2003 - 2013

» Návrat

Bookmark and Share
Pridané: 2.2.2013 8:00
Autor: Bc. Jozef Gulík, nick: » Dodi

2003 - 2013 Dnes uplynulo presne 10 rokov odkedy vstúpila do platnosti najväčšia redukcia osobnej dopravy na ŽSR v jej histórii. 2. február 2003, ako symbol deštrukcie, spúšťač necitlivého "škrtania", zostáva v pamäti mnohým z nás a stojí za to, si ho pri tejto príežitosti pripomenúť.

 


     Železničná sieť na Slovensku po svojom dobudovaní zostávala dlhé desaťročia takmer nemenná. Zastavenie osobnej alebo nákladnej dopravy na už vybudovaných tratiach, resp. zrušenie trate, sa dialo len v ojedinelých prípadoch. Do roku 1989, kedy u nás dochádza ku zmene politického systému, boli zrušené úseky: Trstená - Suchá Hora, Lučenec - Halič pri Lučenci, Ružomberok - Korytnica (760 mm), Počkaj - Baňa Lucia. Osobná doprava bola zastavená na kratučkých tratiach Kvetoslavov - Šamorín, Piešťany - Vrbové, Devínske Jazero - Stupava, Zlaté Moravce - Topoľčianky, nákladná zas v úsekoch Pohronská Polhora - Tisovec, Rimavská Sobota - Poltár, TEŽ. Na ostatných miestach išlo o stabilizovanú situáciu, ktorá sa však po roku 1989 začala meniť.

     Čoraz častejšie prichádzala na pretras otázka miestnych tratí - ich rentabilnosti, financovania, budúcnosti. Ako prvý si to "odniesol" málo využívaný motoráčik na peážnej trati z Lučenca do Veľkého Krtíša, ktorému bola jeho trasa v roku 1992 skrátená po Kalondu. Potom, v roku 1993, nasledoval vznik samostatnej Slovenskej republiky a ŽSR, ktoré rovnako považovali ekonomiku prevádzky na miestnych tratiach za pálčivý problém, ale grafikon vlakovej dopravy rok čo rok ponúkal vlakové spoje aj do odľahlých kútov železničnej siete. Opäť sa jedinou výnimkou stala trať Rimavská Sobota - Poltár, kde bola v roku 2000 z dôvodu zlého stavu zvršku zastavená doprava a osobné vlaky nahradené autobusmi.

     Dalo sa čakať, že uvedená situácia nezostane bezo zmeny, ale že "reforma" príde ako lavína a zanechá po sebe takú spúšť, nepredpokladal asi nikto. Keď sa na jeseň 2002 začali šíriť fámy o chystanej redukcii a objavili aj prvé neoficiálne zoznamy tratí, ktoré majú byť zasiahnuté, málokto ich ešte bral vážne. Nešlo však o žart. Na príprave "ozdravného" procesu sa vo vedení Železničnej spoločnosti aktívne pracovalo a termín realizácie bol vytýčený ku dátumu prvej zmeny cestovného poriadku, na 2. februára 2003.

 

"Krabička" 810 376 v stanici Levoča dňa 14. 1. 2003. Osobná doprava na trati Spišská Nová Ves - Levoča od roku 2003 pravidelne ožíva aspoň počas konania púte.

     V rámci tohto procesu sa predpokladalo zrušenie osobnej vlakovej dopravy na 22 tratiach s celkovou dĺžkou 511 km (14,3 % siete), náhrada osobnej vlakovej dopravy zavedením zmluvnej NAD na 3 tratiach s celkovou dĺžkou 207 km (5,8 % siete), prepustenie obslužného personálu (vlakové čaty, osobní pokladníci, rušňové čaty a pracovníci opravovní koľajových vozidiel) v celkovom počte 443 pracovníkov, nadbytočnosť 65 ks hnacích vozidiel a 45 ks prípojných vozňov používaných na uvedených tratiach. Okrem toho na zvyšku siete sa malo zrušiť 100 vnútroštátnych a 5 medzinárodných vlakov, a časovo obmedziť ďalších vyše 100 spojov. Prehľad tratí so zastavením osobnej dopravy bol nasledovný:

