Vlakom do Paríža

» Návrat

Bookmark and Share
Pridané: 7.7.2009 8:00
Autor: Peter Žídek, nick: » zidek

Vlakom do Paríža Študovať vo Francúzsku a nenavštíviť metropolu, ktorá je snom väčšiny turistov? To nešlo! Ten správny impulz som dostal až od známeho cestovateľa a pisateľa cestopisov Honzu, tiež člena VLAKY.NET. On mi totiž poslal link na organizáciu zaoberajúcu sa históriou parížskej MHD, ktorá takisto organizuje aj prehliadky priestorov metra s odborným výkladom – a to ma veľmi zaujalo.

 

 

 

Navyše sa mi podarilo vypátrať ďalšiu zaujímavosť, a síce úzkokoľajku v Gennevilliers, nachádzajúcu sa na parížskom predmestí. Nakoľko termíny prehliadok priestorov metra sú len raz do mesiaca, vybral som si predĺžený víkend 8.5.2009 – 10.5.2009 aj preto, že moja veľmi dobrá kamarátka Barborka z Bratislavy bola práve v tomto termíne v Paríži. A ešte na dôvažok, moja spolužiačka, ktorá so mnou študovala vo Francúzsku, chcela tiež navštíviť Paríž. Okrem toho pozná v Paríži veľmi dobrý hotel za prijateľnú cenu - takmer v centre, takže výlet bol vopred odsúdený na úspech.

Nakoľko som „odborník“ na dopravu, je logické, že som sa o ňu postaral ja. Podarilo sa mi zakúpiť lacné lístky len za 2x30€ viazané na Kartu 12-25, čo je na francúzske pomery naozaj lacné. Veď bežná cena pre úsek Vannes – Paríž (asi 500 km!) je 70€ až 80€ - jednosmerne.

Keď bolo teda už všetko vybavené, mohlo sa ísť. V piatok 8.5.2009 o 7:40 sme sa stretli s Dominikou na stanici a 7:50 sme už odchádzali smer Paríž. Tie tri a pol hodiny vo vysokorýchlostnom TGV ubehli rýchlo, napriek (z môjho hľadiska) nie príliš šťastne riešenému interiéru, kde si človek pripadá ako v lietadle, či autobuse: málo miesta na sedenie, na batožinu... No výhodou je rýchlosť a veru tak rýchlo by sme v cieli klasickým vlakom neboli. Po príchode na konečnú zostávalo už len predrať sa davmi ľudí k pokladni miestneho dopravného podniku (RATP), vystáť si dvadsaťminútovú „frontu“ na lístky na MHD, kde sme si zakúpili tri krát sieťový mládežnícky celodenný „Ticket jeunes week-end“, platný iba cez víkendy a sviatky v tarifných zónach 1-3 pre mladých za naozaj smiešnych 3,20€. Potom bolo treba len „skočiť“ na hotel, zložiť si veci a vybrať sa do mesta. Tam sa naše kroky rozdelili, ďalej som pokračoval sám.

Električka linky číslo 3, neďaleko zastávky Porte de Vanves, 8.5.2009, © Peter Žídek

Pôvodný plán bol stretnúť sa s kamarátkou Barborkou v modernej štvrti La Défense. Vybral som sa teda na električku číslo 3, avšak zostal som zhrozený: premávala v neidentifikovateľnom intervale, elektronické transparenty si ukazovali, čo chceli. V čase, keď podľa displeja mala prísť električka, neprišlo nič a v čase, keď preplnená električka došla, systém ukazoval príchod o 6 minút... Našťastie, vykúpením bol Barborkin telefonát, že stretnutie sa presúva na Montmartre. Záchrana! Išiel som teda na metro číslo 13 s prestupom na „dvojku“. Hore na Motmartri bolo ešte chvíľku času, tak som sa previezol Montmartrobusom, ktorý môžem každému vrelo odporučiť. Potom už nasledovalo stretnutie s Barborkou a na najbližších pár hodín sa musel „vzdať svojej dopravy“. Večer sme ukončili plavbou po Seine s prekrásnym západom slnka nad riekou.

