Gorilky trocha netradične

24.7.2009 8:00 Bc. Jozef Gulík

Gorilky trocha netradične

Na stránkach vlaky.net sa toho o Gorilách, alias elektrických rušňoch radu 350 ZSSK, narozprávalo a nafotilo viac než dosť. Aj príslušné diskusné fórum dokazuje, že táto téma je večne živá a rušne majú svojich skalných priaznivcov, ktorí sledujú aj ten najmenší pohyb každého z nich. Napriek tomu zostáva niekoľko "bielych miest", ktoré akoby stáli bokom záujmu. Prijmite prosím našu drobnú fotoreportáž, ktorá vám ponúkne rad 350 v „neokukanom“ prostredí a, dúfame, spríjemní letný deň.

     Bez ohľadu na niektoré názory a nekonečný obdiv ku Gorilám, ako k najlepším strojom na svete, treba im realisticky ponechať uznanie, ktoré si zaslúžia. Bezpochyby vykonali počas svojho života veľký kus práce, stali sa priekopníkmi medzi dvojsystémovkami ČSD a ako najrýchlejšie slovenské hnacie vozidlá sa úspešne držia na výslní. Ich pozíciu, zdanlivo pevnú a nemennú, však už bezprostredne ohrozujú Taurusy, ku ktorým sa možno čoskoro pridajú aj škodovácke 380.

 

350.018 zachytená 20. júla 2009 v peknom prostredí medzi zastávkami Zebegény a Dömösi átkelés. S vlakom EC 345 práve míňa návestidlá autoboloku, ktoré sa v roku 1998 stali osudnými pre IC Csárdás a osobný vlak, ktorý nabehol na jeho koniec.

      Každý má právo na vlastný názor, do akej miery je generačná výmena nevyhnutná, ale skutočnosť je zatiaľ taká, že „babička“ Gorila ešte vždy disponuje kráľovskou výsadou - na čele vlakov vyššej kvality brázdi koľaje dvoch susedných štátov, a preniká niekoľko stoviek kilometrov do ich vnútrozemia.

     Keďže fotografiami radu 350 zo slovenských tratí a čiastočne aj z územia Českej republiky sa to na miestnych weboch len tak hemží, radi vám týmto priblížime tak trochu nepovšimnutú stránku - ich prevádzku na maďarskom území. Vybrali sme sa teda za nimi, aby sme aspoň niekoľkými snímkami dokumentovali ich pobyt v cudzom prostredí.

 

Pri názve Nagymaros sa nám v mysli vybaví nedokončené vodné dielo Gabčíkovo-Nagymaros, stavba ktorého bola na maďarskej strane zastavená a koryto rieky vrátené do pôvodného stavu. Zastávkou, ktorej celé meno znie Nagymaros-Visegrád prechádza dňa 19. 9. 2008 spoj EC 170 Hungaria s rušňom 350.011 na čele.

     Ich klasickou a dlhoročnou destináciou zostáva už tradične trasa vedúca zo Štúrova cez Szob a Vác do Budapesti. Prírodné scenérie v „Dunajskom ohybe“ (Dunakanyar) popri lenivom a mohutnom toku rieky, ktorá si prekliesnila cestu cez pohorie, ponúkajú množstvo pekných námetov na zvečnenie prejazdu EC vlaku aj s Gorilkou v jeho čele. Dnes berieme jej prítomnosť v uvedených miestach natoľko samozrejmú, že nám príde takmer neuveriteľné, aký vývoj tomu vlastne predchádzal.

Expres Moravia viezla 19. septembra 2008 Gorilka s poradovým číslom 19. Pred chvíľou sa prehnala zastávku Zebegény a protismernými oblúkmi si to mieri ďalej na Budapest.

     Dva prototypy, označené v čase vzniku ako ES 499.0001 a 0002, boli zaradené do pravidelnej prevádzky začiatkom roka 1975, kedy ešte nemali povolené zachádzať ďalej na MÁV, než do pohraničných prechodových staníc Szob a Komárom.

     Počet moderných rýchlikových strojov začal narastať koncom roka 1975, kedy postupne prichádzali ďalšie stroje, počínajúc číslom 0003. Akonáhle bol k dispozícii dostatočný počet, depo Bratislava hl. zostavilo 24. novembra 1975 prvý 6-dňový turnus a týmto dňom začala pravidelná prevádzka sériových rušňov ES 499.0. Obeh stále ešte postrádal jazdu po tratiach MÁV, ale na rozšírení pôsobnosti pre vkusné, modro-krémové Gorilky sa už aktívne pracovalo.

Zebegény - v minulosti stanica, dnes už iba obyčajná zastávka, ktorou EC vlaky "preletia" ako blesk. Rovnako, ako aj EC 273 Jaroslav Hašek 18. júna 2009 s rušňom 350.015.

     Už 20. novembra 1975 prebehla skúšobná jazda jednej z nich na vlakoch R 1376 a 1377 z Bratislavy do Budapesti a späť. Na základe pozitívnych výsledkov bolo 4. decembra 1975 vydané povolenie pre prevádzku rušňov ES 499.0 na maďarskej trati Szob – Budapest. Na trati však nesmeli prekročiť rýchlosť 100 km/h, pri jazde do odbočky na vedľajšiu koľaj mali limit 40 km/h a odbočkou po ostatných koľajach dokonca iba 20 km/h.

