Parný vlak pri oslavách 50 rokov trate Rožňava - Turňa nad Bodvou

21.10.2005 15:10 Ing. Marián Šimo, Ing. Igor Molnár

Parný vlak pri oslavách 50 rokov trate Rožňava - Turňa nad Bodvou

V sobotu 15. októbra 2005 zažila trať č. 160 v úseku Rožňava – Turňa nad Bodvou nevšednú návštevu. Pri príležitosti osláv jej okrúhlych 50 narodenín zavítal na jej koľaje slávnostný parný vláčik. V čele súpravy žiarila lokomotíva 422.0108 zo Zvolena, o ktorú sa s láskou starajú členovia Klubu historickej techniky Zvolen. DOPLNENÉ FOTOGRAFIE od Kamila Kočiška.

Súprava bola zložená z historického cisternového vozňa Pivovar Zubr rady R, ktorý viezol vodu pre mašinku. Ďalšie v poradí boli služobný drevený vozeň Dd, dva historické dvojosové vozne Ci pre cestujúcich a koniec súpravy tvorila nerozlučná dvojica – bufetový vozeň CDlm s motorovým vozňom M131.1053.

Zraz údernej dvojky Igiho a Koka sme naplánovali na sobotu ráno o šiestej hodine na stanici v Košiciach. Nasadáme do osobného vlaku smer Plešivec, v čele ktorého je motorový vozeň 812.044. Vystupujeme v stanici Hrhov, ktorá sa krčí na úpätí nádherného skalnatého masívu Horného vrchu.

Je čosi po siedmej hodine. Do príchodu parného vláčika ostávajú tri hodiny. Dávame sa do reči s výpravcom a zisťujeme najbližší plán vlakov. O pár minút ide „rýchlobežka“ z Košíc. Vyliezame na stráň nad stanicou. Celá dolina je zahalená kúdolmi hmly. Slnečné lúče sa lenivo predierajú cez opar a vytvárajú zaujímavé obrazce v objektíve. Chystám statív a kameru. Potrebujem si nacvičiť zábery na paru. Igi vyrába prvé ranné fotografie. Ako vhodný objekt na fotku vyberá môj chrbát. Výpravca vychádza pred staničnú budovu. Oznamuje nám, že nákladný vlak od Košíc sa už blíži ku stanici. Zapínam kameru a čakám. Ozýva sa dunenie motorov dvojice lokomotív radu 736 a  spoza kríkov sa vynára nákladný vlak. Video aj fotografie sa podarili a my pozorujeme úpätie skaly v diaľke, kde presne tá štreka je.

Rozhodujeme sa, kde zaujmeme strategické miesto. Vyberáme sa za stanicu na šíru trať asi 100 m pred vchodové návestidlo zo smeru od Rožňavy. Odtiaľto je vďaka tiahlemu oblúku výhľad na dlhý úsek trate pozdĺž kopca. Čosi po pol deviatej ide zrýchlený vlak zo Zvolena do Košíc. Zachytávame jeho prechod okolo nás v 100 km/h rýchlosti.

Hmla, z ktorej sme mali ráno obavy sa našťastie rozplynula. Máme ešte vyše hodiny času do príchodu nášho vlaku a tak sa vyberáme na kopec oproti trati. Je odtiaľ zaujímavý výhľad, avšak svah je porastený už relatívne veľkými stromami. Preto to nebolo vhodné miesto pre kameru. Pomaly sa priblížil čas príchodu slávnostného vlaku a vraciame sa na miesto. Igi telefonátom zisťuje aktuálnu polohu vlaku. O chvíľu sa náš vlak zjavuje na horizonte. Snímam jeho jazdu na kameru, ale nezdá sa mi jeho zvuk. Počujem dunivý zvuk spaľovacieho motora. Odlepujem zrak z kukátka kamery a vidím ako sa po druhej koľaji súbežne valí nákladný vlak. Nákladný vlak rýchlo dobieha paru v tesnej blízkosti našich aparátov. Igi v rýchlom slede dokumentuje tento veľmi zaujímavý okamih fotoaparátom.

Po predošlej dohode rýchlo balíme fidlátka a bežíme nastúpiť do parného vlaku. Hneď v Hrhove sa stojí. Na boku je odstavený nákladný vlak, pretože sa tu križoval s rýchlikom Gemeran do Bratislavy. Para doberá vodu a my pohľadmi skúmame známe tváre vlaky.net. Vidím tu Wxdf ako filmuje kamerou, Nicka a Mira Kožucha.

Podľa cestovného poriadku sa po 10 minútach pohýňame do cieľovej stanice Turňa nad Bodvou. Zaujali sme miesto v motore M 131.1053, ktorý je rezervovaný pre pozvaných hostí. Obesujem sa na okno a filmujem jazdu v oblúkoch. Igi robí to isté z druhého okna. Za hlasitého pískania parnej píšťaly vchádzame do Turne nad Bodvou.

