Kvalita dopravných stavieb

4.5.2012 8:00 Ing. František Smatana

Kvalita dopravných stavieb

Dlho som nosil túto myšlienku v hlave, ale nevedel som, čo a ako napísať. A hlavne či vôbec o tom písať… Potom ale prišiel 15. marec, čo je deň práv spotrebiteľov (teda aspoň v Číne), a pár dní pred ním informácie o nútenej rekonštrukcii ešte neotvorenej železničnej trate. Tak sa tých pár bodov pokúsim pospájať do celku. (Dôležité upozornenie: tento článok nie je o tom, akí sme MY dobrí a ONI slabí.)

 

 


Noviny China Daily celý 11. týždeň písali o právach spotrebiteľov, sťažnostiach a nekvalite. Samozrejme, že by ste tam márne hľadali články o problémoch priamo pri stavbe železníc. Ale jednoducho trend je viditeľný aj z tých údajov, ktoré v novinách boli. A tak sa dá pozrieť na problematiku kvality stavby železníc s využitím iných informácií.

Pripomeňme si najprv 3 prípady, o ktorých sa v novinách v posledných mesiacoch písalo (alebo sa tam na chvíľku informácia mihla), a sú dôležité či zaujímavé:

  1. celé to ‘odštartovala’ celosvetovo (však žiadne čudo, VRT sú stále niečo extra) známa nehoda pri WenZhou v provincii ZheJiang,
  2. v Číne sa prevalil aj problém pri stavbe pilierov železničného mosta v provincii JiLin
  3. a posledne je to kolaps násypu novobudovanej trate v provincii HuBei.
WenZhou - nehoda

Pritom si priznajme, že celý ten priveľký humbuk okolo nehody (hocako nepríjemnej, nemilej a nežiadúcej) z 23.7.2011 bol zbytočne nafúknutý; čo sa na druhej strane hodilo do karát strane a vláde, keďže mohli aspoň dáko zahovoriť za a) znižovanie výdavkov na budovanie nových tratí, a za b) zníženie rýchlosti na stávajúcich, čo má jednoznačnú súvislosť s ich kvalitou. Ono byť najlepším nie je zadarmo nikdy a nikde… A navyše reči dokážu oblbnúť ľudí, ale na techniku neplatia.

Tým nehovorím, že 40 mŕtvych je nič. Ale zhruba v tej istej dobe bolo pri cestnej nehode autobusu obetí približne rovnako. Bol o tom článok v novinách, správa v TV, ale žiadne obmedzenie stavby diaľnic sa nekonalo. Dokonca ani len akcia na zvýšenie bezpečnosti pri šoférovaní (čo by sa v Číne hodilo organizovať “dnes a denně”).

JiLin - stavba pilierov

O tomto prípade sa asi doma nepísalo, tak vám ho stručne priblížim. Čínske noviny (!) prišli v októbri 2011 so zistením, že stavba pilierov železničného mosta na severovýchode Číny nie je s kostolným poriadkom. Jednalo sa o 74km dlhý projekt pri meste BaiShan, v provincii JiLin. Inak celý tento príbeh je pre stavebný boom v Číne typický (ak si môžem dovoliť mierne preháňať), hoci sa vám to doma môže zdať až vymyslené: v roku 2010 získala celý projekt firma A (mená nie sú dôležité). Tá ho rozkúskovala a rozdelila medzi subdodávateľov. Časť, aj s našim mostom, získala firma B. Tá si našla už realizátora pre tento most, pána Lu. Stavba sa mohla začať.

