Opavské lokálky

28.3.2014 8:00 Kamil Korecz

Opavské lokálky

Zimná výluka nostalgických jázd spolu s obmedzenou možnosťou podnikať iné vonkajšie aktivity tak akosi sama nabáda železničného fanúšika, aby sa vydal na poznávacie jazdy. Lákavé sú končiny neznáme, alebo aj tie, na ktorých si potrebujeme obnoviť poznanie. Do tej prvej kategórie spadá aj jedna z minulých mojich ciest. Poďte si so mnou spoločne zaspomínať.

 
 
 
 
 
 
 
Ubehlo už viac ako štrnásť mesiacov od doby, kedy som sa vydal na prieskumnú jazdu na sever Moravy. Voľba nepadla na lokálne trate vychádzajúce z Opavy náhodne, vznikla ako priamy dôsledok rozhodnutia vyskúšať vtedy absolútne novú dopravnú službu – autobusový transfer medzi Martinom a Žilinou ku resp. od vlakov súkromného dopravcu RegioJet. Presun do Ostravy bol teda jasný, ostávalo vyriešiť čo ďalej. Takticko-strategické cvičenie nad mapou oblasti a elektronickým cestovným poriadkom dalo vzniknúť plánu ako v obmedzenom čase s využitím denného svetla prejsť a vidieť čo najviac.
 
Rozhodol som sa pre cestu z Ostravy do Opavy nevyužiť chrbticovú elektrifikovanú trať, ale po presune do Hlučína spoznať prvú z opavských lokálok. Do Hlučína vedie linka ostravskej mestskej dopravy a aj časová poloha jednotlivých spojov dovoľovala pokojnou chôdzou nájsť príslušnú autobusovú zastávku. Výstupná zastávka v blízkosti centra Hlučína sa zasa postarala o prechádzku tunajšou mestskou pamiatkovou zónou v ústrety miestnej stanici, situovanej na okraji mesta.
 

Výpravná budova z uličnej strany © Kamil Korecz
 
Uprostred neveľkého koľajiska tejto koncovej stanice už čakala Regionova. Ešte som chvíľku pomrzol pri fotografovaní a onedlho som si už mohol vychutnávať jazdu po trati spájajúcou Hlučín so železničným svetom od roku 1913. Trať vedie lesmi a poľami zvlnenej krajiny, striedajú sa pomerne výrazné násypy a zárezy. Onedlho vlak dorazil do stanice Kravaře ve Slezku, kde sa pravidelne stretajú vlaky oboch smerov spolu s prípojom do Chuchelnej. V rýchlosti nejaká dokumentačná fotka a už sa aj pohýname smer Chuchelná.
 
„Vlak“ je tentokrát tvorený sólo motorovým vozňom radu 809, čo je vlastne klasická, stará známa osemstodesiatka, upravená na prevádzku na tratiach so špecifickým spôsobom vybavovania cestujúcich. Jediným zamestnancom je tu rušňovodič-kasičkár, ktorý okrem bežných povinností zabezpečuje aj predaj cestovných lístkov. Spolu s hŕstkou cestujúcich som dorazil na konečnú. Prestoj som využil na prieskum niekdajšieho pokračovania trate k poľským hraniciam a ďalej na Racibórz. Ako už bolo ukázané v dokumentárnej reportáži Martina Kalouska, hneď na konci staničky bol zárez trate pri výstavbe alebo oprave cesty zasypaný a tým obnovenie pokračovania trate nateraz znemožnené.
 