Západ slnka nad Seinou, 8.5.2009, © Peter Žídek

Druhý deň – v sobotu - ma budík kruto zobudil už o 7:30 ráno. O 9:00 som mal totiž dohodnutú prehliadku priestorov metra s odborným výkladom, ktorá ma zamestnala na celé dopoludnie. Začali sme na stanici Châtelet, pokračovali smer Gare d’Austerlitz, prešli si linku 7bis a skončili v priestoroch stanice St. Martin zrušenej v r. 1939. V časti, kde boli pokladne, je dnes sídlo organizácie starajúcej sa o históriu parížskej MHD. Ďalej, za veľkými dverami, nasleduje zdevastovaná chodba k nástupišťu, čo je možné vidieť aj z vlaku (medzi stanicami Strasbourg – St. Denis a République na linke 8). Sprievodca nám cestou poukazoval rôzne technické zaujímavosti, napríklad: mali sme možnosť nazrieť do 70 rokov nepoužívanej výťahovej šachty. Nejdem sa však o celej akcii rozpisovať podrobnejšie, zabralo by to veľa priestoru a informácie by aj tak možno nemali želanú výpovednú hodnotu – treba to proste zažiť.

Originál reklama z 50. rokov, inštalovaná pri príležitosti založenia ADEMAS po rekonštrukcii prístupovej chodby do stanice St. Martin, kde ADEMAS sídli, 9.5.2009, © Peter Žídek

Poobede som už „upaľoval“ za Barborkou na Champs Elysées, nasledoval potom Louvre, Tuilerijské záhrady... Všetci ľutovali, že som ich dopoludnia nemohol sprevádzať po meste, lebo večer sa už pobrali domov do Bratislavy. Čakala ich strastiplná niekoľkohodinová cesta autobusom, ktorú som im teda vôbec nezávidel. V uliciach Paríža som ešte strávil nejaký čas a vrátil sa naspäť na hotel.

Posledný deň pobytu už nebolo potrebné tak zavčasu vstávať - kľudne stačilo odlepiť sa z postele o deviatej. Na rozdiel od predošlého dňa sme si mohli vychutnať skvelé a bohaté švédske raňajky. Hotel som opustil zhruba o pol jedenástej s cieľom naposledy nadýchať sa parížskej atmosféry (a aj smogu). A to priamo pod Eifelovou vežou! Odtiaľ som už zamieril prímestským vlakom linky RER C (jazdí v 15 min intervale) na (v úvode spomínané) predmestie Gennevilliers so zaujímavou úzkokoľajkou. Najskôr teda zopár údajov o nej....

Stanica La Ferme, Chemin de fer des Chanteraines, 10.5.2009, © Peter Žídek

Na začiatku 70. rokov bolo rozhodnuté vybudovať rozsiahly park o ploche 69 ha na území obcí Gennevilliers a Villeneuve la Garenne (dnes predmestia Paríža). Nazvali ho Parc des Chanteraines. V roku 1981 sa tu vybudovala aj železnička s rozchodom 600 mm a dĺžkou 3,1 km. V roku 1991 bola trať predĺžená na 5,5 km až k stanici RER C Gennevilliers (z toho 1 km tvoria manipulačné koľaje).
 
Človek by ani nepovedal, že je takmer v Paríži, Chemin de fer des Chanteraines, 10.5.2009, © Peter Žídek
 
Trať v súčasnosti prechádza krásnym zeleným prostredím. Približne v polovici trasy sa nachádza depo. Nájdeme tu 6 zastávok – výhybní:
  1. Gennevilliers (prístup od RER C)
  2. Petit Lac
  3. Passage de Verdure
  4. La Ferme (centrálna stanica – vlaky oficiálne vychádzajú stadiaľto, neďaleko je aj depo)
  5. Fiancés
  6. Les Mariniers

Stanica Gennevilliers, Chemin de fer des Chanteraines, 10.5.2009, © Peter Žídek

Ďalej sa tu nachádza celkom 28 výhybiek. Pri stavbe boli použité koľajnice s hmotnosťou 26 a 36 kg/m. Za stanicou Ferme je aj malá „replika“ našej Telgártskej slučky, vlak špirálovito a pomaly prekonáva veľké stúpanie, aby sa dostal na most ponad cestu. Je to vhodné miesto na fotenie, najmä vďaka množstvu oblúkov ... Takže bez náhlenia fotíte z rôznych uhlov, výsledkom čoho môže byť množstvo dobrých záberov. Zaujímavé je aj depo, ktoré som však pre nedostatok času vyfotil len z diaľky.