Problém č. 1: ako sa uvádza v novinách, pre stavbu pilierov sa nepoužíval len betón, ale aj štrk a kamene. Čím sa nemyslí štrk v betóne. Ako im porozprávali robotníci, keď nemali dosť betónu, pridávali k nemu kamene a štrk z miestnych zdrojov (a množstvo bolo podľa vzoru klasickej rozprávky, t.j. “přiměřeně”)…

Problém č. 2: oficiálne firma B už nemohla ‘posunúť’ stavbu na 3. firmu. Ale to je len taká maličkosť. Pekné je tiež zistenie, že súčasťou ich časti bola aj stavba tunela. A na jeho stavbu nie je firma B spôsobilá (inak tunel robila podobná partia odborníkov, ako tá z nášho mosta).

Problém č. 3: pán Lu a jeho “firma”. Lu je ‘migrant’ (čo v Číne znamená odídenec z dediny, ktorý si zarába kdesi na druhom konci sveta. Niečo ako ja…). Horšie je, že jeho predchádzajúca kvalifikácia je: kuchár, majiteľ vývarovne, robotník na stavbe ciest, atď. Ale pretože bol schopný pozháňať dostatočné množstvo iných migrantov (zvyčajne obyčajní roľníci z dedín), získal stavbu celého mosta!

Problém č. 4: firma A vraj o nelegálnych praktikách (nepíše sa ktorých) vedela už v júli 2010, kedy dala firme B pokutu 10 000.-rmb (cca 1 200.-euro). Potom sa asi vzťahy medzi oboma firmami vylepšili a viac ako rok bolo na stavbe “všetko v poriadku”.

Aby ste mohli kľudne cestovať týmto smerom prezradím, že ministerstvo nariadilo zbúrať 16 pilierov z 2 veľkých mostov na tomto projekte. Kvalita je teda "zaručená".

HuBei – násyp

13. marca sa objavila krátka správička a 14. trochu dlhšia o tom, že na skoro dokončenom novobudovanom úseku VRT z WuHanu do YiChangu (je to hlavný ťah Šanghaj – ChengDu), ktorý sa mal otvárať teraz v máji, sa rozoberá trať.

Oficiálne informácie sú dosť kusé a neurčité, čo je tu typické. V 7,2 km dlhej časti spomínaného úseku sú vraj “vysoko špeciálne geologické pomery, kvôli ktorým traťový násyp nadmerne sadá”. A sadanie vraj zistila ministerská kontrola, ktorá začala v januári 2012, ako výsledok spomínanej nehody z WenZhou. Bingo! Ešteže máme ministerských úradníkov, ktorí všetko zistia. A tak vlastne môžeme tým 40 mŕtvym ďakovať, že (možno) zabránili nehode v tomto úseku…

Noviny tiež uviedli vyjadrenie blízkeho obyvateľa, ktorý povedal, že “násyp kvôli sadaniu už niekoľkokrát opravovali” (vidíte, že zaručené informácie à la Nový čas máte všade vo svete). Zrejme dôležitejšie je vyjadrenie iného človeka, ktorý noviny o zlom procese stavby násypu informoval koncom februára 2012. Stavebná firma vraj namiesto predpísaného štrku používala do násypov zeminu (ktorú im on dodával).

A neoficiálna informácia, ktorú som sa dočítal na webe, je takáto: daný úsek bol pôvodne jazero (?), neskôr zavezené a skultivované pre poľnohospodárstvo. Originálny návrh počítal preto so stavbou mostnej konštrukcie. Ministerstvo ale zmenilo návrh na násyp, kvôli zníženiu nákladov.

Inak snažil som sa získať viac informácií, ale ani na čínskych weboch nie sú. Vysvetlenie mojich kolegov je jednoduché: je to citlivý problém a preto nič nenájdete. Aj pôvodný “tvrdý” termín z novín (kolaps) sa poopravil na jemnejší (sadanie). Aký je tam stav momentálne vám teda povedať neviem.

