Malé rozprávanie o „veľkých hektoroch“

» Návrat

Pridané: 7.2.2014 8:00
Autor: Ondrej Krajňák, nick: » Bufalo

Malé rozprávanie o „veľkých hektoroch“ Pred časom tu bola uverejnená reportáž Bc. Jozefa Gulíka o rušni 721.046-1. V komentároch k nej padol návrh, že o populárnych hektoroch by bolo dobré zverejniť nejaký súhrnný článok, nakoľko týmto strojom už hrozí zakrátko vyhynutie. Dožili sa abrahámovin, tak je len samozrejmé, že budú postupne vyraďované. Dostal som teda inšpiráciu niečo o nich napísať.

Keďže mám aj nejakých hektorov nafotených, tak som siahol do svojho archívu a pripravil aj niekoľko fotiek. Informácie som čerpal z knihy Pod značkou ČKD od Bohumila Skály a z internetového portálu Prototypy.cz.
 
 
 
Informácie v týchto dvoch zdrojoch sa v niektorých detailoch líšili, priklonil som sa teda k informáciám na vyššie uvedenej internetovej stránke. Líšili sa hlavne v počte sérií a v počte vyrobených kusov pre ZSSR. Treba hneď na úvod povedať, že tieto stroje neboli dodané na ČSD ako nové, ako prototypy. Jednoducho povedané T 458.1001 nebol vyrobený ako prvý. Tieto rušne sa už vyrábali pre Sovietsky zväz. Ale poďme pekne poporiadku. Predchodcami týchto rušňov, zvaných veľký hektor, boli takzvané malé hektory, rad T 435.0, o ktorých tu Bc. Jozef Gulík, alias dodi mal príspevok.
 
V tomto článku píše autor okrem iného: Vedenie železníc však malo iný názor a o T 435.0 záujem nejavilo. Elektrický prenos výkonu skrátka nebol "v móde" a netrpezlivo sa čakalo na výsledky s prenosom hydraulickým, ktorý mal byť tým skutočným nositeľom pokroku v modernej dízlovej trakcii. Prečo ČSD v päťdesiatych rokoch požadovali rušne s hydraulickým prenosom? Preto, lebo hydrauliky boli ľahšie, nakoľko tam neboli trakčné motory a trakčný generátor. A v Československu bolo v tom čase ešte veľa vedľajších tratí, na ktorých bol dovolený len nízky nápravový tlak. Preto bol potrebný rušeň, ktorého hmotnosť by neprekročila tlak na nápravu 14,4 tony. To som sa zasa dočítal na príslušnej stránke o prototypoch.
 
Lenže tak ľahké rušne sa vyrobiť nepodarilo, tak aj keď nechceli, museli ČSD súhlasiť s výrobou rušňov radu T 435.0. Aj tieto malé hektory mali svojich predchodcov a to boli rušne T 434 – T 436, o ktorých tu tiež už bol článok od spomenutého autora. Aby som sa dostal postupne do úplných začiatkov veľkých hektorov, musím sa opäť na chvíľu vrátiť k tým malým. Skúšobná prevádzka prototypov T 435.0 bola úspešná, takže ešte koncom roku 1958 bola daná do výroby desať kusová overovacia séria, na ktorú plynule naviazala prvá, šesťdesiat kusová séria rušňov radu T 435.0. Desať strojov z overovacej série sa predalo do priemyselných podnikov.
 

T 435.001 na výstave vozidiel v SOKV Ústí n.L. dňa 26.9.2008 © PhDr. Zbyněk Zlinský
 
Prvých sedem rušňov z prvej šesťdesiat kusovej série malo rozchod 1 524 mm. Dva z nich boli koncom roku 1958 predané do ZSSR ako prototypy označené ČME 2. Ďalších päť bolo určených pre širokorozchodné prekladisko v Čiernej nad Tisou a dostali označenie T 435.0495 až 0499. ČSD prevzali 40 rušňov, dva rušne sa expedovali do Albánska, a ostatných 11 kusov dostali priemyselné podniky. Už pri tejto sérii došlo k zmenám oproti prototypom. Bola zvýšená adhézna hmotnosť na 67 ton.
 
V druhej sérii bolo v rokoch 1961 a 1962 vyrobených 150 rušňov ČME 2. Pri týchto rušňoch bola zvýšená adhézna hmotnosť na 72 ton a rušeň bol predĺžený na celkových 13 360 mm. Nasledovali
- tretia séria ČME 2 - vyrobených 130 kusov, rok 1963,
- štvrtá séria ČME 2 - vyrobených 70 kusov, rok 1964,
- piata séria ČME 2 - vyrobených 110 kusov, rok 1965.
 