Depo, Chemin de fer des Chanteraines, 10.5.2009, © Peter Žídek

Čo sa týka vozového parku, môžeme tu vidieť dieselové rušne Socofer, Decauville, Campagne, Plymouth, Schoma, Gmeinder, O&K, Jung, CACL. Z parných potom typy 020T, 030T Decauville, O&K, A Keef. Popritom na železničke jazdí, samozrejme, aj niekoľko osobných vozňov a nájdu sa tu aj nákladné vozne. Nakoľko prevádzkových vozidiel je dosť, bolo by zbytočné opisovať všetky technické údaje, ktoré sa aj tak dajú nájsť na stránke venovanej asociácii CFC, ktorá sa o železničku stará.
 
Motorový rušeň Socofer, Chemin de fer des Chanteraines, 10.5.2009, © Peter Žídek
 
Vlaky premávajú každú stredu, sobotu a nedeľu/sviatok od 15:00 do 19:00. Najčastejšie sa cestuje na trase Ferme – Mariniers – Ferme - Gennevilliers – Ferme, čiže prezrieme si celý park a vrátime sa naspäť do nástupnej stanice. Cestujúci, ktorí prichádzajú od RER, môžu nastúpiť na Gennevilliers a okruh tak ukončiť práve tu. V podstate nie je dôležité, kde cestujúci nastúpi a vystúpi a ani to, či si prejde celú trasu - alebo len jej časť - tarifa to nezohľadňuje: platí sa 4€ na osobu, resp. 3,20€ pre dieťa, či 2,90€ pre každého člena skupiny nad 20 ľudí. Grafikon je tiež robený zaujímavo a tak počas nedieľ, keď sú zavedené aj vlaky jazdiace len podľa potreby, vychádzajú križovania v každej jednej stanici (výhybni).
 
Vlak ťahaný parným rušňom, Chemin de fer des Chanteraines, 10.5.2009, © Peter Žídek
 
Toľko vsuvka k železničke a ja sa teraz zas môžem vrátiť k udalostiam vtedajšieho dňa. Po príchode do Gennevilliers (bolo cca 13:30) som sa vydal peši pozdĺž celej trate. Približne v polovici (neďaleko výhybne Fiancés) som natrafil na skvelú a na francúzske pomery veľmi lacnú zmrzlináreň (3 kopčeky len 3€). Nedalo sa jej odolať, takže niekoľko fotiek bolo robených len jednou rukou. Celé to vyústilo až do takého extrému, že som si dal pri návrate ešte jednu zmrzlinu, no ale to už išiel prvý spoj ťahaný parnou lokomotívou. Nezostávalo mi teda nič iné, len fotiť vlak zo všetkých uhlov ďalej len jednou rukou. Druhá ruka pevne držala zmrzlinu a podávala ju k mojim ústam. Čiže návštevníkom Parku des Chanteraines sa naskytol zaujímavý a nevšedný pohľad: mladík pobieha so zmrzlinou a foťákom hore-dole a splašene fotí vlak zo všetkých strán.

To ale už začal čas tlačiť. Vedel som, že sa vlakom nestihnem zviesť, nakoľko prvý išiel o tretej a aj to opačným smerom od stanice Gennevilliers. Čiže ak by som sa chcel previesť, musel by som absolvovať 45 minútovú jazdu cez konečnú Mariniers. Pritom peši to priamo vychádzalo na 15 minút. Časovú rezervu pritom človek potrebuje vždy – v Paríži totiž aj desaťminútový výpadok v metre dokáže spôsobiť to, že sa jednoducho počas niekoľkých desiatok minút človek do súprav nedostane. Navyše vlaky RER C smer centrum jazdia „iba“ v 15 minútovom intervale, čo však môže dosť nepríjemne nabúrať plány v prípade, že jeden „ujde pred nosom“.