Organizácia CML projektu

Sem môžem teraz schovať krátku základnú informáciu o organizácii veľkých VRT projektov v Číne. Ako miestne (provinčné) vlády, tak aj dozorujúce firmy majú spolupracovať so skúsenými zahraničnými expertmi pri stavbe určitých tratí. Vid schéma:

 
FQR
SE
CC
LS
foreign quality representative
zahraničný poradca
supervision engineer
zahraničný stavebný dozor
construction company
stavebná firma
local supervisor
stavebný dozor

Ani na jednej zo stavieb som nevidel pracovať súčasne zahraničné skupiny FQR a SE. Ako sa vyberá, ktorá stavba bude kontrolovaná FQR a ktorá SE, mi zostáva záhadou. Organizácia LS a SE je, pri detailnom pohľade, nasledujúca: šéf SE (zahraničný dozor) je šéfom aj pre čínskych LS. Na papieri. Ale v realite je to ináč, Číňania si robia (viac-menej) čo chcú, a aj spolupráca má od toho, čo poznáme doma, dosť ďaleko.

CML
Sec.
1
2
3
4
5
6
7
8
CC
A
B
C
D
E
F
B
LS
I
II
III
IV
V
 
Teda stavia tu 6 rôznych firiem a dozoruje 5 rôznych dozorov.
Príčiny

Skúsme si načrtnúť aspoň tie (podľa mňa) hlavné príčiny, pre ktoré na stavbách dochádza k aj vyššie popísaným problémom.

• Slabé postavenie dozorov: Dozor je na väčšine stavieb len nutné zlo. A to aj pre investora (vládu). Čomu zodpovedajú ich možnosti a právomoci. Ak sa dozor nekamaráti s investorom, nič nepresadí. A ani sa o to (väčšinou) nesnaží. Povedal by som, že ich hlavné heslo je: prežiť. “Peknú” skúsenosť som mal osobne s investorom na projekte GSH. Ale to si zatiaľ nechám pre seba.

• Dôležitosť termínov: Tak ako u nás za komoušov: “k blížiacemu sa zjazdu strany tú trať otvoríme, súdruhovia!” VRT Peking ~ Šanghaj takto otvorili o 18 mesiacov skôr oproti pôvodnému termínu. Ako darček k 90. výročiu založenia KS Číny… Ale noviny písali aj o inom “darčekovom” moste (cestnom): tento v r.2007 spadol počas výstavby. 64 mŕtvych. Tlačili na termín 50. výročie vytvorenia autonómnej prefektúry XiangXi. Pritom samotní Číňania vyjadrujú v novinách svoje počudovanie nad pohybom otvorenia projektov v súvislosti s ich kvalitou.

• Chýbajúci odborníci: Čím nemyslím len majstrov a vyššie, chýbajú skúsení robotníci; migranti, ktorí zbehli z ryžových polí robiť vedia, len nevedia ako. V novinách bol výsledok prieskumu vo fabrikách: 49% riaditeľov uviedlo, že im chýbajú skúsení robotníci. Navyše migranti sú nútení robiť to, čo je práve po ruke, dnes lepiť plagáty a zajtra viazať výstuž pre most. Ja ten nedostatok vidím na stavbách tiež. A aj na tých vyšších pozíciách. 

• Nezáujem vedúcich: Táto kategória je veľmi subjektívny pocit a možno Číňanom krivdím. Keď ale prídeme na kontrolu stavby a šéf dôjde oblečený akoby sme ho vyrušili počas tenisového tréningu, tak moja dôvera v neho klesá pod minimum.

• Slabá organizácia: Stavbyvedúci a miestny dozor mi pričasto nevedia povedať, aké sú výsledky testov či geodetických meraní. Možno je to výsledok vyššieuvedeného tvrdenia (nezáujem), ale často je to zlou celkovou organizáciou. Napr. geodeti nedávajú výsledky stavbyvedúcemu, ale akémusi svojmu šéfovi (ktorý stavbyvedúcemu tiež nie je podriadený).

