - Puścizna Wielka

V Poľsku, niekoľko kilometrov od slovenských hraníc a obce Suchá Hora sa nachádza rašelinisko Puścizna Wielka. Vyťažená rašelina je spracovávaná v neďalekom závode Zakład produkcji torfowej – Bór za lasem. Prepravu rašeliny medzi rašeliniskom a závodom má na starosti úzkokoľajná železnica, ktorú Vám chcem v niekoľkých fotografiách priblížiť.

 

 

 

 

Mapy, príjazd k závodu na spracovanie rašeliny

Samotný objav úzkokoľajnej železnice bol pre mňa prekvapením. Len pár kilometrov od slovenských hraníc, funkčná úzkokoľajná železnica mi dlho vŕtala hlavou. Tak som začal skúmať jej polohu a spôsob ako sa tam dostať. Oficiálne je to rašelinisko Puścizna Wielka a závod Zakład produkcji torfowej – Bór za lasem nachádzajúci sa v gmine Czarny Dunajec. Keďže je závod len 2km od obce Podczerwone, neoficiálne sa dá nájsť cez Google ako „torfowisko Podczerwone“ alebo „kolej torfowa Podczerwone“. Mapy boli prebraté z OpenStreetMap (ďalej len OSM).


Značka  na výreze ukazuje polohu závodu Zakład produkcji torfowej – Bór za lasem a zároveň začiatok
úzkokoľajnej železnice v rámci slovensko-poľského pohraničia © OSM


Priblížením mapy vynikli dôležité orientačné body na ceste k závodu a úzkokoľajnej železnici. Mestá
Tvrdošín, Trstená, obce Suchá Hora, Koniówka, Podczerwone a Czarny Dunajec © OSM
 

Tretia mapka ukazuje polohu závodu priamo medzi obcami Podczerwone a Czarny Dunajec, vrátane odbočky
k závodu. Závod je vzdialený približne 2 km od hlavnej cesty © OSM

Dostať sa do Suchej Hory nie je problém, stačilo využiť obvyklú rannú kombináciu Os7901 (Bziny 04:07 – Trstená 05:15) a prejsť pešo na autobusovú zastávku Trstená, Panasonic. Ranné počasie v Trstenej nenasvedčovalo predpovedi „V priebehu dňa sa vyjasní“. Studený vietor a prehánky silne podkopávali môj plán, ale keď som došiel už tu...

Autobusom 510412-1 som pokračoval zo zastávky Trstená, Panasonic (06:13) až na zastávku Suchá Hora, štátna hranica (06:40). Zo zastávky až k závodu na spracovanie rašeliny je to 9,3km a ja som mal v podstate dve možnosti ako sa tam dostať (nerátam 3. možnosť - stopovanie). Úseky Suchá Hora – Chocholów (2,0km) a Podczerwone - závod Zakład produkcji torfowej (2,4km) som musel tak či tak prejsť pešo. Zvyšných 4,9km medzi obcami Chocholów a Podczerwone som mohol prejsť pešo, alebo počkať na autobus okolo ôsmej hodiny. Plán s autobusom do obce Podczerwone som zavrhol, pretože som sa potreboval hýbať a zohriať. Po vystúpení z autobusu ma v Suchej Hore privítal mrznúci dážď a riadne studený vietor. Znova som si v dobrej viere vravel, keď som došiel až tu...

Len čo som zišiel do Chocholówa, počasie sa trochu umúdrilo a aspoň vietor ustal. Tak som pešo pokračoval z Chocholówa, cez Koniówku až do Podczerwone. Tento úsek po asfaltovej ceste som zvládol rýchlo a cca za hodinu aj štvrť (zo Suchej Hory) som sa ocitol pri odbočke k závodu Zakład produkcji torfowej – Bór za lasem. Zbadáte ju veľmi jednoducho. Nachádza sa asi 300m za obcou Podczerwone, oproti veterným elektrárňam.  Pri odbočke je aj reklamná tabuľa závodu, takže nie je problém ju nájsť.  Ďalšou pomôckou je to, že už od cesty je v pozadí vidieť zelené strechy budov závodu.  Ja som odbočil dobre , ale hustá hmla mi skrývala okolie. Šliapal som asi pol hodinu a stále nič. Už som mal pomaly pocit, že som sa stratil, keď sa zjavila brána závodu.