Zrušenie osobnej vlakovej dopravy bez náhrady na 21 tratiach:
112 Zohor – Plavecký Mikuláš
113 Zohor – Záhorská Ves
117 Jablonica – Brezová pod Bradlom
124 Nemšová – Lednické Rovne
126 Žilina – Rajec
134 Šaľa – Neded
136 Komárno – Kolárovo
141 Kozárovce – Zlaté Moravce – Lužianky
142 Zbehy – Radošina
144 Prievidza – Nitrianske Pravno
151 Úľany nad Žitavou – Zlaté Moravce
154 Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica
161 Lučenec – Kalonda
163 Breznička – Katarínska Huta
165 Plešivec - Muráň
166 Plešivec - Slavošovce
167 Rožňava - Dobšiná
168 Moldava n. Bodvou – Medzev
186 Spišská Nová Ves – Levoča
192 Vranov n. Topľou – Trebišov
195 Bánovce n. Ondavou – Veľké Kapušany

Nahradenie osobnej vlakovej dopravy NAD na 3 tratiach:
143 Trenčín – Chynorany
152 Štúrovo – Levice
153 Čata – Šahy – Zvolen

Zušenie NAD bez náhrady na 1 trati:
175 Poltár – Rimavská Sobota

     Po úplnom a otvorenom predostrení tohto plánu, niekde viac a niekde menej, začali protestovať jednotlivé samosprávy, mestá a obce, cestujúca verejnosť a napokon aj samotní železničiari. Vedenie železníc však nemienilo ustúpiť, februárový termín sa nebezpečne blížil, a tak železničné odbory vstúpili v stredu 29. januára do výstražného 6-hodinového štrajku. Počas vyjednávaní s vládou Mikuláša Dzurindu však neuspeli a preto o dva dni neskôr, v piatok 31. januára 2003 o 23. hodine, bol vyhlásený druhý, tentokrát už časovo neobmedzený štrajk.

 

Prestávka pre 810 137 (vľavo) a 810 066 (vpravo) v Rohožníku dňa 20. 12. 2002.

     Vzájomné vyjednávanie uviazlo na mŕtvom bode, keďže vláda bola ochotná podvoliť sa štrajkujúcim len v jedinej požiadavke, aj to čiastočne, že počet zrušených vlakov sa zníži na 100. Zomknuté rady železničiarov sa podarilo prelomiť až úskokom - v pondelok 3. 2. vydal okresný súd v Bratislave predbežné opatrenie, ktorým nariadil prerušenie štrajku do času, kým príslušný súd právoplatne nerozhodne o jeho prípadnej nezákonnosti. Centrálny štrajkový výbor preto oficiálne ukončil štrajk železničiarov a doprava sa v utorok 4. 2. v plnom, ale už „redukovanom“ rozsahu obnovila. Išlo o najväčší štrajk v histórii samostatného Slovenska. Dodajme, že dodatočne bol tento štrajk posúdený ako zákonný, ale predbežné opatrenie svoj účel splnilo.

     Na tratiach, vymenovaných v zozname vyššie, sa teda od 3. 2. 2003 Železničná spoločnosť už nepodieľala. V priebehu mesiaca február však spoločnosť uzatvorila dve zmluvy o prevádzkovaní osobnej dopravy, v ktorých sa objednávateľ výkonov zaviazal uhradiť stratu vzniknutú z jej prevádzkovania. Ako prvá bola 3. 2. 2003 s Bratislavským samosprávnym krajom podpísaná zmluva týkajúca sa trate Zohor – Záhorská Ves (od 1. 5. 2003 sa pôvodný objednávateľ BSK zmenil na BRKS) a druhá zmluva so Slovenskou investičnou a realitnou spoločnosťou Žilina, týkajúca sa trate Žilina - Rajec bola dohotnutá na obdobie od 17. 2. do 30.4. 2003.

