Stručný vývoj železničnej siete na Slovensku (V.) Motorové vozne a rušne


Návrat

Pridané: 22.5.2008 8:00
Autor: Ing. Jiří Kubáček, CSc., nick: Kubáček
Zdroj: Ž - semafor

Vynález spaľovacieho motora viedol na začiatku 20. storočia k pomerne dynamickému rozvoju nových dopravných odvetví, najmä cestnej a leteckej dopravy. Tie začali už krátko po I. svetovej vojne viditeľne ohrozovať dovtedy neotrasiteľnú pozíciu železničnej dopravy. Je preto len samozrejmé, že tá sa pod tlakom okolností začala tiež pokúšať „ochočiť si“ novú pohonnú jednotku. Hlavný problém spočíval v charakteristike spaľovacieho motora, ktorý – na rozdiel od parného stroja alebo sériového elektrického motora – nedokázal pri malých otáčkach poskytovať prakticky žiaden krútiaci moment.

Témou na riešenie teda bol predovšetkým rozjazd relatívne ťažkých železničných vozidiel, keďže klasická trecia spojka a primitívna mechanická prevodovka automobilového typu bola použiteľná len pre najľahšie z nich.

Prvé železničné vozidlá so spaľovacím motorom  sa na slovenských železniciach objavili roku 1928. Išlo o motorové vozne radu M 120.1. Nazývali sa „koľajovými autobusmi“ a skutočne vznikli vlastne iba úpravou cestného autobusu Škoda 550 pre prevádzku na železničných koľajach. Snaha stavať ťažšie a výkonnejšie motorové vozne viedla v prvom období experimentov so spaľovacím motorom v 2. polovici 20. rokov 20. stor. ku zdvojovaniu pohonných agregátov. Uspokojivé riešenie však napokon priniesol na prelome 20. a 30. rokov elektrický prenos výkonu (spaľovací motor poháňa elektrický generátor, ktorý napája elektrické trakčné motory). Ten dovolil v polovici 30. rokov reálne uvažovať o motorizácii dopravy i na hlavných tratiach. Do prevádzky na našich železniciach sa vtedy dostali najmä známe "Modré šípy" M 274.0. Na rozdiel od predchádzajúcich motorových vozňov s motormi pod podlahou mali tieto stroje umiestnené mohutné šesťvalcové vznetové motory s hlavným generátorom v samostatnej strojovni; dva tlapové sériové jednosmerné trakčné motory poháňali dvojkolesia podvozku pod oddielom cestujúcich.


Motorový vozeň M 120.3 – reprezentant prvej generácie motorových vozňov na ČSD (ešte s centrálnym spriahadlom). © archív ŽSR-MDC

Po druhej svetovej vojne obdobie experimentovania v oblasti stavby motorových vozňov vystriedalo obdobie štandardizácie. Ťažšie jednotné motorové vozne pre hlavné trate radu M 262.0 (830) zotrvali u koncepcie elektrického prenosu výkonu, osvedčenej ešte v predvojnových časoch. Ľahšie motorové vozne pre miestne železnice radu M 131.1 sa vrátili k medzičasom zdokonalenému mechanickému prenosu výkonu (prevodovky Mylius), vystriedanému napokon hydromechanickými prevodovkami u motorových vozňov radu M 152.0 (810). Mechanický prenos využívali i viaceré motorové vozne a motorové jednotky, pochádzajúce z budapeštianskeho Ganzu (M 283.0, M 275.1, M 295.0, M 298.0). 


Motorové jednotky M 298.0 zabezpečovali vozbu rýchliku „Hungaria“ počas 60. a 70. rokov 20. stor. © archív ŽSR-MDC

Medzivojnový pokrok dosiahnutý vo vývoji elektrického prenosu výkonu umožnil uvažovať po druhej svetovej vojne o rozbehnutí procesu trakčnej výmeny i v oblasti nákladnej dopravy. Po experimentálnej konštrukcii rušňa radu T 436.0 (ČKD) s niektorými  neobvyklými detailmi (najmä štartovaním motora stlačeným vzduchom) z počiatku 50. rokov 20. stor. sa ešte koncom toho istého desaťročia dostal do prevádzky od neho odvodený, konštrukčne však už zrelý univerzálny rad T 435.0 a T 458.1 (720 a 721) s usporiadaním podvozku Bo´Bo´. Pre ťažkú nákladnú dopravu na hlavných tratiach boli začiatkom 60. rokov skonštruované spoľahlivé „pomaranče“ T 679.0 a T 678.0 (775 a 776) usporiadania Co´Co´.


