Nedeľný výlet za koľajami do Devínskeho Jazera

8.1.2009 8:00 Ivan Wlachovský Zdroj: Krásy Slovenska

Nedeľný výlet za koľajami do Devínskeho Jazera

Poriadna kosa, ale krásne modrá obloha. To boli atribúty, ktoré rozhodli, že nedeľu 28. 12. 2008 prežijeme niekde pri koľajniciach v okolí Bratislavy. Slovo dalo slovo, telefóny žhavili linky a za pár chvíľ sme už aj sedeli v aute. Zloženie fotovýpravy bolo tento raz čisto chlapská záležitosť. M@jo, Uragán a Pio bola posádka gumokolesa, ktoré nás unášalo smerom von z Bratislavy. V poslednom čase sa venujem prerábaniu kategórie „trate“ na Vlakoch a všimol som si, že nám chýbajú fotografie z bývalej odbočky Devínske Jazero. To znamenalo, že cieľ našej výpravy je viac – menej jasne daný.

Do Devínskeho Jazera sme dorazili len pár sekúnd pred prechodom EC 273 Jaroslav Hašek. Nebol čas ani kameru pripevniť na statív. Écečko už hrmelo po vynovenom nástupišti. Hašek sa stratil v oblúku a my sme si na chvíľku vydýchli.


© Marián Rajnoha

Porozhliadli sme sa, že čo je tu nové. Traťová koľaj smerom k Devínskej Novej Vsi je vynovená. Perón svieti novotou, zmizli výhybky, ktoré umožňovali prechod na dnes už zrušenú železničnú trať do Stupavy.


© Marián Rajnoha

Nasledovala návšteva dopravnej kancelárie. Všetko na mňa pôsobilo zaspatým dojmom.


© Ivan Wlachovský

História železničnej trate do Stupavy začala roku 1889 spoločne s traťou z Devínskej Novej Vsi do Kútov, keď začala jej výstavba. Trať do Kútov odovzdali do prevádzky 27. 10. 1891. Dátum o uvedení do prevádzky trate z Devínskeho Jazera do Stupavy sú rozdielne, ale je možné, že to bolo už 1.5.1891. Posledným dňom tejto 6,5 kilometrovej odbočnej trate sa stal 25. marec 2008, kedy rozhodnutím Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR bola zrušená.


© archív ŽSR - MDC

Pomaly sme sa presunuli cez lávku ponad trať k výhybke číslo 3, ktorou odbočovala trať do Stupavy.


© Marián Rajnoha

Vysoká tráva, kríky a už aj malé stromčeky svedčili o tom, že tu zastal čas. Komicky pôsobili funkčné odchodové návestidlá malého koľajového rozvetvenia, ktoré sa na odbočke nachádza.


© Ivan Wlachovský

M@jo vyrazil smerom k Devínskej Novej Vsi po zbytkoch výťažnej koľaje, ktorá sa tiahne cca 600 m ďaleko. K šturcu sme dorazili za stáleho cvakania spúští fotoaparátov.


© Peter Wlachovský

Spoločnosť nám ako memento minulosti robili železobetónové bunkre, ktoré koncom tridsiatych rokov 20. storočia vybudovali ako súčasť obrany proti očakávanej hitlerovskej invázii. V okolí odbočky je ich značný počet.


© Ivan Wlachovský

Nielen však železobetónové pevnosti sú zaujímavosťou Devínskeho Jazera. Na pieskovej dune v blízkosti železničnej stanice Devínske Jazero sa na zač. 60. rokov pri ťažbe piesku postupne narazilo na niekoľko hrobov zo staršej doby rímskej. Charakteristické pre toto obdobie bolo úplné alebo čiastočné vykrádanie hrobov. Prvé hroby boli porušené a zachránili sa z nich iba predmety, neskorší výskum odokryl tri hroby a našli aj ďalšie pamiatky. Kopija, praslen, brúsik a niekoľko nádob pochádza s porušených hrobov. Výskumom sa ich odokrylo postupne 10.

Možno neviete, ale samotné Devínske jazero je riečne jazero nachádzajúce sa v južnej časti Borskej nížiny na nive Moravy. Je to mŕtve rameno Moravy a leží medzi jej ľavým brehom a korytom rieky Malina. Lúka Devínske jazero je svojou rozlohou 10,5 km2 najväčšou mokrou lúkou na Slovensku.


© Peter Wlachovský

Po krátkej „historickej“ vložke sme sa začali presúvať na opačný koniec odbočky. Traťová koľaj a perón smerom na Zohor ešte neprešli obnovou a sú v kontraste s vynovenou náprotivnou stranou. Za odchodovými návestidlami sa rozvetvenie koľají končí a zrušená trať strmo stúpa pravým oblúkom smer Stupava. Červeno blikajúce svetlá priecestia nám oznámili, že sa nezadržateľne blíži EC 170 Hungaria. Fotografistická časť výpravy ani nepozdvihla svoje mydlové krabičky. Protisvetlo bolo ozaj dosť ostré. Mojej kamere to až tak nevadilo.