V Turni sa musí súprava kompletne preposunovať. Motorový vozeň M 131 s prívesným CDlm si vymenil miesto s parnou lokomotívou, cisternou a služobným vozňom. Pri posune je jasné prečo rušeň 422 získal prezývku býček. Nádherný odpich, podporený dupotom pary unikajúcej z valcov vyvolal vo mne pocit zimomriavok behajúcich po chrbte. Medzičasom prichádza do stanice aj nákladný vlak, ktorý bol odklonený v Hrhove. Bol tak dlhý, že sa skoro nezmestil do stanice. Po chvíli odchádza ďalej. Zanedlho z vlečky Lomu Včeláre prichádza naložená súprava 19 vozňov Faccs pre U.S. Steel Košice, ktorú ťahá rušeň T 448.0697 spoločnosti VSH Trans. Medzičasom je historický vlak prichystaný k odchodu. Rýchlo nastupujeme a vyrážame na spiatočnú cestu do Rožňavy.

Súprava sa svižne rozbieha, prechádzame zhlavie a rútime sa do diaľky. Prichádza stúpanie na úpätie kopca. K slovu prichádza aj motorák M 131 a výdatným postrkom pomáha súprave v ceste na kopec. Prešlo iba niekoľko minút a už zastavujeme v stanici Hrhov. Je tu iba krátka pauza, majstri kontrolujú svojho miláčika. Ja ďakujem pánovi výpravcovi za raňajšiu pomoc a prajem mu príjemný zvyšok šichty. Nasadáme do vlaku a môžeme pokračovať ďalej.

Trať neustále stúpa, ale náš vláčik ide s ľahkosťou do kopca. Spredu dolieha štebotanie parného stroja, zozadu zasa vrčí motorák. Parnú starenku začal hnevať vzduchový kompresor, ktorý nechce pumpovať vzduch. Majster či chcel alebo nie, musí za jazdy vystúpiť na ochoz a ísť kompresoru dohovoriť. Kompresor sa síce umúdril, ale záškodnícky si počkal pokiaľ sa majster nevráti späť. Ako to urobil, opäť prestáva pumpovať. Posádka musela výlet ku komínu absolvovať znova.

Oproti ránu, nezvyčajné zvuky od štreky zaregistrovali aj miestni obyvatelia blízkych dedín. Popri trati stálo niekoľko mávajúcich rodiniek s deťmi. V Jablonove nad Turňou zastavujeme. Stanica je plná ľudí. Niektorí sa prišli kuknúť na parný vláčik, iní čakali na osobný vlak do Košíc. Zanedlho prichádza pravidelný osobný vlak, vedený už tradične radou 812. Niektorí ostali tak očarení syčiacim zázrakom na koľajách, že skoro zabudli nastúpiť do vlaku. Na poslednú chvíľu nastupujú a motorák odchádza. Oprava kompresoru je skončená a tak nastal čas odchodu. Čaká nás najkrajší úsek trate – prejazd tretím najdlhším tunelom na Slovensku Jablonovským tunelom (3148 m).

K tunelu trať ešte stále stúpa. Niveleta trate sa lomí až vo vnútri tunela. Z okna filmujem vjazd do tunela. Niekoľko prvých pásov tunela je osvetlených umelým osvetlením. Po vjazde rýchlo zatvárame okná, aby z nás neboli kominári. Chvíľu trvá vláčiku, kým zdolá tri kilometre tmy. Ako sa blíži koniec tunela, začína byť vidieť oblaky bielej pary. Po výjazde z tunela prechádzame okolo fotografov, ktorý nás zvečňujú.

V Lipovníku nasleduje ďalšia fotozastávka. Niekoľko ľudí tu vystupuje. Prichádza výpravca a povoľuje nám ďalšiu cestu. Nasleduje posledný úsek jazdy do Rožňavy. Zastávku Jovice prechádzame bez zastavenia. V Rožňave sa vláčik vyprázdňuje. Vyhotovujú sa posledné fotky a ľudia sa rozchádzajú. V stanici už čaká Pomaranč, aby celú perepúť zavesil za svoj chrbát a odviezol súpravu domov do Zvolena.

Po dohode s kamarátmi z KHT Zvolen sa v Rožňave naša cesta ešte nekončí. Presúvame sa v súprave až do Plešivca. V Plešivci je veľká technologická prestávka. Pomaranč spolu s býčkom opúšťajú súpravu a spoločne odchádzajú do depa. Býček prechádza cez točňu do depa. Zhadzuje sa z neho oheň a prichystá sa na cestu do Zvolena. Poriadne sa namažú prevody a demontujú sa ojnice, aby sa šetril parný stroj.

Za Pomaranč sa pripojil vozeň WLAB, v ktorom má čata svoj dočasný domov. Spolu s ním zachádza Pomaranč k bývalej okrase plešiveckého depa – štokrovi 556.039. Medzitým ostatní členovia čaty pozorne prezerajú z prehliadkového kanála spodok štokra. Po prehliadke mažú všetky prevody. S Pomarančom je štoker vytiahnutý do stanice, kde sa na voľnej koľaji overí, či je schopný prevozu do Zvolena. Skúšky dopadli dobre a tak tesne po pol piatej poobede odchádza súprava z Plešivca preč.

Na záver mi ostáva poďakovať organizátorom za perfektné zorganizovanie akcie. Zúčastnenej posádke a technike poželať pevné zdravie, aby sme sa mohli opäť stretnúť pri ďalších podobných akciách. Mašinke 556.039 chcem popriať skoré uzdravenie v priestoroch jej nového domova, aby sme sa mohli spoločne tešiť z jej prítomnosti.

Fotografie od Kamila Kočiška tu ...

Galéria

Súvisiace trate

Súvisiace odkazy