Ťažký traťový motorový rušeň T 678.0 © archív ŽSR-MDC

Zaujímavou periódou v konštrukcii motorových vozňov i rušňov na začiatku 60. rokov 20. stor. bolo obdobie pokusov s hydrodynamickým prenosom výkonu, motivovaných snahou šetriť strategické farebné kovy. V prevádzke sa napokon uplatnili iba dve základné konštrukcie takto koncipovaných motorových rušňov (T 444.0, 1 a T 334.0 – 725, 726 a 710) i motorových vozňov (M 286.0, 1 a M 240.0 – 850, 851 a 820). Väčšinu z nich poháňal vidlicový dvanásťvalcový motor vŕtania 170 mm. Toto riešenie sa však napokon nepresadilo, takže budúcnosť nezávislej trakcie patrila naďalej len elektrickému prenosu výkonu. Za zmienku stojí fakt, že rušne radu T 444.0 a 1 vyrábali martinské Turčianske strojárne.  

V polovici 60. rokov 20. stor. bola v rámci novej deľby práce medzi socialistickými krajinami výroba ťažkých traťových motorových rušňov určená ruským lokomotívkam, čo sa na našich tratiach prejavilo masovým nástupom „sergejov“ T 679.1 (781) s dvojtaktnými vznetovými motormi. Podniku ČKD zostala súdená výroba motorových rušňov nižšej výkonovej kategórie. Pre ťažký posun boli určené „čmeliaky“ T 669.0 a 1 (770 a 771, Co´Co´), vyrábané od roku 1967 aj slovenskými Strojárskymi a metalurgickými závodmi v Dubnici nad Váhom. Pre traťovú službu sa tom istom čase začali v ČKD produkovať „bardotky“ T 478.1 (751, Bo´Bo´).


Motorové rušne T 669.0 pre ťažký posun © archív ŽSR-MDC

Pomerne vysoká hmotnosť pomalybežného radového vznetového motora s vŕtaním valcov 310 mm, použitého dovtedy u všetkých motorových rušňov ČKD s elektrickým prenosom výkonu viedla ku konštrukcii ľahšieho rýchlobežného vidlicového dvanásťvalca s vŕtaním valcov 230 mm. Tento motor poháňal od roku 1972 „okuliarniky“ T 478.3 (753, Bo´Bo´). Naň naviazala v rokoch 1975 - 1980 séria rušňov radu T 478.4, pri ktorej bola v ČSSR prvýkrát uplatnená kompletná elektronická regulácia elektrického prenosu výkonu a tiež systém elektrického vlakového vykurovania. Radové šesťvalce, odvodené od motorov „okuliarnikov“ sa stali roku 1977 pohonnou jednotkou dnes pomerne rozšírených strojov radu T 466.2 (742, Bo´Bo´) používaných pre stredný posun.
V tomto období vznikla i rýdzo slovenská konštrukcia motorového rušňa radu T 466.0 (735, Bo´Bo´, Turčianske strojárne Martin) s pomerne neobvyklým licenčným francúzskym komôrkovým motorom Pielstick. Hoci sa na tomto rušni uplatnil celý rad novátorských riešení, konštrukcia ako celok nepresvedčila. 