     Po vyhodnotení prvých mesiacov v novom režime však bolo aj Železničnej spoločnosti zrejmé, že v niektorých prípadoch tak trochu "prestrelila". V konkrétnych oblastiach sa totiž prenos úlohy na SAD javil ako nedostatočný, a napokon, ani samotná NAD v réžii železníc sa neukázala ako ideálne riešenie. Aj ekonomická stránka tohto riešenia bola otázna, ak namiesto jedného vlakového spoja vyrážali na cestu aj viac než dva autobusy. Napríklad na spoj z Levíc do Želiezoviec s odchodom o 7. hodine takto boli nasadzované 4 autobusy, ale podľa dostupných správ rekordérom sa stal spoj v rannej špičke z Bánoviec nad Bebravou do Trenčína, na ktorý bývalo namiesto vlaku použitých až 5 autobusov.

      Predstavenstvo Železničnej spoločnosti tak 12. 5. 2003 prijalo uznesenie o obnovení vlakovej osobnej dopravy na 9 vybraných tratiach od 15. 6. 2003:

134 Šaľa – Neded
126 Žilina – Rajec
143 Trenčín – Chynorany
151 Úľany nad Žitavou – Zlaté Moravce
152 Levice – Štúrovo
153 Šahy - Čata
154 Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica
165 Plešivec – Muráň
195 Bánovce nad Ondavou – Veľké Kapušany

    BRKS od 7. júla 2003 začala prevádzkovať pravidelnú osobnú dopravu na trati Zohor - Záhorská Ves, kde nahradila zmluvnú prevádzku Železničnej spoločnosti. Istý čas potom osobnými vlakmi obsluhovala aj ďalšiu záhorácku lokálku v úseku Zohor - Plavecký Mikuláš.

 

Štúrovská 810 544 a zvolenská 851 030 si ešte 15. 12. 2003 takto dávali "rande" v Šahách. O dva mesiace neskôr už boli oba smery nahradené autobusmi.

      V ďalších rokoch sa situácia rôzne menila, keďže na niektorých ďalších tratiach (úsekoch) bola osobná doprava obnovená (Nitrianske Pravno) alebo naopak, opäť zrušená. Nejazdí sa už do Rohožníka, Nededu, Muráňa, Nitrianskeho Pravna, ani Veľkých Kapušian. Od osobnej dopravy však osireli aj iné trate, ktoré ešte rok 2003 prežili bez úhony, ale osudnými sa im stalo až nasledujúce obdobie, ako Sereď - Leopoldov, Fiľakovo - Šiatorská Bukovinka, Spišské Podhradie - Spišské Vlachy, Stará Ľubovňa - Plaveč ... Ozdravný" proces však nezadržíme a bude zrejme pokračovať, nakoľko rok 2003 bol iba začiatkom, ktorý ukázal jednoduchosť a "eleganciu" takéhoto riešenia, kedy stačí vyškrtať spoje, avšak nie priamo úmerne želanému znižovaniu nákladov.

     Budeme hádať, ktoré trate prídu na rad v tom súčasnom roku 2013? Hronská Dúbrava - Banská Štiavnica? Čata - Šahy? Úľany nd Žitavou - Zlaté Moravce? Čo bude nasledovať potom, až vyškrtáme všetko čo existuje? Priznajme si, niektoré z lokálok svoj zmysel medzičasom skutočne stratili, ale spraví sa niečo pre to, aby tie ostatné mohli využívať svoj potenciál? Veľa otázok je zatiaľ bez odpovedí. Jedno však vieme, železnice na Slovensku už nikdy nebudú také, ako sme ich poznali pred rokom 2003.

Seriál Slovenského rozhlasu k 10. výročiu masívneho rušenia osobnej dopravy:

Snímky autor.

Titulná snímka: 830 209 v Lednických Rovniach dňa 13. 12. 2002.

Použitá literatúra:

Bc. Jozef Gulík





Súvisiace odkazy

Diskusia

Pozn.: Názory diskutujúcich sa nemusia zhodovať s názormi VLAKY.NET.