© Marián Rajnoha

Dofotené, dofilmované. Čo ďalej? Krásny deň napriek mrazu. Nechcelo sa nám ísť domov. Presunuli sme sa o niekoľko kilometrov smerom k Bratislave a vychutnávali si slnečné lúče pri Marceggskom viadukte.


© Marián Rajnoha

Spomenul som si na naše letné potulky v okolí Devínskeho Jazera a tak jeden tip pre cykloturistov, ktorí neobľubujú prevýšenia.

Najpopulárnejšia cyklistická túra v tejto oblasti je bezpochyby trasa Nivou Moravy (Moravská cyklistická cesta), ktorá vedie nížinnou lužnou krajinou a poskytuje nádherné lúčne scenérie, lesné úseky a tiché riečne zákutia.

Trasa: Devín – Devínska Nová Ves – Devínske Jazero – Vysoká pri Morave – Devínske Jazero – Devínska Nová Ves – Devín.
Dĺžka trasy: 44 km Cyklistická trasa prakticky bez prevýšenia vedie po príjemných cestách s asfaltovým povrchom.

Cyklistický výlet sa začína pod hradom Devín pri sútoku Moravy a Dunaja, odkiaľ vedie aj Náučný chodník nivou Moravy. Spod hradného brala sa vydáme po hrádzi proti toku Moravy. Po začiatok Devínskej Novej Vsi na pravej strane sledujeme úpätie Devínskej Kobyly so záhradkárskymi osadami, neskôr minieme prírodnú rezerváciu Sandberg. Po ľavej strane (na druhom brehu rieky) uvidíme chotár rakúskej obce Markthof, ktorej ďalej na severe dominuje na riečnej terase stojaci zámok Schlosshof. Tento úsek je na celej trase asi najfrekventovanejší s množstvom cyklistov, korčuliarov a chodcov najmä počas slnečných víkendových dní.


© Marián Rajnoha

Asi po 4 km sa dostaneme k južnému okraju Devínskej Novej Vsi. Pred mostíkom cez potok Stará mláka (za informačným panelom č. 5) sa cesta rozdvojuje. My pokračujeme po náučnom chodníku, ktorý smeruje východným okrajom lužného lesa na ľavom brehu Moravy. Po ďalších 4 km prejdeme popod železničnú trať vedúcu do rakúskeho Marcheggu a stále pôjdeme popri rieke tečúcej po našej ľavej strane. Prejdeme okrajom Hofi erskych lúk a neskôr príjemným lesom, cez ktorý sa dostaneme na križovatku s malým parkoviskom v Devínskom Jazere. Odtiaľ pokračujeme odbočením vľavo smerom do Vysokej pri Morave. Celkom určite uvidíme viaceré bociany, ktoré patria k najtradičnejším obyvateľom lúk a mokradí pri Morave. V Marcheggu (uvidíme ho onedlho po ľavej strane) je dokonca jedna z unikátnych kolónií bociana bieleho. Niekoľko desiatok bocianov tu hniezdi na odumierajúcich duboch. Príležitostne tu možno vidieť aj bociana čierneho. Ďalší úsek trasy vedie cez národnú prírodnú rezerváciu Dolný les, ktorú vyhlásili v roku 1981 na ochranu lužného lesa, početných jazier a ramien Moravy.


video vlaky v Devínskom Jazere © Ivan Wlachovský

Onedlho prídeme na hrádzu, popri ktorej sa dostaneme do Vysokej pri Morave na koniec náučného chodníka. Obec sa kedysi po nemecky nazývala Hochstetten, a tak ju mnohí miestni obyvatelia ani dnes nevolajú inak ako Hochštetno. Máme možnosť občerstviť sa v bufete pri hrádzi alebo vo viacerých pohostinstvách v strede obce. Kto chce, môže sa vrátiť späť po tej istej trase, ku ktorej však existuje viacero alternatív. Jedna z nich vedie popri štátnej ceste do Stupavy. Pri tomto variante treba na križovatke Nandin dvor odbočiť vpravo a zájsť až na hrádzu, odkiaľ sa možno vrátiť po ceste známej z úvodu. Kto sa chce vrátiť inou trasou, musí od Nandinho dvora pokračovať po štátnej ceste na ďalšiu križovatku v lokalite Piesky, kde treba odbočiť doprava. Spevnená cesta vedie takmer paralelne so železničnou traťou Kúty – Bratislava.

Galéria

Súvisiace trate

  • ŽSR-110: Bratislava - Kúty - Břeclav (CZ)