• Nezodpovednosť : Ľudská nezodpovednosť ma najviac žrala aj doma, a nieto tu. V Číne sa už často nedá hovoriť ani o nejakej profesionálnej hrdosti, jednoducho chýba základný pocit zodpovednosti za (aspoň minimálnu) kvalitu svojej práce. Sčasti sa to dá pripísať faktu, že tí jednoduchí robotníci nemajú šajn o tom, čo robia, takže ani nevedie, ako to robiť dobre. Ale niet sa čo čudovať, prevezte sa po Číne autom a uvidíte, ako sa “dodržiavajú” pravidlá. Tak prečo by sa akurát na stavbách malo stavať podľa plánov a predpísaných postupov, že. 

• Financie: Sem sa toho schová viac. A hoci neovplyvňujú zrejme kvalitu prác priamo, myslím, že aspoň okrajovo k príčinám patria. Napr. neskutočné termíny splatnosti. Opäť, oficiálne sa nedozviete nič, ale z iných informácií (napr. ako z toť publikovaného auditu stavby VRT trate Peking ~ Šanghaj) sa dočítate, že stále neboli vyplatené peniaze (8.25miliardy rmb, cca 1miliarda euro) 656 dodávateľom a 1471 zhotoviteľom. Od známeho viem, že stavebné štátne zákazky sa platia bežne aj s ročným omeškaním a záleží na ‘dobrých’ vzťahoch s držiteľom peňazí.

• Korupcia: Najlepšie na koniec. Domáci ‘počítačoví’ odborníci na Čínu a okolie nech si hovoria čo chcú, ale ja tvrdím: v porovnaní s pomermi tu sme na tom doma dobre. Kto to neverí mne, nech si prečíta posledné vyjadrenia čínskeho premiéra z 26.3. či 15.4. On teda samozrejme nepovedal, ze Slovensko nemá s korupciou problém.

Záver

V takej či onakej podobe si spomenuté príčiny pamätáme z dôb komunizmu, a vidíme to modifikované aj momentálne okolo seba. Čím myslím na Slovensku či v Česku. Takže odchovancov reálneho socializmu nemôže nič prekvapiť…

Aby sme nehovorili len o stavbe železníc (aj keď to sem patrí v prvom rade), podobné problémy majú aj cesty a iné stavby (napr. domy pre ľudí postihnutých zemetrasením v provincii JiangXi a verím, že padnutý celý panelák videli už všetci). Pár zaujímavých obrázkov si môžete pozrieť v galérii. Pre vašu informáciu, to že nemám obrázky z tunelov neznamená, že tie sú bezchybné. Len sa tam nehody nedajú odfotiť. Doplnené pred ‘uzávierkou’: nedalo mi to a po dlhom hľadaní som našiel zopár použiteľných fotiek aj z tunelov.

Poprosím tých, ktorým je všetko jasné, aby do diskuzie zbytočne nevypisovali o ‘tradičnej’ čínskej nekvalite. Spomeňte si najprv na známu ‘kvalitu’ stavbárov doma, na zodpovednosť stavebných dozorov, na vplyv mocipánov na realizáciu, atď. Potom sa pozrite na kvalitné čínske výrobky (hoci tie doma asi neuvidíte a budete musieť pricestovať sem) a stavby. Čínske firmy podnikajú a stavajú po celom svete. A ak sú tlačené ku kvalite, robia kvalitne (napr. mám správy od známeho zo Saudskej Arábie).

A opakujem: článok NIE JE o tom, akí sme mi dobrí a oni slabí.

A čo nám z toho vyplýva? Okrem skutočnosti, že “pravda a láska jednou zvítězí nad lží a nenávistí” už len to, že kombinácia blbosti a fušeriny je smrteľne nebezpečná. Všade na svete. No aby sme dnes aspoň optimisticky skončili prezradím, že jar je tu a Číňanky sa začínajú obliekať ľahšie. Hneď je život krajší a zaujímavejší. Najmä, keď niektoré majú nohy dlhé až po zem.

Titulná snímka: Trať v lufte © tom.com

Galéria