Ak chceš pridať diskusný príspevok, musíš byť prihlásený.

» Pridaj diskusný príspevok s obrázkom

Príspevky: 68     Stránky: / 4     Výpis:    
» Milan Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 3 347 7.2.2013 9:09
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: 2003 - 2013

odstranenie stromu ale trva podstatne kratsie

veď píšem, pozri sa na východ, celý hlavný ťah stojí, predpokladám že do to o chvíľu bude mať vplyv na celú SR. A to nie je nejaká lokálka.
Odklon diaľkovej dopravy cez Chynorany - nalistuj si niekde k tomu diskusiu, záver bol, že tie odklony by boli prevádzkovým aj ekonomickým nezmyslom. Čo by tie vlaky asi tak ťahalo?

U nas dokonca ani trat BA-ZA-KE nie je ziskova. - nejaké dôkazy k tomu? To, že dnes IC vlaky prerábajú neznamená, že iný dopravca by ich nevedel prevádzkovať so ziskom.

» PALOO Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 228 7.2.2013 8:58
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: 2003 - 2013

@Milan, ano, ale stale sa da po zeleznici skor dostat pri takomto pocasi. To odstranenie stromu ale trva podstatne kratsie, ako ked sa ti vzprieci pri nehode kamion na uzkej ceste v Tisovci, a potom su zablokovane obe strany cesty a nedajboze keby bolo treba sanitku - smola.
priklad o od nas z Kysuc. Pri minulorocnych snehoch, uzka cesta Cadca-Turzovka-Makov, nehoda a busy meskali vyse dvoch hodin.Vlaky tiez meskali, ale len 30min a do Turzovky som sa dostal.Kolega pouzivajuci bus , az za tri hodiny....A ten strom sa skor odstrani, ako vzprieceny kamion.
Ak si pamatas na nehodu pri Trencine, zeriav ktory to nabral do vedenia a vlaky meskali aj 6 hodin a niektore boli odrieknute a v useku TN-NM bola nahrd.bus doprava.Vsetci namackani ako sardinky, hlava nehlava.Nastastie sa to odstranilo v priebehu 24 hod.Ale keby to bolo vacsieho razu, co by bolo.Stale nahradna bus.doprava na niekolko dni?A ten chaos?Potom by postacil odklon cez Chynorany-na Leopoldov a smer BA. A nahradny bus by postacil len pre cestujucich v useku TN-NM-LEO. Lebo pripadne dlhodobejsie prestupovanie vlak-bus-vlak by vela ludi odpudilo. Takze tu sa presne ukazalo, preco npr. treba udrziavat trat TN-CHY.A nakoniec aj podla prepoctov, najviac financii pohlcuje udrzba, samotne spoje len cca.20%.No a verejna doprava nebude vsade ziskova, to nemaju ani vo Svajciarsku, kde na regionalnu dopravu doplacaju jednotlive kantony a federal. ma na starosti len celostatne spoje.
U nas dokonca ani trat BA-ZA-KE nie je ziskova.Ak by sa mali peniaze aspon vratit(bez zisku), tak by musea byt cena spojenia Zilina-Bratislava okolo 50Euro. A za tu cenu by "iste" cestovalo vela ludi.
Ak chceme uprednostnit automobilovu dopravu, tak treba najprv vybudovat kvalitnu cestnu siet.A tou nedisponujeme ani 23 rokov po prevrate.keby ta bola vybudovan, tak potom by som bral aj argumenty v prospech aut.dopravy.A minimalne 10 rokov(ak nie viac) ta siet tu ani nebude, vzhladom na safarenie pri financovani budovania dopravnej infrastruktury.

» Milan Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 3 347 7.2.2013 7:45
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: 2003 - 2013

.....a tam vsade by vlak problem nemal......

skús si najprv pozrieť aktuálnu situáciu na železnici: Vzhľadom na vyhlásený 3. stupeň zimných opatrení na trati Brezno - Červená Skala od 06:37 Vás prosíme o trpezlivosť pri prípadných meškaniach. Od 07:00 je prerušená doprava na trati v úseku Margecany - Krompachy kvôli spadnutému stromu. Za spôsobené meškania sa Vám ospravedlňujeme.