Prvé dve série sa vyrábali v zhodnom prevedení ako prvá séria. Rozsochové podvozky pensylvánskeho typu použité pri prvých dvoch sériách mali tvrdý chod, zvlášť na tratiach s horším zvrškom. Preto boli vyvinuté nové, kývačkové podvozky s vypružením výhradne šrúbovými pružinami a s vedením dvojkolesia kyvnými ramenami. Nové podvozky boli skúšobne namontované pod rušeň T 435.087 z druhej série. Rušeň pracoval v depe Praha - Libeň. Pre ZSSR boli tieto podvozky namontované na posledné dva stroje druhej série. Úpravy sa osvedčili, a tak tretia až piata séria radu T 435.0 bola dodávaná už s kývačkovými podvozkami. Celkom bolo v piatich sériách vyrobených 287 týchto strojov. Len 150 kusov bolo dodaných ČSD, ostatné išli do priemyselných podnikov a na export (Albánsko, Irak, Irán, NDR).
 
Začiatkom šesťdesiatych rokov tých 150 kusov pre ČSD nestačilo. ČSD ešte v roku 1962 dokonca kúpili od ZSSR pre Čiernu nad Tisou sto parných rušňov 555.02. Vedenie dráh hľadalo rýchle riešenie situácie a jedinou možnosťou bolo požiadať ZSSR o uvoľnenie niekoľkých kusov z ich dodávky. Podarilo sa a tak ešte v roku 1962 bolo dodaných pre ČSD do Čiernej nad Tisou päť strojov ČME 2 s rozchodom 1 524 mm s radovým označením T 458.001 až 005. Tieto stroje boli ešte vybavené pensylvánskymi podvozkami. Z tretej série ČME 2 odstúpil ZSSR 40 kusov pre potreby ČSD. Tie už boli vybavené kývačkovými podvozkami s rozchodom 1 435 mm a dostali označenie T 458.1.
 

Popradský stroj 721.108-9 s výrobným štítkom v ruštine (5.5.2008) © PhDr. Zbyněk Zlinský
 
A tu kdesi začína história veľkého hektora. Po nich nasledovalo ďalších desať rušňov širokorozchodných. Dva išli pre elektráreň Vojany a osem na prekládku do Čiernej nad Tisou. Zo štvrtej výrobnej série ČME 2 bolo dodaných ČSD ďalších sto kusov rušňov T 458.1. K tomu dva širokorozchodné stroje opäť pre Vojany. Z piatej série to bolo ďalších 66 kusov pre potreby ČSD a 20 kusov pre podnikové vlečky, z toho tri kusy s označením T 458. 5501 až 5503 pre širokorozchodnú vlečku VSŽ Košice.
 
Vzhľadom k nábehu novej výroby strojov ČME 3 pre ZSSR, T 678.0, T 679.0 a DEM 2000, ktorá zaplnila kapacitu výrobných priestorov v ČKD, bola po roku 1965 výroba ČME 2 a T 458.1 zastavená. Výnimkou bolo posledných 130 rušňov, ktoré boli v ČKD vyrobené v rokoch 1968 až 1973 s výhradným predurčením na export. Ale vďaka tomu, že časť tejto produkcie bola určená do „problémových“ krajín, akými boli Irak a Irán, kam rušne putovali s dvojitými strechami a s upraveným výkonom, našla časť vyrobených strojov svoje uplatnenie v Československu. ČSD z tejto produkcie odobralo 15 strojov pôvodne určených pre Poľsko. Dostali označenie T 458.1207 až 1221.
 
Ďalších 32 strojov sa dostalo do priemyselných podnikov po celom Československu. V roku 1973 však výroba týchto rušňov definitívne skončila aj napriek tomu, že záujem o tieto rušne pretrvával aj naďalej, hlavne v priemyselných podnikoch. Pôvodne vlastne nechcený rušeň typu T 458.0 a T 458.1 bol nakoniec prvým motorovým radom, ktorý vytlačil parné rušne i na náročných výkonoch, na ktorých už nestačili ani staršie rady T 334.0 a T 435.0. A nešlo zďaleka len o posun a vozbu manipulačných vlakov.
 
Takže celkom na záver možno napísať, že veľké hektory sa v podstate nevyrábali pre naše potreby, ale väčšinou pre ZSSR a iné cudzie dráhy a k ČSD sa dostávali len akoby utrhnuté zo zahraničných dodávok. Takýto bol osud pri zrode týchto populárnych rušňov. A po päťdesiatich rokoch ich spoľahlivej činnosti ich čaká zaslúžený odpočinok. Ale koľko z nich prežije? Už desať rokov trvá ich postupná likvidácia. Koncom roka 2003 v depe Haniska pri Košiciach rozpálila a zošrotovala súkromná firma desiatky rušňov a motorových vozňov. Ich fotky som už tu mal zverejnené v reportáži o Haniske.
 