Štandardný univerzálny motorový rušeň T 478.1 © archív ŽSR-MDC

Novú generáciu rušňov pre posun a nákladnú dopravu predstavovali stroje radu T 457.1 (731, Bo´Bo´) dodávané na Slovensko v roku 1992. Ťažiskom modernizácie sa stalo uplatnenie striedavo-jednosmerného prúdového systému, v ktorom hlavný viacfázový striedavý synchrónny alternátor napája trakčné motory prostredníctvom polovodičových usmerňovačov. Na podobnom princípe pracujú dnes i viaceré rekonštrukcie starších rušňov z 90. rokov 20. stor. Zatiaľ posledný  vývojový krok reprezentujú motorové vozne radu 840; v ich konštrukcii sú tradičné sériové trakčné motory nahradené asynchrónnymi, regulovanými elektronicky generovanou zmenou frekvencie napájacieho trojfázového prúdu.

Ing. Jiří Kubáček, CSc.


Galéria k článku


Počet: 8


FotoMotorový vozeň M 120.3 – reprezentant prvej generá ...
Foto „Modrý šíp“ – prvá generácia motorových vozňov pre ...
Foto Tieto motorové vozne radu M 283.0 kúpili SŽ počas ...

FotoMotorové jednotky M 298.0 zabezpečovali vozbu rých ...
Foto Štandardný univerzálny motorový rušeň T 478.1 © ar ...
Foto Prototyp motorového rušňa T 478.3 © archív ŽSR-MDC

FotoŤažký traťový motorový rušeň T 678.0 © archív ŽSR- ...
Foto Motorové rušne T 669.0 pre ťažký posun © archív ŽS ... 		 

nasledujúce obrázky »

Súvisiace odkazy

Diskusia

Pozn.: Názory diskutujúcich sa nemusia zhodovať s názormi VLAKY.NET.

Pridaj príspevok

Príspevky: 29     Stránky: / 2     Výpis:    
Hektor22 VLAKY.NET Mail
[Posunovač]
Príspevky: 24
Body: 613

2. 6. 2008 15:10:17
IP: Logged
 RE: Stručný vývoj železničnej siete na Slovensku (V.) Motorové vozne a rušne

nadhera.hezke.super.

lostrail VLAKY.NET Mail
[Majster]
Príspevky: 943
Body: 15311

26. 5. 2008 11:58:29
IP: Logged
 RE: Stručný vývoj železničnej siete na Slovensku (V.) Motorové vozne a rušne

edino: Hej, mas pravdu. Sorry, sekol som sa.

Cveko VLAKY.NET Mail
[Učeň]
Príspevky: 2
Body: 119

25. 5. 2008 17:54:48
IP: Logged
 RE: Stručný vývoj železničnej siete na Slovensku (V.) Motorové vozne a rušne

Myslim,ze pozornost si zasluzia aj motorove vozne radu M286.0.Popiste nieco aj o nich.

Edison VLAKY.NET Mail
[Učeň]
Príspevky: 23
Body: 345

24. 5. 2008 12:14:50
IP: Logged
 RE: Stručný vývoj železničnej siete na Slovensku (V.) Motorové vozne a rušne

Kedysi som cital, ze v ramci vojnovych reparacii sme z Nemecka dostali lahke rychle motorove jednotky, ktore svojho casu jazdili ako rychliky Slovenska strela a Tatran. Mali vsak nejaku konstrukcnu vadu, dosledkom ktorej obe zachvatil poziar, takze sa nezachovali. Zaujimalo by ma, o ake typy sa jednalo. Osobitne ma zaujima, ci sa jednalo o http://mikes.railhistory.railfan.net/r033.html, z ktoreho sa podla dostupnych informacii nezachovali prakticky ziadne exemplare, ak vobec nejake.

dědek VLAKY.NET Mail
[Majster]
Príspevky: 484
Body: 13582

24. 5. 2008 5:49:14
IP: Logged
 RE: Stručný vývoj železničnej siete na Slovensku (V.) Motorové vozne a rušne

Dědek ďakuje pekne za " svoji milenku" M 120 - ku a s p o ň takto; keď nie do č. 0100!! Ak môžete dakto, a najdete donalejšiu fotôčku s chladičmi na streche ( mez búdky fýry ) vylepte na zvýšenie povedomia čo chodilo aj na trati Tisovec - Brezno dosť dĺho kým "... jsem já bejvával mlád!" Kým železnice boli tepnami Republiky... ;kým... . Boli časy, boli; ale sa minúli. Po maličkej chvíli - minieme sa i my. VĎAKA!