Tak som sa teda vrátil k „veľkej dráhe“, nejaké dve-tri minútky som si počkal na vlak a hor sa naspäť do mesta. Malým spestrením cesty bol ešte niekoľkominútový totálny výpadok osvetlenia práve v podzemnom úseku, takže súpravou sa rozľahla takmer absolútna tma. Okrem tmy cestu spríjemňovali ešte dvaja Arabi počúvajúci hudbu, ako jediní moji spolucestujúci. Na ďalšej stanici sa už, našťastie, rozsvietilo. Na zastávke Invalides bolo ešte treba prestúpiť na metro linky 13, kde som si do sýtosti užil presný opak predošlého zvezenia sa v prázdnom vlaku: bol úplne natrieskaný. No ale o pár minút tu už bola stanica Montparnasse, odkiaľ mi malo o 17:05 odísť TGV „domov“. Aj sa tak stalo. Vo vlaku sme ešte s kamarátkou Dominikou rozoberali víkendové udalosti a obaja sme svorne skonštatovali, že to bol najkrajší víkend počas nášho takmer ročného pobytu vo Francúzsku. Dalo by sa povedať, že tento výlet do hlavného mesta bola taká pomyslená malá bodka za celým tým dlhým pobytom, i keď tá bodka bola už mesiac pred návratom domov.

Niekde okolo Le Mans sme ale už pod ťarchou únavy zanechali rozprávanie a po veľmi náročnom víkende len jednoducho oddychovali. Do Vannes sme priši tiež načas, o 20:21.
Slovo na záver:

Tu už by vlastne mala celá reportáž končiť, ale dovolím si maličký komentár k francúzskej doprave, ktorý by nemohol vyjsť ako samostatná aktualita, ale zase by rýchlo zapadol v diskusnom fóre. Do „Šesťuholníka“ som docestoval v septembri minulého roka. Vzhľadom k vyspelosti krajiny som očakával ideálny systém verejnej dopravy, zvlášť po niektorých negatívnych skúsenostiach so systémom slovenským. Mal som predstavu, že autobusy jazdia takmer stopercentne spoľahlivo a v hustých intervaloch, že vlaky jazdia takmer vždy načas, že v prípade meškania prípoje čakajú, atď... Realita bola odlišná: Práve možno vďaka vyspelosti majú rodiny viac áut, ktoré aj hojne využívajú.

A možno tento fakt viedol k porušeniu niektorých spojov, lebo neboli využité. MHD premáva teda s intervalmi a spoľahlivosťou podobnými tej našej, regionálna autobusová doprava je jedna veľká bieda (spravidla dva spoje denne, v nedeľu spravidla nič, cca polovica nemá dokonca zabezpečenú dopravnú obslužnosť vôbec). Vlaková doprava je silne orientovaná na drahé a mne nepohodlné TGV (málo miesta pre nohy, nedostatok priestoru pre batožiny, namiesto reštauračného vozňa len predražený bistrovozeň, atď.). Takéto cestovanie je síce výhodné z hľadiska rýchlosti, ale z hľadiska pohodlia si tu človek moc neužije. A, žiaľ, SNCF neponúka takmer žiadne alternatívy cestovania k TGV, navyše aj samotné TGV sú príliš „parížcentrické“(pri cestovaní krajinou je treba skoro vždy prestupovať v Paríži, z čoho plynú problémy pri presune medzi stanicami, atď.). Na druhej strane však v prípade meškania vlaku sa postupuje naprosto profesionálne: cestujúci dostane svoje peniaze späť, pri väčšom meškaní má nárok na občerstvenie, samozrejmosťou je aj odvoz taxíkom na hotel a zaplatenie hotela na úkor spoločnosti.

V otázke regionálnej dopravy narážame zasa na problém neexistencie taktového grafikonu, neprípojovosti, či v okolí veľkých miest aj problém kvality súprav. Takisto nočné vlaky boli z veľkej časti porušené. Ako najlepší príklad pre nás „východniarov“ je skrátenie EN 468/469 Orient Express po Štrasburg. Vďaka tomu som síce v Paríži o dve hodiny skôr, ale musím prestupovať a lístok sa mi dvojnásobne predraží. Navyše, SNCF nepozná sociálne zľavy tak, ako ich poznáme my (dieťa, študent, dôchodca...). Ak chce napríklad dieťa mať zľavu, musí si každoročne zakúpiť preukážku v hodnote 70€, ale zľava tiež závisí od vlaku, či dňa. Naproti tomu však existujú dohody medzi dopravcami a regiónmi, kedy ľudia dochádzajúci do škôl a do zamestnania majú na danom úseku zľavu až 75% a rozdiel je doplatený z pokladnice regiónu.

