S Coca Cola Music Train z Bratislavy do Humenného

Len čo sa v zaradenom tanečnom vozni ÖBB rozozneli nástroje prítomných muzikantov, dobrá nálada na seba nenechala čakať a sprevádzala všetkých prítomných až do cieľovej stanice.  

Lokomotíva 362.015 s reklamou firmy Coca Cola sa vrátila z Košíc do Bratislavy iba deň predtým, 7. júla, keď doviezla R 600 Váh. Po prvom Coca Cola Music Train ukončila mašinka svoju jazdu v Košiciach a zopár dní odpočívala v tamojšom depe. Chýbala totiž  dispozícia, čo s ňou ďalej. Až keď z vedenia Technickej sekcie ZSSK prišlo uistenie, že 362.015 môže “behať”  rozhodol sa ju košický strojmajster ZSSK v stredu 6. júla 2005 vyslať na osobnom vlaku 7203 do pohraničnej stanice Hidasnémeti, MÁV. Odtiaľ doviezla medzištátny vlak InterCity 536 Hornád, ktorý jazdí na trase Budapest Keleti pu. – Košice. Hoci pravidlá o reklame nepovoľujú jazdu lokomotív s reklamným lakom do zahraničia, prípadné jazdy do blízkeho prihraničia sú možné. Veď Hidasnémeti je spoločnou pohraničnou stanicou ŽSR a MÁV. 

 Po príchode do bratislavského depa čakala lokomotívu kompletná očista v umyvárni, aby sa ďalší deň zaskvela v plnej kráse na trati s Coca Cola Music Train. Tentoraz sa vydala na svoju najdlhšiu, vyše päťstokilometrovú trasu do Humenného. Súpravu tvorili IC vozne ZSSK 1. triedy radu Apeer s reklamnými kresbami a nápismi na bočniciach skrine, reštauračný vozeň spoločnosti Gastroservis MM Košice a veľkopriestorový tanečný vozeň ÖBB.

V každom zo šiestich vozňov znela z reproduktorov odlišná hudba: rock, pop, hip-hop, r´n´b, house a latino. Cestujúci boli víťazi súťaží, ktoré vyhlásila firma Coca Cola v médiách, najmä však v rádiu Okey a cieľom bol rockový festival ''Orange Summer Domaša'' pri priehrade Domaša. Každý účastník dostal už pri prezentácii na pamiatku tričko s nápisom Coca Cola a vstupenku na prvý deň festivalu. Počas jazdy sa podávalo vegetariánske občerstvenie (Šopský šalát), čo som ako vegetarián v duchu patrične ocenil.  

Mimoriadny rýchlik 32549 odišiel z Bratislavy hl. st. načas. Jeho trasa ale viedla cez Trnavu a dalo sa čakať, že kvôli výlukám, môže dosiahnuť meškanie rádovo desiatky minút. Spočiatku minútky meškania pribúdali pomaličky. “Nekonečný” pobyt v stanici Veľké Kostoľany, kde nás predbehol R 605 Dargov a museli sme čakať aj na osobný a nákladný vlak z protismeru, zvýšil meškanie na vyše 70 minút. V Trenčíne na odchode meškal vlak už 79 minút.

 Podľa nálady, aká vládla vo vlaku a najmä v tanečnom vozni, kde sa odohrával koncert na koľajách, sa mi videlo, že meškanie nikomu neprekáža. Postupne predviedli svoj repertoár skupina Vetroplach, speváci Bystrík, tohtoročný víťaz Coca-Cola PopStar 2005  a Zuzana Smatanová. Musím povedať, že  živá hudba sa na pozadí klepotu kolies železničných vozňov počúvala veľmi príjemne. Bol som taktiež milo prekvapený kvalitou hudby i spevu vystupujúcich muzikantov. Veľa som o nich predtým nepočul a keď som sa vrátil domov “nagoogloval” som si ich webove stránky a myslím si, že sa poobzerám na trhu po nosičoch s ich produkciou.

Vlak sa v Trenčíne a v Žiline utešene zaplnil a už nezíval prázdnotou ako v Bratislave. Navštívil som reštauračný vozeň spoločnosti Gastroservis MM Košice, kde ma zaujali “socíkovské” ceny, prispôsobené hĺbke vrecka mladých cestujúcich v Coca Cola Music Train. Majiteľ Marek Mrúz ma oboznámil s filozofiou jeho firmy. Rád som skonštatoval, že aj na našich koľajách sa v reštauračnom stravovaní blýska na lepšie časy. “Marekov” reštauračný vozeň behá pravidelne na vlakoch IC 500 Kriváň a IC 405 Tatran. Zákazník si môže zarezervovať stôl, či objednať jedlo na sedadlo vo vlaku on-line cez mobilný telefón. Čašníčka Livia mi priniesla objednané pivo Topvar, hoci, ako fajnšmeker by som si objednal radšej “svoj” Šariš. Ale aj tak chutilo znamenite, možno práve kvôli dobrej nálade, ktorú všade širil personál reštauračného vozňa.    

Za Žilinou chytila “Coca Cola” ďalšie minútky kvôli plánovanej výluke na koľaji č.2 medzi Varínom a Vrútkami. Vo Varíne bolo potrebné vykrižovať zmeškaný medzištátny vlak Ex 120 Košičan Košice – Praha.  Pokračovali sme zmeškaní 86 minút.  Za nami uháňal približne v desaťminútovom odstupe vlak IC 405 Tatran s gorilou 350.005 z Viedne do Košíc (predbehol nás vo výhybni Palúdza).  