Modrák VLAKY.NET Mail
[Majster]
Príspevky: 476
Body: 14934

23. 5. 2008 22:46:07
IP: Logged
 RE: Stručný vývoj železničnej siete na Slovensku (V.) Motorové vozne a rušne

Majster Kubáček = (ako vždy !)
Tak stručne a pritom výstižne popísať vývoj motorových lokomotív bývalych ČSD, to je umenie
Ta snímka T 478.3 je skutočne druhý prototyp T 478.3002 a podľa toho, že mu akosi chýba hviezda je zrejmé, že ide o pôvodný stav po výrobe v r. 1969. A pretože skúšobná prevádzka prebiehala v LD Hradec Králové, je celkom možné, že fotografia vznikla na jeho vozebných ramenách, takto treba na úseku HK - Letohrad - Hanušovice, kam jazdily s rýchlikmi od Prahy. Skúste poznať niektorú stanicu medzi Orlickými horami, Králickým Sněžníkom a Jeseníkmi. Možno sa mýlim, ale továrne foto bolo urobené niekde tam....

Saly VLAKY.NET Mail
[Majster]
Príspevky: 225
Body: 5148

23. 5. 2008 21:01:01
IP: Logged
 RE: Stručný vývoj železničnej siete na Slovensku (V.) Motorové vozne a rušne

Re lostrail:
Nič v zlom, ale akou konštrukciou si prišiel na to že by tá 478.3 mohla byť niekde v Tatrách ?
V dobe keď vyšli 478.3 teda v začiatkoch 70 rokov už boli Tatry zadrôtované.
Neviem presne , kde by to mohlo byť, ale ak sa dobre pozerám tak sa jedná o 478.3002 - a tá asi na slovensku nikdy nebola - resp. bola ale len v oprave v ŽOS Zvolen. To že by to mohla byť ona svedčí že bočné plechy skrine sú rovné - nie sú trapézové. takéto boli len na prvých kusoch.
podľa kopcov by to mohlo byť niekde na trati B.Bystrica - Čremošné ?

n0b0dY VLAKY.NET Mail
[Mechanik]
Príspevky: 103
Body: 4199

23. 5. 2008 16:14:21
IP: Logged
 RE: Stručný vývoj železničnej siete na Slovensku (V.) Motorové vozne a rušne

pekná reportáž

brano VLAKY.NET Mail
[Prednosta]
Príspevky: 4132
Body: 134541

23. 5. 2008 14:39:25
IP: Logged
 RE: Stručný vývoj železničnej siete na Slovensku (V.) Motorové vozne a rušne

M298.0 je v Bratislave medzi hl. st. a Vinohradmi pri odstavnom koľajisku, aj dnes to miesto vyzerá podobne. Pomaranč T678.0 prechádza okolo opusteného tunela pri zastávke Píla (medzi ZV a Lučencom).

Theo VLAKY.NET Mail
[Posunovač]
Príspevky: 40
Body: 1566

23. 5. 2008 14:34:47
IP: Logged
 RE: Stručný vývoj železničnej siete na Slovensku (V.) Motorové vozne a rušne

Pokial sa nemýlim v označení, tak jednu 770-ku má aj BRKS. Často ju vidno odstavenú na noc v Kútoch, ale zažil som ju už odstavenú na celý víkend aj Malackách.
To sokol: to s tebou súhlasím, je to parádička, keď „to vaří na plný kotel“ cez stanicu. To isté, keď chodia vo dvojici 742 od LTE alebo Viamont na trati Kúty-BA
Pán Kubáček, Vaše články z histórie železníc sú výborným nápadom. Mám požičanú vašu knihu Histórie železníc na Slovensku od kamaráta a pokial ju nezoženiem, žeby, asi ju nevrátim . Osobne si myslím, že je to velmi dobre napísaná kniha, čo sa týka obrazovej ako aj textovej časti .

nasledujúce príspevky »

TOPlist