Ak si možno myslíte, že môj názor sa odlišuje od názoru väčšiny, môže to byť pravda. Mojím cieľom bolo totiž vysloviť názor na systém verejnej dopravy nie z pohľadu občasného cestujúceho (resp. turistu), „FIP-kára“, ale z pohľadu pravidelného platiaceho cestujúceho. Nakoľko som hodne cestoval, mal som možnosť spoznať a zažiť skutočnosti, ktoré bežný turista nespozná a nezažije, prípadne sa na ne pozerá z iného uhla pohľadu.

Titulná snímka: Vlak ťahaný parným rušňom, Chemins de fer des Chanteraines, 10.5.2009, © Peter Žídek

Peter Žídek


Galéria k článku

Počet: 46     Stránky: / 2        

Foto Električka linky číslo 3, neďaleko zastávky Porte ...

Foto Pozemná lanovka na Montmartre, 8.5.2009, © Peter Ž ...

Foto Sacré Coeur, 8.5.2009, © Peter Žídek

Foto Západ slnka nad Seinou, 8.5.2009, © Peter Žídek

Foto Podvečerná Eifelovka, 8.5.2009, © Peter Žídek

Foto Typický označník vchodu do metra, 9.5.2009, © Pete ...

Foto Linka 7, stanica Châtelet, 9.5.2009, © Peter Žídek

Foto Ďalšia zo staníc metra, 9.5.2009, © Peter Žídek

Foto Linka 5, stanica Gare d''Austerlitz, 9.5.2009, © P ...
nasledujúce obrázky »



Diskusia

Pozn.: Názory diskutujúcich sa nemusia zhodovať s názormi VLAKY.NET.

Ak chceš pridať diskusný príspevok, musíš byť prihlásený.

» Pridaj diskusný príspevok s obrázkom

Príspevky: 39     Stránky: / 2     Výpis:    
» zidek Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 542 15.7.2009 21:13
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Vlakom do Paríža

SZKV: Vďaka za pochvalu

K tej prehliadne metra s ADEMAS-om: Ono keď niekto nevie francúzsky, je to riadna nuda, pretože prvé 3 hodiny sa pohybujeme v bežných priestoroch a zaujímavý je iba ten výklad a až druhá polhodina je zaujímavá aj "obrazovo". Avšak ak by sme sa náhodou v Paríži ocitli, nebol by pre mňa problém to celé prekladať

K francúzskej doprave: To vy ste ešte mali šťastie v turistickej oblasti Álp, kde aj tých regionálov jazdí viac. To "u nás" v Bretónsku boli teprve zážitky (automat nefunguje, v pokladni 30 min rad na lístky, vlak ide za 20 min a aj tak ho človek nestíha, prirážka za nákup lístka vo vlaku činí 4,50€ - ale aspoň mám na pamiatku lístok z francúzskej POP-ky s prirážkou... dokonca vo Francúzsku som prekonal rekord v čakaní na lístky, v Nantes mi to trvalo presne 48 minút - čas od postavenia sa do radu až do momentu obdržania lístkov... alebo napríklad TGV rieši na úseku Rennes - Quimper/Brest aj regionálnu dopravu, čiže postávajúci ľudia na predstavku, ktorým sa nechce na 30 min ísť k miestu či všade pohádzaná batožina nie je nič príjemné).

No a prečo sú vlaky narvané? Ja si myslím pre nasledujúce dôvody:
1) Autobusové spoje prakticky nejestvujú
2) Systém abonnementov pre dochádzajúcich do práce/školy je spravený veľmi dobre (to sa im musí nechať)
3) Kvalita súprav až na pár výnimiek (hlavne RER Paríž - koženka "for ever") je veľmi dobrá, čo sa im tiež musí nechať
4) Vo Francúzsku už majú toľko áut, že nie je problém trčať v zápche aj uprostred noci, či v sobotu, takže už toho majú plné zuby radšej idú vlakom.
Ináč niektoré piatkové (hlavne regionálne) spoje bývajú napchaté tak, že sa niektorí dovnútra ani nedostanú (videl som)

P.S.: Donne-moi je skoro správne, akurát to znamená daj mi. Dajte mi sa píše Donnez-moi, ale to už je len detail

» SZKV Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
REPORTÉR
Príspevky: 2 699 15.7.2009 20:16
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Vlakom do Paríža