Pohľad cez bránu závodu. V pozadí vagón s číslom 21 © Lukáš Holeš

Zakład produkcji torfowej – Bór za lasem

Od brány bolo vidieť aj prvý dôkaz existencie úzkokoľajky, zelený vozeň na rašelinu. Brána bola zatvorená, vrátnica prázdna. Vymenil som tenisky za nepremokavú turistickú obuv a vybral sa celý závod obísť zľava (už pred bránou závodu bolo vidieť poľnú cestu vľavo). Sprava bolo veľa stromov, tak som sa tam ani netisol.


Naľavo od brány, poľná cestička, ktorá obchádza celý závod zľava © Lukáš Holeš

Išiel som cestičkou, obišiel závod a prešiel cez pár stromov. Za chvíľu som stál na koľajniciach úzkokoľajnej železnice. Konečne. Hneď druhý objav bol, že som pri výhybke, ktorá rozvetvuje koľaje smerom do závodu. Tretí objav bol, že som kúsok od brány závodu, ktorá je otvorená.


Úzkokoľajná železnica, pohľad v smere do závodu © Lukáš Holeš

Pravá vetva koľají od výhybky ma netrápila, lebo na nej nič nebolo a videl som ňou až do závodu. Na ľavej koľaj bola ďalšia výhybka a za ňou som zbadal vagóny. Tak som šiel skúmať. Na oboch vetviach výhybky boli vagóny, ale v rôznom stave. Zatiaľ čo pravá vetva obsahovala dlhý rad vozňov používaných na dopravu rašeliny, naľavo to bolo rôzne. Bol tam vagón bez nadstavby, ďalej dva na dopravu rašeliny (z toho jeden mimo koľaje), schátralý osobný vozeň, ďalšie vagóny na dopravu rašeliny ( a znova niektoré mimo koľaje) až nakoniec jeden osobný vozeň. Vozeň bol v relatívne dobrom stave. Z jednej strany bol obklopený „zmeskou“ vagónov, za ním bol v kríkoch vykoľajený a vyvalený vozeň na dopravu rašeliny.


Dlhý rad vozňov na dopravu rašeliny © Lukáš Holeš


Osobný vozeň na občasnú dopravu pracovníkov © Lukáš Holeš

Až tu som si uvedomil, že už som v závode. Začal som rozmýšľať, či nemajú strážnych psov (nie, nemajú). Tak som spravil fotku z vnútra vozňa, koľajiska a radšej sa už pratal preč.

Na úzkokoľajnej železnici

Znova som sa ocitol pred bránami závodu. Až teraz som si začal všímať koľajnice. Ocitol som sa na typickej priemyselnej úzkokoľajke. Pravidelné vybočenia, pár centimetrov  vo vzduchu, kde tu nejaký podval chýba. Ale to je to pravé čaro, pre ktoré si to človek rád obzrie.


Čaro úzkokoľajky uprostred lesíka © Lukáš Holeš


Čaro úzkokoľajky uprostred lesíka 2 © Lukáš Holeš

Po chvíli som sa prestal kochať a rozhodol sa nájsť druhý koniec. Mojím spoločníkom sa na dlhý čas stali brezy, sosny a iné stromy, dve líšky, jedna srnka a veľa kukučiek (alebo jedna, strašne uhulákaná). A samozrejme koľajnice. Celou cestou som obzeral rôzne detaily tejto úzkokoľajky. Zjavovali sa rôzne jednoduché mostíky a priepusty, nefunkčné výhybky vedúce nikam, bývalé výhybne, kde tu sa leskli nové skrutky na podvaloch. Bolo vidieť, že je tu nejaká snaha aspoň na drobné opravy. Les vystriedala lúka a zjavila sa prvá a jediná väčšia stavba, most cez potok.