Medzitým sa z oblohy usmialo aj slnko a široký pás blankytnemodrej oblohy, ktorý sa ukázal cestujúcim pod Vysokými Tatrami dával tušiť, že na východnom Slovensku je krásny, takmer bezoblačný letný deň. Pri jazde pozdĺž severných výbežkov Slovenského raja už svietilo slnko naplno. Po Ružínskom viadukte, najväčšom na ŽSR sme prebehli po nesprávnej koľaji, aby sme v stanici Malá Lodina predbehli Os 7811 idúci z Liptovského Mikuláša do Košíc.

 V Košiciach sme si už udržali osemdesiatminútové meškanie. Vedno s priateľom Milošom Chomjakom, čerstvým študentom Žilinskej univerzity, ktorý pristúpil v Kysaku, sme sa z meškania v kútiku duše “škodoradostne” tešili. Akosi intuitívne sme tušili, že vlak mimoriadne zastane niekde v okolí Michaloviec, kde už bude čelo vlaku nasvietené a my spravíme elegantné snímky aj s príprahovým okuliarnikom pred reklamným esom. V Bánovciach nad Ondavou sa totiž elektrické trolejové vedenie končí a aby vlak mohol pokračovať do Humenného, musel prísť na pomoc motorový rušeň 754.083 ZSSK. Prešovčania sa pochlapili, keď pristavili najkrajšiu “štvorku”, akú v depe majú. V Bánovciach nad Ondavou bola súprava ešte nasvietená len z boku a okolo oboch lokomotív sa motalo priveľa ľudí. 

Bonbónikom sa medzi Košicami a Bánovcami nad Ondavou stalo vystúpenie speváčky Misha. Mishu poznáme z rádia Twist, kde raz týždenne moderuje hudobnú reláciu o soule a r'n'b s názvom “Mishin večerný soul” (každý pondelok o 21.00 na frekvenciách rádia Twist). Rodáčka z Michaloviec, si s nami aj zažartovala a ako odborníkov na železnice sa nás spýtala, či vlak zastaví v Michalovciach. Prisľúbili sme jej to, aj keď vlakvedúci našu infomáciu vzápätí poopravil, že vlak bude cez Michalovce len prechádzať…     

Coca Cola Music Train nakoniec mimoriadne v Michalovciach zastavill z dopravných dôvodov. Rýchlo sme vybehli z vlaku, našťastie vozeň s hosťami VIP, v ktorom sme sa viezli, bol zaradený v súprave hneď za rušňami. Poistili sme sa u ochotného rušňovodiča okuliarnika, aby bez nás neodišiel a urobili pár nevšedných záberov. V Michalovciach je moderná staničná budova a pri nej aj pamiatka na železničnú históriu, mechanické návestidlo a predzvesť. Viac by sme si nemohli želať ani len vo sne. Miloš sa tešil, že pošle cennú fotografickú trofej do časopisu Dráha, kam pravidelne prispieva.

 Fotenie v Humennom nám obom už pripadalo len ako “povinnosť”, hoci príchod prvého elektrického rušňa vzbudzoval značnú pozornosť železničiarov, cestujúcich i “náhodných” okoloidúcich. Ktovie, kedy a či vôbec, natiahne ŽSR “elektrickú šťavu” až do Humenného. Vyfotíme ešte dvojicu rušňov na medzilaboreckom zhlaví a pred renovovanou staničnou budovou a ponáhľame sa do humenského depa, kde mašinky 754.083 a 362.015 vytvorili až do nedeľného rána zátišie. Účastníkov akcie odviezli na Domašu pripravené autobusy a my odchádzame za svojimi rodinami do Prešova. Na autobusovej zastávke ešte stihneme podarovať voľné vstupenky na koncerty na Domaši dvom prekvapeným študentkám, ktoré sa nás “náhodou” opýtali, kedy ide na Domašu najbližší autobus.

Vrátili sme sa do Humenného v skoré nedeľné ráno, aby sme si vyfotili Coca Cola Music Train v akcii na trati. Lialo, človek by povedal, “padajú fúriky z neba”. Našli sme si spot pri zastávke Brekov a celí premočení sme spravili zábery, ktoré majú nespornú dokumentačnú hodnotu. Trochu som sa so svojou snímkou “pomaznal” vo Photoshope a v rámci fotografovej licencie urobil čiernobiely výstup, kde zlé počasie tak neruší a vo farbe som ponechal len 362.015 a z okuliarnika čelný žltý pás a evidenčnú tabuľu.

Na záver rád dodám, že cesta týmto vlakom z Bratislavy do Humenného bola očarujúca. Vo vlaku sa viezli spokojní a veselí mladí ľudia a kadiaľ vlak prechádzal, nachádzal stovky prekvapených divákov. ZSSK v spolupráci s firmou Coca Cola urobili významný krok k zviditeľneniu osobnej železničnej dopravy na Slovensku. Takisto mecenášstvo k umeniu je hodné ocenenia. Azda neprezradím veľké tajomstvo, že vo výhľade je ďalšia lokomotíva s reklamným lakom. Máme sa na čo tešiť.

Snímky: Garin © 2005