     Pokračujúce dodávky, vďaka ktorým počet strojov ES 499.0 dosiahol na začiatku roka 1976 číslo 16, umožnili zostaviť od 11. januára 1976 úplne nový 12-dňový turnus. Tento už v sebe zahŕňal aj prevádzku po vybranej trati MÁV, konkrétne dva priame vlaky do Budapesti: Ex 372/373 Balt-Orient a R 270/271 Meridian. Maďarská strana vtedy recipročne robila rušňami V43 obrat R 1236/1237 Nord-Orient po Galantu.

 

Čakanie na EC 344 Avala si v poslednom čase vyžadovalo veľkú dávku trpezlivosti. Dňa 16. júla 2009 však Šťastena priala a meškanie dosiahlo "iba" 40 minút. Gorilka 350.015 naplno uháňa cez zastávku Kismaros, prestupný bod na miestu úzkorozchodnú železnicu.

     Systém sa zdal byť dobrý a po dosiahnutí plného počtu 20 x ES 499.0 sa očakávalo ďalšie rozšírenie počtu vlakov, vedených do maďarského hlavného mesta bez preprahu. Namiesto toho však nastal úplný zvrat. Po necelom polroku, dňa 29. mája 1976 (tj. od začiatku platnosti GVD 1976/77) končili rušne ES 499.0 svoju jazdu opäť v Štúrove. Ďalej ani krok.

     Dôvodom bol nezáujem oboch železničných správ o nový spôsob vedenia vlakov. Keďže dlhší pobyt rýchlikov v pohraničných prechodových staniciach bol za socializmu bežnou praxou, tak výmena rušňa nepredstavovala žiadne zdržanie. Navyše ČSD sa usilovali celkom logicky o maximálne využitie nových dvojprúdoviek v mieste styku prúdových sústav, tj. na vlakoch vedených cez Kutnú Horu, takže skrátenie vozebného ramena im prišlo celkom vhod.

 

Ešte raz EC 273 Jaroslav Hašek, tentoraz na fotogenickom viadukte za zastávkou Zebegény a pre zmenu so strojom 350.005. (20. 7. 2009)

     Tento stav potom trval dlho, veľmi dlho. Prvú lastovičku novej doby priniesol až GVD 1993/94. Vtedy sa Hungaria zmenila na vlak EuroCity 174/175 a krátky pobyt v prechodovej stanici  si vyžadoval jazdu bez preprahu. Od 23. mája 1993 tak po mnohých rokoch Gorily opäť zavítali do Budapesti na tomto jedinom páre, ale hneď od prvej zmeny GVD k nemu pribudol aj obrat R 373 Balt-Orient/R 378 Metropol. V priebehu nasledujúcich rokov sa počet vlakov vedených do maďarského vnútrozemia radom 350 ŽSR (ZSSK) postupne rozširoval, menil, a v súčasnosti predstavuje päť párov:

EC 170/171 Hungaria, Budapest – Berlin a späť,
EC 174/175 Jan Jesenius, Budapest – Hamburg a späť,
EC 272/273 Jaroslav Hašek, Budapest – Praha a späť,
EC 344/345 Avala, Beograd – Praha a späť,
EN 476/477 Metropol, Budapest – Berlin a späť.

Hlboký prienik do maďarského vnútrozemia v podaní prototypu 350.001 dňa 20. 7. 2009. Vlak IC 537 Hornád sa šírou rovinou v traťovom úseku Gödöllő - Isaszeg bíži ku cieľu svojej cesty. Na svojom konte má však 40-minútové meškanie.

     Okrem toho je horúcou novinkou práve platného GVD 2009 aj pravidelné nasadzovanie spomínaných rušňov ešte hlbšie v cudzom vnútrozemí. Pribudli im totiž vlaky naprieč šírou maďarskou rovinou, ktorou uháňajú po trase z Košíc cez Hidasnémeti, Miskolc a Hatvan do Budapesti. Ide o nasledovné vlaky:

IC 532 Rákóczi, Budapest odch. 6.33 h – Košice prích. 9.50 h,
IC 533 Rákóczi, Košice odch. 18.13 h – Budapest prích. 21.27 h,
IC 536 Hernád/Hornád, Budapest odch. 18.33 h – Košice prích. 21.50 h,
IC 537 Hernád/Hornád, Košice odch. 6.13 h – Budapest prích. 9.27 h.

Vozebné rameno v tomto prípade vedie po maďarskom území v dĺžke až 245 km.

Na záver ešte jedna fotografia, ako spomienka na časy, kedy okrem Goríl pravidelne zachádzali do Maďarska aj naše Laminátky radu 240. Snímka zo dňa 23. mája 1998 zachytáva 240.128 s vlakom R 235 Amicus v stanici Rákospalota-Újpest. (foto: István Zsolt)

Neoznačené snímky autor.