Túlavá 2007

10.4.2007 6:47 Ing. Jozef Pilko

Sedím si tak v práci, spokojne nadávam na nový software (vraj informačný systém, pche !), keď tu zrazu e-mail. Od môjho virtuálneho priateľa „djexpres“-a. Tu by som sa pristavil pri tej virtualite. Za ten polrok odkedy sme sa navzájom zaregistrovali sme si už nejaký ten milión jednotiek a núl vymenili, no ešte sme sa nevideli.

Späť k e-mailu. „V stredu 28.marca vybehne posledný stroj radu 850 s meracím vozňom na myjavskú, vlársku a lednickorovniansku trať. Ide sa fotiť ?“  Po počiatočných problémoch so zabezpečením vhodného gumokolesa schopného konkurovať bez zastávok jazdiacemu vlaku, a takisto pilota gumokolesa rovnakých schopností zostáva doriešiť už len jediné : kde sa stretneme a hlavne ako sa spoznáme ?!? Na tento účel neuveriteľne dobre môže poslúžiť i tričko VLAKY.NET, nehovoriac o tom že „djexpres“ na onej dohodnutej (autobusovej) zastávke stál v inkriminovanom čase úplne sám.

 

 

Naberáme kurz Nové Mesto nad Váhom, železničná stanica. Na odstavnej koľaji sa pomaly preberala do krásneho rána „túlavá“ 850 018. Vnuknutie priamo zo železničného neba nám vnútilo myšlienku vypýtať si telefónne číslo od majstra „túlavej“. Toto sa v ďaľšom vývoji dňa ukázalo kľúčovým faktorom. Nasleduje presun do čachtickej stanice, fotovanie, zdesenie substrátu z toho že „ich“ vlak došiel z opačnej strany ako čakali („svet je už celý naruby!“), zdesenie nášho „pilota gumokolesa“ z cesty medzi Čachticami a Višňovým,.....   Ďalej to už šlo klasicky šotoušsky zhruba v cykle : .....vyskočenie z brzdiaceho auta, krátky a intenzívny šprint, vydýchanie na fotofleku (táto fáza niekedy pre nedostatok času odpadá), „CVAK“, krátky a intenzívny šprint k autu, naskočenie do rozbiehajúceho sa auta, navigácia „pilota“, zrýchlený presun na ďalší fotoflek spojený so snahou minimalizovať straty kontaktu gumokolesa s asfaltom, vyskočenie z brzdiaceho auta........

 

 

Cesta do Vrboviec a späť do Nového Mesta bola úžasná, nádherná krajina, nádherný stroj, proste „fun“. Osádka „túlavej“ si už na nás zvykla, povinné odkývanie absolvujeme pri každom stretnutí. V Trenčíne zaujímame pozície a čakáme. A čakaáááme. A telefonujeme majstrovi že kde sú. Zrazu máme viac ako hodinu, nastal teda čas dočerpať energie. Po odkývaní pri trenčianskych mostoch sa poberáme až do Nemšovej, a potom až do stanice vo Vlárskom průsmyku (keďže v tomto úseku by sme museli fotiť priamo proti slnku, šotovanie sme vynechali). Po prekročení hranice sa v tichosti usádzame na nakladaciu rampu a čakáme kým „túlavá“ dorazí a obehne merací vagón. Na naše zdesenie prichádza telefonát od majstra že sa nechystajú až do stanice ktorá už leží na českom území, ale že idú len po štátnu hranicu, a naspäť do Nemšovej sa „cúva“. Týmto by sme chceli za tento telefonát poďakovať, možno by sme na tej rampe sedeli dodnes. Partia zjavne nervóznych na krátko ostrihaných chlapcov ktorí len pred chvíľkou prešli do Čiech a už idú naspäť zaujala i hraničnú policajtku, no pustila nás. Napokon sme ešte stihli zvečniť aj pobyt „túlavej“ na štátnej hranici.

 

 

„Jazdu“ z Nemšovej do Lednických Rovní absolvujeme klasickým už mierne únavou spomaleným šotoštýlom (vyššie opísaným), za zmienku stoja zmätené výrazy vodičov gumokolies z toho že áno naozaj ide vlak, a áno ešte stále má prednosť. Odvykli si. V stanici Lednické Rovne sme pozvaní na prehliadku meracieho vozňa, za čo takisto patrí zúčastneným vďaka. Po návrate do Trenčianskej Teplej sme sa rozlúčili a tesne pred upadnutím do kómy sme stihli vyjadriť nádej že sa o rok všetci stretneme znovu.

 

Galéria

Súvisiace trate

Súvisiace odkazy