Most © Lukáš Holeš

Vyzeralo to, že bol nedávno opravený. Zaujímavosťou bolo „zalomenie“ koľajníc na moste. Zatiaľ čo koľaj prichádzajúca od závodu, prvá podpera, mostovka a druhá podpera sú v jednej rovine, hneď za druhou podperou sa koľaj lomí dole. To je čaro úzkokoľajok. Lúku vystriedal les, ale koľaj prebiehala stále rovnakým štýlom. Kde tu malý mostík a priepust, občas výhybňa, alebo len nefunkčná výhybka do neznáma. Až sa po dlhom čase zjavila veľká kopa vyschnutých koreňov. Konečne ťažobná jama.
 

Po 45 minútach fotografovania a šliapania prichádzam k rašelinisku © Lukáš Holeš
 
Zakład górniczy eksploatacji torfu Puścizna Wielka
 
Na obrovskej ťažobnej jame sa nachádzali dva pásové traktory s vlečkami, fréza na rašelinu a dva bagre v pozadí. Po malej prestávke som a niekoľkých fotkách som po trati pokračoval ďalej. Zjavila sa prvá funkčná výhybka odvtedy čo som sa vzdialil od závodu. Dokonca aj relatívne čistá. Koľaj vpravo pravdepodobne slúži na nakládku rašeliny. Ja som sa rozhodol pokračovať vľavo.
 

Výhybka. Koľaj vľavo obchádza rašelinisko, vpravo sa pravdepodobne nakladá rašelina © Lukáš Holeš

Po celý čas som sledoval aj koľaj vpravo. Vyzeralo to, že v minulosti boli tieto dve koľaje viackrát prepojené. Teraz ich už oddeľoval priekop, rozbité výhybky a vytrhané spojky. Koľajnice ešte občas viseli vo vzduchu, niekedy boli len tak hodené v tráve. Postupne som sa dostal až na koniec ťažobnej jamy, kde bola výhybka. Videl som, že koľaj vpravo obchádza celú ťažobnú jamu, tak som šiel vľavo. Už pri výhybke bola kôpka vytrhaných pokrútených koľajníc, ale za ňou sa zjavila celá hŕba.


Kopa koľajníc naľavo od rašeliniska © Lukáš Holeš

Prešiel som pár metrov a situácia sa značne zmenila. Už pri chôdzi som cítil, že celá koľaj pláva. Ak som nestúpil na podval, bolo hneď cítiť, že sa zabáram.


Už z obrázku je vidieť, že koľaj pláva na vrstve trávy a bahna © Lukáš Holeš

Bažiny naokolo ma utvrdili v myšlienke, že ďalej to už bezpečné nebude. Nech tá koľaj viedla kdekoľvek a bolo na konci čokoľvek, ďalej to už bezpečné nebolo. Vrátil som sa kúsok späť na výhybku a rozmýšľal čo ďalej. Nakoniec som sa rozhodol ísť vpravo až na koniec, ku bagru. Ako som šliapal ku bagru, v pravidelných odstupoch sa objavovali výhybky s odbočením vpravo. Vyzerá to, že koľaj respektíve odbočku pripájali vždy práve tam, kde ťažili a potrebovali.


Pravidelne sa zjavujúce pozostatky výhybiek © Lukáš Holeš

Teraz už bola celá jama hlboká a žiadna z odbočiek nebola funkčná. Až na konci jamy sa zjavila ďalšia odbočka doprava. Koľaj vedúca priamo znova zrastená mizla v neznámom teréne, koľaj vpravo viedla popri ťažobnej jame. Ďalej sa mi už jamu nechcelo obzerať a tak som sa rozhodol vrátiť.


Tu som sa rozhodol ukončiť putovanie, Koľaj vľavo ide do neznáma, koľaj vpravo obchádza rašelinisko
z tretej strany © Lukáš Holeš

Koľajnice v rašelinisku by mali mať celkovú dĺžku okolo 10 km. Skúmať koľajnice mimo hlavnej ťažobnej jamy som sa s ohľadom na bezpečnosť nechystal. Bolo práve 10 hodín a ja som mal za sebou už 13,4 kilometra pešo  a to ma ešte čakala cesta späť. Počas chôdze späť sa už začalo vynárať aj slnko a celá koľaj sa ukazovala v inom svetle. Po necelej hodinke som bol späť pri závode.