» PALOO Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 228 7.2.2013 7:25
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: 2003 - 2013

A prave dnes sa ukazalo, preco prevadzku na lokalkach zachovat aspon v najzakladnejsom rezime Pocuval som predchvilou dopravny servis. Huste snezenie. Do Levoce a okolia maju autobusy meskanie takmer hodinu a do niektorych obci nejde vobec koli snehu. Tisovec - Brezno - Cervena Skala, problem s prejazdnostou, zuzena vozovka, velke meskania .....a tam vsade by vlak problem nemal......
ps: britsky model je specificky sam o sebe, tam sa privatizovalo cast trati v 80.rokoch, ale neskor sa im to vypomstilo, lebo koncom rokov 90.bolo dost nehod, koli zanedbanej infrastrukture u sukromnikov( v UK ste totiz pri privatizacii nezdedili len spoje,ale aj budovy a kolajnice na danom useku) a vlak sa tam pouziva troska inac ako u nas a podobne aj busy.Niketore trate sa opatovne obnovuju.Tam npr.busy idu len po hlav.cestach ci dialnicach a ked chcete ist z dediny kde byvate busom, treba to nahlasit aspon 6 hodin pred. operatorovi a ten nahlasi danej linke, ze v dedine XY treba odbocit a vyzdvihnut pasaziera ..a pod. Npr.Briti nam verejnu dopravu zavidia a bola aj rozoberana v jednej relacii.Vyjadrili sa, ze sice na prvy pohlad moze vypadat troska zastaralejsia, ale je celkom efektivna a plni svoju zakladnu ulohu.
Pre nas by bol asi najvhodnejsi holandsky model: takt a nnasledna navaznost spojov, kde by ste nikde nemali cakat dlho na pripoj.
Inac vlaky maju este jednu malu vyhodu: a to komfort.Aj ten najhnusnejsi kozenkovy dobytcak ponukne viac priestoru(snad aj "pohodlia") ako moderne busy, ktore sice vypadaju celkom luxusne,ale ak mate viac ako 185cm, tak sa tam mate problem poskladat(ja mam 194cm, viem o com hovorim).Dalej, nie je problem si vziat do vlaku o bjemnejsiu batozinu.Do busu vam ju vodic nemusi vziat(je jedno ci si priplatite za nadrozmernu batozinu, alebo nie), dolny priestor pouzivaju len dialkove busy, nie okresne linky z Hornej Lehoty do Dolneho Vyplachu. Verejna sluzba je tak trocha aj o pohodli. A nakoniec, dialkove autobusy uz nesmu brat ludi na statie.Je len otazkou casu, kedy to bude platit aj na regionalnych linkach.Myslite si, ze dopravca potom vysle viac spojov?Resp. zamyslane povinne pasy aj v busoch.To budu vyssie financne naklady-zvysi sa cena cestovneho.A tam, kde autobus prebral ludi po zruseni zel.spojenia-npr.Zvolen-Krupina-Sahy, tam aj vodici zacali zneuzivat situaciu a niekdedy sa ani moc nesnazia(co sa tyka spravania ku zakaznikom), vedia ze ich nema co ohrozit a ani spojov tam moc nie je a byvaju dost preplnene....Cize vsetko ma svoje za aj proti.
Niektori sa tu rozrusuju, ze sa to RJ dobre jazdi, ked berie dotacie.No, nikto si ale neuvedomil, ze ma dotacie, ale aj pritihli ludi.Predtym jedna z trati na odpis(cca.20% obsadenost), dnes v case spicky problem si sadnut.Aj to je uspech.Lebo aj statny dopravca spominal, ze ak by bolo niekde viac cestujucich, nie je problem trat udrzat a dotovat.

