InterCityExpress (ICE)

Koncept dopravy a štruktúra siete

Systém ICE je sieť rýchlovlakov spájajúca hlavné nemecké mestá v pravidelných intervaloch. Jazdia v polhodinových, hodinových, dvojhodinových intervaloch rovnako ako aj ako posilňujúce spoje. V porovnaní s francúzskym TGV alebo japonským Shinkansen však neboli súpravy, trate a premávka ICE navrhované ako jednotný systém, a preto môžu maximálnu rýchlosť 330 km/h doposiaľ využívať len na niektorých úsekoch.

Spojenie Sever – Juh

Sieť ICE je tvorená predovšetkým 3 hlavnými spojeniami Sever – Juh, ktoré sa zbiehajú v uzloch Hamburg a Mníchov. Zo smeru Hamburg sú to:

• cez Brémy–Dortmund–Kolín–Frankfurt nad Mohanom do Stuttgartu
• cez Hannover–Kassel-Wilhelmshöhe–Würzburg/Norimberg–Augsburg
• cez Berlin–Leipzig–Norimberg–Augsburg do Mníchova

Najviac ICE vlakov je nasadzovaných v západnom spojení na úsekoch Bochum–Essen–Duisburg–Düsseldorf a Hagen–Wuppertal medzi Dortmundom und Kolínom rovnako ako aj po oboch stranách rieky Rýn medzi Frankfurtom nad Mohanom a Stuttgartom, ev. Karlsruhe.

Spojenie Západ – Východ

K nim patria 3 priečne spojenia Západ – Východ a to:

• z Brém/Ruhrgebiet/Frankfurt cez Hannover do Berlína
• z Kolína cez Wuppertal–Dortmund–Kassel-Wilhelmshöhe–Leipzig do Drážďan
• zo Saarbrücken cez Frankfurt nad Mohanom do Drážďan

Vedľajšie vetvy v Nemecku a pokračovanie do zahraničia

Odbočky resp. pokračovanie systému ICE v rámci Nemecka nájdeme na spojeniach z Hamburgu do Kielu, z Brém do Oldenburgu, z Kolína do Aachen (a Belgicka), z Mníchova do Garmisch-Partenkirchen a Kufsteinu (a ďalej do Innsbrucku), z Norimbergu do Passau (a ďalej do Viedne).

V zahraničí končia vlaky ICE v Amsterdame, Bruseli, Zürichu, Interlaken, Chure, Innsbrucku a Viedni. Medzi Innsbruckom a Viedňou existuje dokonca jedno samostatné vnútrorakúske spojenie ICE organizované ÖBB. Od roku 2007 má byť spustené do prevádzky spojenie do Paríža z Frankfurtu a Stuttgartu striedavo obsluhované vlakmi ICE a TGV.

ICE-Sprinter

Je označenie pre rýchle spojenia medzi nemeckými metropolami v ranných a večerných hodinách. Tieto majú za úlohu rýchlo dopraviť diaľkovo pracujúcich do zamestnania a zároveň ponúknuť alternatívu k vnútroštátnej leteckej doprave. Po opustení miest a predmestských častí platí v týchto vlakoch opäť bežná ICE tarifa. Medzi mestami Frankfurt nad Mohanom, Berlín, Hamburg a Mníchovom tak trvá cesta len okolo 3 hodín a 20 minút.

Vybavenie súprav

Súpravy ICE nasadili latku kvality poriadne vysoko už od samého začiatku. Všetky vozne sú plne klimatizované a skoro na každom mieste sú inštalované napojenia slúchadiel, cez ktoré možno počúvať predprogramovanú hudbu, jazykové vzdelávacie programy a dokonca aj niektoré rozhlasové stanice. Niektoré miesta majú zabudované malé obrazovky, na ktorých sú premietané filmy a reklamné spoty. V ICE vlakoch 3. generácie sú niektoré obrazovky dokonca dotykové a je možné na nich zisťovať i aktuálnu polohu vlaku a informácie z cestovných poriadkov. Takto zistené potrebné informácie je možné dokonca i vytlačiť.

Od roku 2005 prebieha kompletná modernizácia ICE vlakov prvej generácie a jej prispôsobovanie na štandard ICE3. V ICE2 a ICE3 sa zase intštalujú automatické digitálne zobrazenia rezervácie nad príslušným sedadlom.

Okrem toho, že od ICE2 je na každom mieste k dispozícii vlastná elektrická zásuvka a pripojenie na internet, boli v súpravách namontované zosilňovače signálu mobilných telefónnych sietí.

Súpravy ICE1 a ICE2 majú svoj vlastný reštauračný vozeň. Naopak, v nových ICE3 bol nahradený vozňom Bistro s barom na státie.

Tarifný systém

Nemecko

Vlaky ICE tvoria kategóriu najvyšších taríf v sieti DB. Vo vlakoch ICE-Sprinter existuje v porovnaní s bežnými ICE spojeniami nutnosť rezervácie a príplatok 10/15 EUR k normálnej cene (už vrátane miestenky) vo vozňoch 1. aj 2. triedy. Ako kompenzáciu dostane cestujúci na výber dennú tlač a rýchlejšie spojenie s minimom zastávok resp. žiadnymi.

Aj keď vlaky ICE jazdia aj na tratiach kde je časová výhoda oproti vlakom EC a IC takmer nulová, tarif ICE je potrebné zaplatiť. DB to odôvodňujú vyšším komfortom cestovania.

Švajčiarsko a Rakúsko

V sieti švajčiarskych a rakúskych je možné využívať vlaky kategórie ICE bez akéhokoľvek príplatku v porovnaní s bežnou vnútroštátnou dopravou.

Technológia ICE

V roku 1986 sa to celé začalo – prvé experimenty DB s rýchlovlakmi. Vzišiel z toho tzv. pokusný vlak pod označením InterCityExperimental, neskôr ICE-V, ktorý sa dnes už nepoužíva. Existuje však pokusný a meriaci ICE vlak. V roku 1991 boli ako prvé do prevádzky nasadené ICE vlaky triedy 401 (ICE1, vyrobené v roku 1989). V roku 1995 bola nasadená do prevádzky trieda 402, s možnosťou spájania polovíc súprav, čo malo zvýšiť možnosť využitia. Keďže boli tieto rady koncipované na vnútroštátnu prepravu (širšie, ťažšie), len niekoľko z nich má povolenie jazdiť na zahraničných tratiach.

Aby sa podobným komplikáciám v budúcnosti predišlo, bol zmenšený ich profil. Výsledkom sa stali Siemens Velario ICE3 a viacsystémová verzia ICE3M. Kedže sú tieto ICE jediné schopné prekonať maximálne stúpanie 40 promile, sú nasadzované najmä na členitom úseku rýchlotrate Kolín – Frankfurt nad Mohanom. Zároveň boli s ICE3 vyvinuté aj ICE s technikou nakláňania v zákrutách (Siemens Venturio) a to ICE-T (elektrické) a ICE-TD (dieselelektrické), ktoré sú nasadzované najmä na tratiach kde nie je možné dosahovať maximálne rýchlosti. ICE-TD boli však pre svoju vysokú poruchovosť stiahnuté z obehu. Nahradili ich postupne vlaky novej generácie ICE-T2.