Momentka z cesty späť © Lukáš Holeš

Pešo naspäť do Suchej Hory

Počas rannej cesty som si odfotil odchody autobusov z Podczerowne v smere Chocholów/Zakopane.  Späť na zastávke som bol okolo 11:10 a najbližší išiel až o 12:36, čo bolo úplne na nič. Čakať sa mi nechcelo a ani na autobus v Suchej Hore by mi to nepomohlo. Tak som sa rozhodol ísť pešo celý úsek naspäť. Najprv po ceste späť do obce Podczerwone, nasledovala Koniówka a Chocholów. Približne o 13:00 som bol späť v Suchej Hore. Za sebou som mal ďalších 13,4 kilometra pešo. Autobus som nestihol, takže som deň zakončil džúsom a čokoládou v potravinách na hranici. Našťastie sa mi podarilo vybaviť odvoz a tak už o 15:00 som bol doma. Deň som teda uzavrel s 26,8 kilometra pešo, čo môžete vidieť aj na priloženom GPS logu.

Niekoľko technických údajov v súvislosti s GPS logom 

GPS log vznikol na telefóne Samsung GT-S7710 (Galaxy Xcover2) za pomoci Android aplikácie GPSLogger. Aplikácia bola pustená spolu s rádiom (minimálna hlasitosť) počas doby cca 6 hodín, pričom frekvencia záznamu bola nastavená na 1 minútu. Úroveň nabitia batérie klesla z 92% na 66% (telefón má batériu s kapacitou 1700mAh). Záznam z GPSLogger v podobe gpx súboru som nahral na stránku, kde ho môžete bližšie preskúmať.

Poznámka prvá: protipožiarne opatrenia

Na jeseň (august - október) roku 2013 sa vyskytlo niekoľko požiarov v oblasti rašeliniska a lúk naokolo. U niektorých požiarov zasahovali jednotky až z piatich miest. Ako píše stránka  OSP KSRG Czarny Dunajec , hlavnými problémami bola rozloha požiaru a komplikovaný príjazd áut s vodou. To bola pravdepodobne príčina aj niekoľkých protipožiarnych opatrení na rašelinisku Puścizna Wielka. Okrem novotou voňajúcich  výstražných tabuliek bola v blízkosti koľají vykopaná nádrž na protipožiarnu vodu. Aj keď podľa satelitných fotografií tam nejaká vodná plocha bola už dlhšie...


Zakaz palenia na terenie całego obiektu – jeden z mnohých zákazov fajčenia © Lukáš Holeš


Vodná hladina napravo od koľajníc patrí protipožiarnej nádrži © Lukáš Holeš

Poznámka druhá: lokomotívy som nevidel

Rašelinisko som navštívil v nedeľu, 04.05.2014. 01.05. a 03.05. boli v Poľsku sviatky, čiže mali predĺžený víkend. V závode ani na rašelinisku nikto nebol a ani sa nepracovalo. Lokomotívy som nevidel, tie boli ukryté v garáži v závode.


Budova vzadu naľavo je garáž, kde sú ukryté lokomotívy © Lukáš Holeš

Pri ďalšom skúmaní sa mi podarilo natrafiť na stránku 750mm.pl, ktorá sa zaoberá úzkokoľajnými železnicami v Poľsku. V jednom fóre užívatelia „PiotrS“, „MK_Rabka“ a „Szymek“ píšu ohľadom lokomotív. Na rašelinisku sú 3 pojazdné lokomotívy a štvrtá je rozobratá na súčiastky. K tomu sa tam nachádzajú dva osobné vagóny z inej poľskej úzkokoľajky. Jeden hrdzavie v kríkoch (ten je na fotografii nižšie) a druhý (na fotografii č. 5. v článku) občas vyjde na koľajnice ako úkryt pre pracovníkov.