Skupina rušňov pred likvidáciou v Haniske pri Košiciach (10.12.2003) © Ondrej Krajňák
 
Chcem ešte niečo dopísať k mojim fotkám v galérii. Na úvod pridávam pár fotiek malého hektora, ktorého stretnúť dnes je už veľmi vzácne. Stretol som jeden stroj, 720.093-4 v Kráľovanoch, aj to som bol v rýchliku, tak som ho v rýchlosti fotil (01). To bol zrejme ešte v prevádzke. O dva roky, na oslavách 110. výročia trate Studený Potok - Tatranská Lomnica už prišiel ako historický s číslom T 435.093. (02) Takže asi prežil. V máji roku 2000 ma osud zavial do západočeského kraja. Tu som sa zúčastnil osláv trate Chomutov – Vejprty. V stanici Křímov bol kultúrny program, vystavené boli nejaké hostorické rušne a medzi ne patril aj malý hektor 720.139-5.
 
Jeden exemplár, 720.058-7 som fotil 7.7.2007 v železničnom múzeu Lužná u Rakovníka. Náš prvý veľký hektor 721.001-6 pracoval v roku 2002 v posune v Čiernej nad Tisou. (06-07) Či je tam aj v súčasnosti, to neviem. Nebudem sa vyjadrovať ku každej fotke. Pri fotkách je stručná poznámka. Zastavím sa tu len pri niektorých zaujímavých strojoch. Napríklad na fotke č. 09 je rušeň 721.006-5 v Haniske pri Košiciach. Dostal nevďačnú úlohu dotiahnuť električky cez areál železiarní do Hanisky na trať a po trati s nimi dôjsť až do Košíc do depa na oslavy Prebúdzanie Katky. Úloha nebola splnená. Električky sa vykoľajovali už na vlečkových Koľajach a do Košíc je to ešte ďalších 11 km, tak to radšej vzdali.
 
Na fotke č. 11 rušeň 721.018-0 fotený 23.7.2003 v Prešove už zjavne rozobratý a pripravený na zošrotovanie. Na snímke č. 12 je už 10.12.2003 v Haniske a čaká na plameňomet aj s kamarátmi 721.029-7 a 034-7. Na snímke č. 13 je päť strojov už odsúdených na trest smrti rozpálením. Tu sú už na popravisku. Sú to stroje: 721.009-3, 721.013-1, 721.034-7, 721.029-7, 721.018-0. Na fotke č. 14 je skupina rôznych rušňov. Všetky sú už vyradené a v priebehu niekoľkých dní boli rozpálené na kusy. Z hektorov sú tu stroje 721.037-0, 721.040-4, 721.019-8, 721.101-4. Len tak pre zaujímavosť, aj keď je to mimo tému, uvediem aj čísla strojov stojacich za nimi. Sú tam 771 010-6, 182 126-3,182 102-4, 182 127-1. Česť ich pamiatke!
 
Na snímke č. 24 je rušeň 721.051-1 v Haniske, fotený 11.11.2013. Už má vyďobané oči. Je zrejmé, že už do prevádzky nikdy nezasiahne. Na snímkach 30 a 31 je rušeň 721.098-2. Na tej prvej fotke je v roku 2004 po oprave a novom laku, ale o štyri roky je už lak riadne vyblednutý. Snímka 31. Na snímkach 35 až 37 je rušeň 721.106-3. Na prvom zábere (35) z 18.3.2004 je ešte v starom nátere. Na snímke 36 z 10.10.2011 je už vymaľovaný ako nový. Zrejme prešiel veľkou opravou. Ale o dva roky neskôr, 25.10.2013 je už natlačený v šturci ako nepotrebný. (37) Načo ho vôbec v roku 2011 opravovali? Rušeň 721.128-7 som fotil 16.9.2000 v Hronskej Dúbrave (43), ale 10.10.2011 už bol v depe Haniska, neviem za akým účelom.
 

Rušeň VSŽ Košice 721.150-4 v Haniske pri Košiciach (25.02.1997) © Ondrej Krajňák
 
Na snímkach 48 a 49 je rušeň 721.602-3. Číslo začínajúce šestkou dostávali stroje určené pre iné železničné podniky. Napríklad traťová údržba, trolejová údržba, alebo armáda. Tento rušeň mal pôvodné číslo T 458.1547, teda bol určený pre podnikové vlečky. Zrejme bol stiahnutý spomedzi tých, ktoré boli vyrobené pre ázijské štáty. Vidieť to podľa strechy kabíny. Na snímke č. 50 je rušeň T 458.1504, ktorý patril VSŽ Košice. Aj ten má dvojitú strechu kabíny, takže aj ten bol z tej ázijskej série. Na snímke 56 je širokorozchodný hektor 721.801-9 odstavený medzi vyradenými vozňami. Vyzerá to tak, že už je nepotrebný. To som ale fotil ešte 10.10.2011, čo je s ním dnes, neviem.
 