Zidek: Naprosto profesionální reportáž a abych řekl pravdu, dost závidím. Ta prohlídka metra s ADEMASem mohla být nádherná a artefakty z historie pařížského metra jsou přesně to, co by mě moc zajímalo. Jen škoda, že moje znalosti francouzštiny končí u nákupu jízdenek, základní konverzace na nádraží a frází na bázi "Dejte mi..." (asi se to píše Donne moi...", ale neručím za to), tudíž bych si výklad moc neužil. Ale rozhodně bych to někdy v budoucnu absolvovat chtěl!!
Jinak absolutní souhlas se shrnutím stavu veřejné dopravy ve Francii v závěru článku. Ono to sice vypadá na první pohled strašně krásně, ale už na ten druhý je vidět, že funkčnost je poněkud diskutabilní. Např. kdo by chtěl jet do Chamonix z nádraží SNCF Geneve- Eau Vive, musí si připravit pořádnou hrst drobných, protože obstarožní automat bankovky nebere a navíc je jeho funkčnost diskutabilní. O zastávku dál zase chybí kompostér, takže jsme si zase povídali s conducteurem a tak dále. O vazbách a taktu škoda mluvit, nicméně je překvapivé, že přes to vše jezdí vlaky TER Rhone-Alpes dost narvané.

» zidek Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 542 11.7.2009 20:25
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Vlakom do Paríža

sorancan: Vďaka za doplňujúce info Takže železnička je skôr len taká atrakcia v rámci parku... Kto si chce v Paríži prísť na svoje, musí ísť na tú "moju" úzkokoľajku, tam zvezenie stojí len 4€

» sorancan Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 235 10.7.2009 19:49
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Vlakom do Paríža

akurat je tam horska draha ktora ma tvar vlaciku ale to je len horska draha


» sorancan Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 235 10.7.2009 19:48
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Vlakom do Paríža

ten vlacik co mas na fotke tam uz nejazdi ..aspon som, ho tam nevidel ....jazdi tam tento http://farm4.static.flickr.com/3290/3120274460_026f9a7d41.jpg okolo celeho parku ....ano mas pravdu bez zaplatenia sa ti tam nepodari ist nan ..ale aj ked si zaplatis su tam omnoho lepsie atrakcie ako tento vlak ...a ked si xces najst nan cas tak mas smolu uz je tam tolko ludi ze nemas sancu


» sorancan Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 235 10.7.2009 19:45
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Vlakom do Paríža

v pariskom disneylande som bol ........a chodi tam okolo celeho parku vlak .....je to napodobenina dake parneho vlaku .....ale newiem ti powedat jaky mal rozchod ..pretoze som v jeho rade stal ja kkt ....a nakoniec aj tak som sa tam nedostal velmi vela ludi ...radsej som sa na dakych drahach povozil :D


» zmar Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 563 10.7.2009 13:45
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Vlakom do Paríža

Přesně stejný důvod odradil od návštěvy i mne

» zidek Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 542 10.7.2009 12:53
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Vlakom do Paríža

zmar: máte super vyhľadávacie schopnosti

Len je škoda, že sa tou železničkou nemožno zviezť bez zaplatenia vstupenky do Disneylandu, totiž platiť 42€ za 2,2 km dlhú úzkokoľajku sa mi nechce.

» zmar Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 563 10.7.2009 12:29
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Vlakom do Paríža

Teď jsem našel stránku http://www.sinfin.net/railways/world/touristfr/tfridf.html kde se o ní uvádějí další údaje: rozchod 914 mm, délka 2,2 km a motorový provoz. Hledal jsem to přes Altavistu pomocí slov 'chemin de fer du disneyland paris'.

» zmar Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 563 10.7.2009 12:23
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Vlakom do Paríža

Když jsem se před delší dobou snažil zjistit něco o Disneylandu u Paříže, našel jsem někde na jejich stránkách i plánek parku, kde je železnice zakreslená. Mám dojem, že tam kromě té hlavní, která vede dokola kolem celého parku byly ještě i nějaké další menší - jenomže ty ostatní jsou asi jen pouťové atrakce. Ale žádnou fotku se mi najít nepodařilo. Ta železnice na snímku vypadá, že by odpovídala popisu v textu a také vozy se dost podobají tomu, co jezdí na podobných železnicích v US.

nasledujúce príspevky »

Kniha Desaťročie VLAKY.NET


TOPlist