Fotovlakom do Levoče

10.6.2011 8:00 Ing. Igor Molnár

Fotovlakom do Levoče

Pravidelná osobná doprava na trati č. 186 zo Spišskej Novej Vsi do Levoče je už niekoľko rokov zastavená. Preto ma veľmi potešila možnosť vrátiť sa pomyselne o niekoľko rokov dozadu a zviezť sa historickým motorovým vozňom M 240.0042 na tejto lokálnej trati. Jazdu pre fotografov zorganizovala skupinka podtatranských železničných fotografov v spolupráci s Klubom historických železničných vozidiel v Poprade.






V sobotu ráno teda moje kroky neviedli do práce, ale na košickú stanicu. Tu po zakúpení CL som nasadol do R 602. Slnečné ráno vyhnalo okrem bežných cestujúcich do terénu i množstvo turistov a cyklistov, takže vlak bol slušne obsadený už z Košíc. Za necelú hodinku som bol v stanici, odkiaľ sa mala čoskoro Singrovka vybrať na svoju fotojazdu do Levoče. Keďže som mal trošku času, nasledovala blesková návšteva neďalekého depa. To som už ale počul od Popradu prichádzať vlak v čele s  Pielstickom T 446.0254.


Presunul som sa teda naspäť k výpravnej budove, kde som dostal od organizátorov visačku a brožúrku obsahujúcu stručné informácie o trati, prevádzke na nej v minulosti a o pripravených fotozastávkach. Cestovný poriadok nasvedčoval, že ich bude dostatok na zachytenie M 240.0042 na zaujímavých miestach.


Po odstúpení  Pielsticka z čela súpravy sme zhotovili prvé zábery Singrovky a o 8.00 hod. vyrazili na Levočanku, ako familiárne nazývajú miestni trať do Levoče. Nestihli sme sa ešte ani poriadne usadiť a už tu bola prvá fotozastávka, ktorá preverila našu zdatnosť pri výstupe na neďaleký svah.


No nielen ju. Zabrať dostala i naša obuv, ktorú zmáčala ranná rosa. Kto by však odolal krásnej panoráme mesta v popredí s hlavnou predstaviteľkou tejto fotojazdy? Po zdokumentovaní sme sa pomaly presunuli o niekoľko 10-tok  metrov dopredu. Za oblúkom sa nám odkryl pohľad na Modrý vrch. Odtiaľto sa časť účastníkov presunula popri trati až k oblúku pri Sv. Trojici.


Za zárezom si mnohí z nás odfotili motorový vozeň z nadhľadu a to z cestného nadjazdu. Pri pohľade dopredu sa nám odkryla dolina Levočského potoka. V diaľke sa objavila silueta Harichoviec, ďalšej plánovanej fotozastávky. Pri dokumentovaní Singrovky v tunajšej zastávke sme v neďalekej záhrade objavili torzo prívesného vozňa k motoráčikom, ktoré tu kedysi jazdili.


Po nafotení záberov sme nasadli do „motoráku“ a viezli sa opäť o čosi bližšie k Levoči. Bez zastavenia sme prešli opustenou zastávkou Levočské Lúky a zastavili za neďalekým priecestím.  Tu sme si urobili fotozastávku s výhľadom na panorámu Levoče a Mariánskej hory. Dole svahom sme sa o chvíľku dostali k rekonštruovanému priecestiu, ktorým trať pretína prístupová cesta vedúca k stavbe diaľničného privádzača. Takmer nostalgický nádych spestrilo spoločné fotenie Singrovky s nablýskanou Ladou.


Letmý pohľad na ručičky hodiniek avizoval, že sme už blízko Levoče. A tak sme sa čoskoro dostali do cieľa našej fotojazdy. Opustená stanica aspoň na čas ožila cestujúcimi. Nasledovalo najprv spoločné fotenie a potom voľný program, ktorý čiastočne narušil príval dažďových kvapiek z búrkových mračien.


Mnohí z nás využili čas na doplnenie energie v neďalekom nákupnom centre, fotografovaním staničných objektov a koľajiska. Náš čas vyčlenený na pobyt v Levoči vypršal a tak po nastúpení nás na trať vypravil imaginárny výpravca. Spiatočné fotenie za Levočou bolo spestrené ďalším cestným vozidlom z čias minulých. Na priecestí nám tentoraz zapózoval Trabant.


Z opačnej strany sa takmer ako na objednávku objavil i konský povoz. Fotenie tak dostalo nový rozmer. Pod zamračenou oblohou vznikli zaujímavé zábery. Napr. s majestátnou Kráľovou hoľou týčiacou sa v diaľke, či zvedavým slimákom, ktorý vyliezol z ulity pozrieť sa na to, čo sa deje v jeho blízkosti. Cestou späť sme tentoraz zastavili i v zastávke Levočské Lúky, ktorej osud je asi spečatený.


Stáli sme i v Harichovciach, kde pôvodný popoludňajší násvit zmarili mraky po búrke. No i tak výhľad zo svahu Modrého vrchu stál za to. Pred návratom do Spišskej Novej Vsi sme si ešte zopakovali fotozastávky pri Sv. Trojici a moste ponad Brusník.


Nasledovala už len jazda do stanice, kde som urobil posledné zábery, rozlúčil sa s personálom a osadenstvom. Kým časť účastníkov pokračovala ďalej do Popradu, ja som sa zmeškaným vlakom R 607 vrátil do Košíc.


Záverom by som sa chcel poďakovať organizátorom za perfektne zorganizovanú akciu, vlakovému personálu z Klubu historických železničných vozidiel v Poprade za trpezlivosť a bezpečnú jazdu ako i ostatným za krásny deň, ktorý som mohol stráviť spoločne s nimi. V príjemnej atmosfére sme kľudne podebatovali o rôznych témach, samozrejme týkajúcich sa hlavne železnice, no nielen jej.

Galéria

Súvisiace trate