» splinterX Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
FILMÁR
Príspevky: 11 308 6.2.2013 16:32
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: 2003 - 2013

Zámčan:

1. Frekvenciu spojov určuje štát. Takisto si určuje aj druh dopravného prostriedku na danej linke. Tu už je potom otázka či štát má na to aby dotoval vlak na trase kde chodí autobus

2. Vo Veľkej Británii je vyššia hustota obyvateľstva aj vyššia mobilita preto sa tam viac oplatií vlak. Na Slovensku už len na hlavných tratiach a v okolí veľkých miest. Predpokladám že ani v GB nie sú takí bohatí aby dotovali vozenie vzduchu vo vlakoch. Ale to súkromníka trápiť nemusí, keď sa štát rozhodne dotovať prázdne vlaky trak súkromník rád preženie svoje mašiny

3. Bola by zaujímavá verejná súťaž na dopravu Hronská Dúbrava - Banská Štiavnica pri požadovanom dvojhodinovom celodennom takte vlak alebo autobus, v špičke hodinovom, k akým číslam by sme dospeli

» tato01 Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 3 6.2.2013 14:59
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: 2003 - 2013

áno a súbežne so súkromným prepravcom bude premávať dotovaný štátny. tomu sa hovorí podnikatelské prostredie.
ak by bola dotácia na prepravenú osobu u vlakovej a autobusovej dopravy rovnaká a ukázala by sa vyššia efektivita autobusovej (v mnohých prípadoch, nemusí to byť všade), tak by jednoducho vlaková doprava jednoducho na tých miestach zanikla, je to problém? ľudia by cestovali tak či tak akurát ekonomicky efektívnejšie. Jediný dôvod vyššej dotácie pri vlakovej doprave by som videl z dôvodu ekologickejšej prevádzky na elektrifikovaných tratiach
to o absolutnom zrušení dotácii (vo všetky oblastiach) ber ako hudba budúcnosti, ktorá musí byť postupná ale hlavne nadnárodná

» Zámčan Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 5 872 6.2.2013 12:32
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: 2003 - 2013

tato zajtra môžeš prísť na ŽSR ak splníš podmienky na pridelenie licencie ŽSR ti pridelí trasy a môžeš jazdiť ....
Regiojet jazdí len na jednej linke lebo len na tejto jednej linke dostal dotáciu.....
tvoje podmienky a návrhy by znamenali zánik osobnej železničnej dopravy ....

» tato01 Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 3 6.2.2013 12:00
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: 2003 - 2013

Zámčan: Myslím že trh až tak otvorený nieje, myslíš že by inak REGIOJET jazdil len po jednej trati? Ale veď je úplne jedno (z pohľadu cestujúceho) či dostane dotáciu súkromný alebo štátny prepravca. Dotácia by mala byť vyjadrená koeficientom vyjadrujúcim kolko osôb a aké vzdialenosť osobu prepravili. nie na počet kilometrov ktoré najazdí súprava. ja som za postupné znižovanie dotácii, štát by mal len kompenzovať sociálne zľavy.(mám na mysli študenské a dôchodcovské zľavy a nie rozvážanie zamestnancov železníc a ich rodinných príslušníkov).
Dôležité je aby bola dotácia aj na autobusovú dopravu rovnaká ako na vlakovej. Až vtedy sa ukáže aká je železničná doprava na mnohých miestach neefektívna.
Akékoľvek dotácie vždy deformujú trh, hráme sa na kapitalizmus (nielen u nás, ale všade vo svete) a pritom dotujeme poľnohospodárstvo, energetiku, dopravu, vybrané odvetvia priemyslu.. chcem diktovať ceny, množstvo vyrobených tovarov...
ved to nie je kapitalizmus ale čisty socializmus
fuj beee

» Zámčan Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 5 872 6.2.2013 11:45
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: 2003 - 2013

počet prepravených cestujúcich...? a čo s tým má spoločné či je dopravca národný ,modrý,červený....ČD stále stúpa počet cestujúcich to nemá vplyv či je dopravca makový kakový ale aké služby ponúka asi ťažko môže niekto čakať že bude niekde stúpať počet cestujúcich kde sa preháňa jedna motorka 3x za deň a ešte pre istotu tak aby mala čo najmenej prípojov.....ak by jazdil súkromník a štát by si uňho objednal 3 spoje za deň ,tak aby prilákal viac cestujúcich čo by tam musel robiť...napadá ma len jedna slušno-neslušná vec....