Koniec trate v Chuchelnej s presypom cesty © Kamil Korecz
 
Cesta späť ubehla pomerne rýchlo, jednak vďaka solídnemu koľajovému zvršku a jednak aj z dostatku pestrých obrazov defilujúcich za oknami. Aj tu je trať vedená sčasti lesom, sčasti poľami so sporadickou zástavbou. V stanici Kravaře ve Slezku sa opäť premiešali cestujúci medzi jednotlivými vlakmi a po niekoľkých minútach sa všetky tri rozišli na svoju stranu. Takáto organizácia dopravy sa mi veľmi pozdáva, tiež som toho názoru, že vlaky z vedľajších tratí majú postávať na svojich konečných staniciach a nie vo východiskových. Majú priviezť ľudí bezprostredne k a odviezť od vlakov na nadväzujúcej trati a prestoje medzi obratmi tráviť v koncových staničkách. Zlepší sa tým prípojovosť oboma smermi a ako bonus vozidlá nezaberajú koľaj v prípojnej stanici.
 
Z Opavy vychádzajú ešte ďalšie dve lokálky, ktoré som mal v pláne toho dňa precestovať. Po pol hodinke som teda opäť nasadol do sólo motorového vozňa rady 810 a nechal sa odviezť do Hradce nad Moravicí. Táto trať má len 8 km, takže jazda nebola nijak dlhá a ani som sa v plnom rozsahu nestihol vyhriať až už bol vlak v cieli svojej cesty. Tu bol len krátky čas na obrat a tak som ledva stačil exponovať niekoľko fotiek. Na návštevu tunajšieho zámku by aj tak bolo vhodné vyhradiť si celý deň.
 

V lepšom počasí dovidieť zo stanice aj na hrad © Kamil Korecz
 
Spiatočná cesta bola pre mňa ešte kratšia, keďže posledná z opavských lokálok má s tou do Hradce spoločných úvodných 2,5 km trate. Na spoločnom úseku leží zastávka Kylešovice. Rozhodol som sa túto zastávku využiť a práve tu počkať na svoj spoj do Jakartovic. Pôvodne táto trať viedla až do Horního Benešova, no v súvislosti s rozvojom autobusovej dopravy ako aj pre poklesy pôdy spôsobené banskou činnosťou v tejto oblasti bola trať v roku 1970 skrátená po Svobodné Heřmanice.
 
Ani tu však osobná doprava nevydržala do dnešných dní, do tejto stanice vzdialenej 2 km od obce prestali vlaky jazdiť vedno s rokom 2005. Odvtedy je osobná doprava vedená niekoľkokrát denne iba do staničky Jakartovice. Ani tu však nie je rušeniu koniec, ako pozornému čitateľovi vlaky.net neuniklo, od 7. apríla prestanú vlaky jazdiť aj na tejto poslednej časti trate. Práve v týchto dňoch máte teda poslednú možnosť využiť na tejto trati služby železničnej dopravy.
 

Takýto obrázok už čoskoro nebude samozrejmosťou © Kamil Korecz
 
V Jakartoviciach sa moja púť po opavských lokálkach nachýlila ku koncu. Pre extrémnu krátkosť času som narýchlo vyskočil z vlaku, vhupol po kolená do snehu a spravil aspoň niekoľko fotiek na pamiatku, ako keby som tušil, že už o niečo vyše roka to nebude možné. Cestou späť som mohol okrem sledovania hlbokých lesov za oknom už len rekapitulovať zážitky z toho dňa a načisto zavrhnúť myšlienku vystúpiť v Oticiach, autobusom sa presunúť do Budišova nad Budišovkou a k domovu sa vybrať odtiaľ cez Suchdol nad Odrou.
 
Pre vzrastajúcu únavu a bacila, ktorý si práve začínal na mňa dovoľovať, som uprednostnil priamejšiu trasu cez Opavu. Z toho vyplýva len jediné – niekedy si budem musieť do oblasti severnej Moravy naplánovať ďalšiu zo série poznávacích jázd, aby som tak nakŕmil toho železničného vlka, ukrytého kdesi tam hlboko v každom z nás, čas od času zavýjajúceho od hladu po cestovaní.
 
Úvodná snímka: 809.307-2 čaká na svojich cestujúcich v Chuchelnej © Kamil Korecz

Galéria

Súvisiace odkazy