Ako sa Matějovi hlava nezatočila

 

 

 

 

 

 

 

Prvé majstrovstvá sveta v otáčaní parnej lokomotívy sa uskutočnili 1. mája vo valašskej Bylnici, na točni, ktorá je celý rok opustená, ale aspoň jeden deň v roku má možnosť užiť si svojej slávy. Napriek pretlaku železničných aj neželezničných akcii v tento minulosťou tak sprofanovaný dátum, som si vybral práve túto netradičnú akciu a spolu s rodinou, kamarátom a množstvom iných ľudí som zamieril do Valašského království. V Horním Lidči som deťom kúpil lístok na parný vlak, ktorý meral cestu až z Rožnova pod Radhošťěm, manželke nechal auto a ja som nasadol do škatuľky v predvolebných farbách, aby som do Bylnice dorazil pred všetkým tým ruchom a našiel vhodné miesto na fotografovanie vlaku na trati.

 

 

Pri tuneli u Návojnej už postával húf nedočkavých fotografov, preto som vybral iné miesto, nech nie sme všetci rovnakí. Na stanici v Bylnici už prebiehali prípravy na akciu a slovenský tím zo Starej Turej si už skúšal ručné otáčanie točne, samozrejme zatiaľ iba naľahko, bez lokomotívy. O chvíľu dorazila aj manželka s presúvadlom, mohli sme teda vyraziť na fotoflek čakať Matěja. To som ešte netušil, čo bude mať za sebou. Sklamalo ma aj slnko, ktoré sa dovtedy skrývalo za mrakmi, ale asi zvíťazila aj jeho zvedavosť a po príchode na miesto fotenia sa rozhodlo spoza nich vyliezť a to že mi bude svietiť rovno do objektívu ho ani za mak nezaujímalo. Potrubie za Matějom zložené z Bix-ov sme ale nafotili, snáď to nie je také strašné. Najlepšie z toho vyšiel Pilštik na konci vlaku.

 

 

Po opätovnom návrate na stanicu sme už takmer nemali kde zaparkovať. Parkovisko pred staničnou budovou v Bylnici predsa len nie je na takúto akciu stavané. Vyzdvihli sme deti z davu príchodiacich a zamierili k točni. K tej sa po uhasení smädu presunul aj Matěj, aby ako syčiaca záťaž potrápil svaly súťažiacich. Záštitu nad akciou prevzali pani Milena Kovaříková, radní Zlínského kraje a hejtman Zlínskeho kraje, MVDr.Stanislav Mišák, ktorý si otáčanie lokomotívy aj nesúťažne vyskúšal. Bez ich príhovorov sa teda začiatok nemohol obísť. A potom sa už mohlo začať súťažiť. Kto si myslí, že otočiť viac ako sedemdesiattonový kolos je hračka, mýli sa. Ale mýli sa aj ten, kto predpokladá, že takáto súťaž je iba pre silných chlapov s horou svalstva kdekade po tele.

 

 

Jednoduché to nebolo, ale súťaže sa zúčastnili nielen svalovci, ale aj tínedžeri, páni, ktorí už čo-to pamätajú, tiež zmiešané páry mladých ľudí a nechýbali ani družstvá zložené iba z nežnejšieho pohlavia. Všetci sa statočne popasovali s kľukou a zarážkou točne, ktorá im robila najviac problémov, keď občas pri rozbiehaní skočila do kľudovej polohy a v okamihu tak zahatala snaženie súťažiacich. O význame akcie svedčila aj účasť štábov dvoch českých televízii. Krátke video jednej z nich, avšak v nie veľmi dobrej kvalite, nájdete tu. Celý priebeh súťaže ako aj jej vyhodnotenie prebehlo pod dohľadom oficiálneho zástupcu z agentúry Dobrý den, vďaka čomu bude čas najlepšieho družstva zapísaný v najbližšom vydaní českej knihy rekordov, obdoby známej Guinessovej knihy.

 

 

Napriek tomu si myslím, že výsledky súťaže nie sú v tomto prípade až také podstatné. Ak by Vás predsa zaujímali možno ich časom nájdete tu alebo na stránke organizátora akcie. Zvíťazili všetci, ktorí dostali odvahu popasovať sa s točňou a musím priznať, že ja som k nim nepatril. Ani Matějovi súťaž neublížila a hlava sa mu naozaj nezatočila. Pokojne odbafkal k domovu s nákladom spokojných cestujúcich. Zdá sa, že aj slnku lenivo posedávajúcom na obláčikoch sa súťaž páčila, pretože po prvom vykuknutí viacej už nezašlo a svojimi lúčmi nám veľmi spríjemnilo deň, ktorého druhá časť po skončení súťaže patrila návšteve Strážního hradu Brumov. Záujemcov i domorodcov do stanice Brumov dopravili dva páry kyvadlového vlaku v podaní Pilštika s dvoch Bix-ov.

 

 

Na záver neostáva iné len poďakovať všetkým zainteresovaným za vydarenú akciu a príjemne strávenú sobotu, sebe viac tej odvahy na aktívnu účasť v súťaži v budúcom roku a Bylnickej ručnej točni svetlejšiu budúcnosť trebárs v podobe tejto súťaže či iných aktivít a nie smutný koniec zasypaním, ktorý jej podľa slov organizátora hrozí.