príklad Velkej Británie myslím že sa tam museli robiť úpravy ked je to tak ako píšeš hladať to nebudem ale určite je situacia vo VB neporovnatelne odlišná tam takých miest ako Bratislava majú nepomerne viac tým pádom väčší pohyb obyvatelstva......ale len na základe toho že máme hladové doliny kde nie je práca kde nie sú peniaze tak tam na komerčnej baze nemôže jazdiť žiadny súkromník ale musí ju zabezpečovať štát a štát sa má na to vykašlať má všetko pozatvárať.....ten kapitalizmis nefunguje ked sa tak či tak jazdí za dotácie od štátu,to už nie je trh čo určuje ceny a pod ideologické poučky.

Moja skúsenosť zo slovenských realii je že všade kde si štát objednal služby u súkromníka tak s tým nezískal skôr naopak...súkromník si zoberie len tie lepšie a ziskovejšie činnosti a tým pádom odpad tak či tak zostane štátu a strata štátu bude len narastať....(príkl zdravotníctvo).NA druhej strane sa stále bavíme len o činnostiach kde štát musí dotovať aby sme si rozumeli.....poskytovať verejnú službu nie je podnikať...všade tam kde si trh dokáže sám vytvoriť konkurenčné prostredie štát nemá zasahovať (nemusí...)

ako by to mohlo dopadnúť na Slovensku ? malé Slovensko ako by si rozdelil? nanajvýš tak na tri časti západ stred východ ,zrušil by si štátneho dopravcu....vypísal súťaž.Kolko je takých spoločností čo by súťažili a že by to dokázali? čo keby sa našli len tri .... za dverami by sa dohodli rozdelili a cena za vlkm by nemusela byť vôbec nižšia ako u štátneho dopravcu....
iné by to bolo keby bol pretlak dopravných spoločností.....

a ešte ku tatovi ten ani nevie že trh pre súkromných dopravcov je dávno otvorený...V nákl doprave je ich niekolko desiatok....a kto by chcel v osobnej na komerčnej baze môže hocikedy....

a čo sa týka českých kompenzacii neviem či to je pravda ale ten počet socialnych vyrovnávok údajne už prevyšuje sumu ktorú predtým platil štát paušálne za vlkm....snád Zbynek by to mohol upresniť či je to naozaj tak,ten sleduje české dianie

» splinterX Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
FILMÁR
Príspevky: 11 308 6.2.2013 10:26
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: 2003 - 2013

Zámčan: skús si zistiť ako sa vyvíja počet prepravených cestujúcich vo Veľkej Británii, kde neexistuje nič ako národný železničný dopravca. Predstav si že štát stále určuje pravidlá ako výšku cestovného, platnosť lístka naprieč rôznymi dopravcami, zľavy ale hlavne ecstovný poriadok. Keď by toto dokázal štát aj u nás (vlastne toto u nás funguje, len v GB to museli najskôr "objaviť") nevidím žiadnu prekážku aby aj u nás jazdilo viac súkromníkov najmä tam kde má ZSSK mizerný vozový park. Veď si spomeň čo jazdilo na 131ke predtým. Súkromník si platí nové vozidlá zo svojho, ekonomiku prevádzky tiež, cenovú politiku na zvýšenie obsadenosti vozidiel nad nejakú nazvime to ekonomickú úroveň takisto...

Aj na nedotovaných linkách štát platí dotácie ako spomínaš na kompenzovanie sociálnych zliav, keď už ich štát vyžaduje nejakou vyhláškou Ministerstva financií alebo tak nejak. Prevádzkové dotácie sa tam pokiaľ viem nedávajú žiadne

nasledujúce príspevky »

Kniha Desaťročie VLAKY.NET


TOPlist