Druhý osobný vagón, ktorý hrdzavie v kríkoch © Lukáš Holeš

O príspevok nižšie užívateľ „MK_Rabka“ odkazuje na svoje fotky, kde sa nachádza aj fotka lokomotívy č. 3. Okrem iného je aj autorom videa s prejazdom vlaku.

Nakoniec odporúčam prečítať si celý príspevok užívateľa „Szymek“, ktorý píše okrem iného o lokomotívach:

Toho času sú na železnici 3 lokomotívy – všetky silne zmodernizované, s pohonnou jednotkou (motor, skriňa, prevodovka) ako v lokomotíve Ls600 (výroba URSUS). Bohužiaľ firemné tabuľky boli odovzdané MK a preto som niektoré typy nemusel identifikovať správne:
číslo 2 – lokomotíva BN30R s pohonnou jednotkou URSUS, predĺžený rám, nová kapota motora a kabína rušňovodiča
číslo 3 – lokomotíva Ns1 s pohonnou jednotkou URSUS a zmodernizovaná kabína rušňovodiča
číslo 4 – lokomotíva pripominajúca LS600, ale pravdepodobne je to veľmi zmodernizovaná BN30R
číslo 1 – v hale zostal už len rám lokomotívy, ktorý pravdepodobne patril číslu 1.

A nakoniec to celé ohľadom lokomotív vysvetľuje „Szymek“, ktorý píše: Te lokomotywy to Ursus C-330 postawiony na ramie lokomotywy (Tie lokomotívy, to je Ursus C-330 postavený na ráme lokomotívy). Ursus C-330 je traktor, čo vlastne vysvetľuje celú situáciu. Pohonná jednotka Ursus znamená „vnútornosti“ z traktora napasované na rám lokomotívy.  Podarilo sa mi skontaktovať s užívateľom PiotrS, ktorý mi poskytol fotografie lokomotív.


Lokomotíva č. 2. na rašelinisku 26.08.2009 © PiotrS


Lokomotíva č. 3. na rašelinisku 26.08.2009 © PiotrS


Lokomotíva č. 4. na mostíku 05.08.2013 © PiotrS

Za poskytnutie fotografií samozrejme ďakujem a zvyšné som dal do galérie. Nachádzajú sa na konci galérie.

Poznámka tretia: GPS súradnice

GPS súradnice sú veľkým pomocníkom a pomocou Google Streetview sa dá vyhnúť blúdeniu. Preto na koniec uvádzam niekoľko GPS súradníc, ktorá by mohli pomôcť pri orientácii:  

  1. železničná stanica Trstená: 49.361121,19.619059
  2. autobusová zástavka Trstená, Panasonic: 49.363832,19.623726
  3. autobusová zastávka Suchá Hora, štátna hranica: 49.365659,19.796778
  4. Podczerwone, odbočka k závodu na spracovanie rašeliny: 49.415803,19.834353
  5. Podczerwone, závod na spracovanie rašeliny: 49.425435,19.812595
  6. Puścizna Wielka, rašelinisko: 49.436641,19.778284
Vďaka Google Streetview sa dajú niektoré dôležité body pozrieť aj on-line:
  1. autobusová zastávka Trstená, Panasonic v smere do Suchej Hory. Autobusy do Suchej Hory stoja na ceste, pri panelovej odbočke na stanicu: http://goo.gl/Bx2rxB
  2. autobusová zastávka Suchá Hora, štátna hranica v smere do Poľska: http://goo.gl/nZdcXt
  3. odbočka k závodu na spracovanie rašeliny za obcou Podczerwone. Je to cesta naľavo, ktorá prechádza popred vyblednutú tabuľu (čo je reklama závodu na spracovanie rašeliny): http://goo.gl/m2B0bS
  4. pohľad v smere do odbočky: http://goo.gl/QCwT0m
Na záver 

Aj keď som spočiatku nemal šťastie na počasie a autobusové spoje, výlet odporúčam. Úzkokoľajná železnica uprostred úžasnej prírody, to je kolej torfowa Podczerwone. 

Úvodná snímka: Lokomotíva č. 3 počas nakládky na rašelinisku © PiotrS

Galéria

Súvisiace odkazy