Toľko o hektoroch z mojej zbierky.
 
Zdroje a odkazy:

Úvodná snímka: Stroje 721.043-8 a 721.049-5 odstavené v depe Košice (10.11.2001) © Ondrej Krajňák

Upravil a odkazy doplnil PhDr. Zbyněk Zlinský 

Ondrej Krajňák


Galéria k článku

Počet: 59     Stránky: / 2        

Foto 10.05.2003 - Kráľovany: 720.093-4 som fotil z rých ...

Foto 27.08.2005 - Tatranská Lomnica: Tu už posunuje ako ...

Foto 13.05.2000 - Křimov: 720.139-5 na oslavách trate C ...

Foto 13.05.2000 - Křimov: 720.139-5 na oslavách trate C ...

Foto 07.07.2007 - Lužná u Rakovníka: 720.058-7 v železn ...

Foto 12.10.2002 - Čierna nad Tisou: 721.001-6 pri posun ...

Foto 12.10.2002 - Čierna nad Tisou: 721.001-6 pri posun ...

Foto 27.08.2001 - Brezno: 721.004-0 odstavený v stanici ...

Foto 26.04.2004 - Haniska pri Košiciach: Neúspešný poku ...
nasledujúce obrázky »




Súvisiace odkazy

Diskusia

Pozn.: Názory diskutujúcich sa nemusia zhodovať s názormi VLAKY.NET.

Ak chceš pridať diskusný príspevok, musíš byť prihlásený.

» Pridaj diskusný príspevok s obrázkom

Príspevky: 15         Výpis:    
» tantolini Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 0 5.4.2014 23:35
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Malé rozprávanie o „veľkých hektoroch“

Moj dedo jazdil s "VEĽKÝM HEKTOROM"a potom uz len s čmeliakom.Pekna reportaz hektor je moj oblubeny rusen. Mohol by si dat reportaz aj o plechacovi(242)???

» Past Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
REPORTÉR
Príspevky: 100 9.2.2014 7:59
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Malé rozprávanie o „veľkých hektoroch“

Pěkná reportáž o pěkných lokomotivách. Mám na ně pracovní vzpomínky, ačkoliv nejsem strojvedoucí. Vozili jsme s nimi manipulační vlaky Č.Třebová - Lanškroun a zpět. Tou první byla T 435.0076, pak T 435.0084. Pak přišel z Nymburka stroj T 458.1163. Lokomotivy byly nezmaři, i když trochu tvrdší (řada T 435.0). Tahali jsme s nimi do stoupání pod Lanškrounem i dvojnásobnou zátěž, ale o tom si vždy rozhodl strojvedoucí. když jsme vlak nevycukali do kopce, rozdělil se a pro zbytek jsme se vrátili. Když dnes vidím prázdný Lanškroun (nejen ten), vzpomínám, co zde bylo vozů, kolik toho jen zde Hektoři natahali. V samotné České Třebové byli velcí Hektoři na posunu, hlavně na vjezdovém nádraží, na přísunu ke spádovišti, ale i na stahovačkách. Počátkem 90. let byly některé lokomotivy 721 ŽSR na generálkách v ŽOS Česká Třebová opatřeny také původními nátěry.
Díky za příspěvek.

» Laci Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 2 073 9.2.2014 6:23
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Malé rozprávanie o „veľkých hektoroch“

Bufalo: velka vdaka za príspevok a najma za galeriu ! To som si teda pokrochkal, poslintal !
Tie masinky si clanok takehoto typu urcite zasluzili !
P.S. Teraz si idem si utriet poslintanu bradu ...

» Laci Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 2 073 9.2.2014 6:08
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Malé rozprávanie o „veľkých hektoroch“

Theo: este aj Ty ? Ale nieee, pohoda & .
Kedy a kde dame scuka ?

» Laci Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 2 073 9.2.2014 5:58
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Malé rozprávanie o „veľkých hektoroch“

Bufalo & Zbyněk: chlapci, toto mi, prosim, nerobte, dobre ?!
O co ide: spadla mi sanka a stale je spadnuta ! "Hektory", tak to su krasavci ! Takpovediac, jedna z mojich "srdcoviek". Vdaka !

» tatamaros Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 193 8.2.2014 15:21
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Malé rozprávanie o „veľkých hektoroch“

A v takom Hektorovi som sa povozil v Banskej Bystrici v čase môjho študentského privyrábania si na posune. Tam sme tú mašinku prezývali Ťapka. Ak toto číta Milan Krč - vtedy skvelý vedúci posunu - tak po pozdravuje "študiózo".

» Theo Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 170 7.2.2014 23:07
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Malé rozprávanie o „veľkých hektoroch“

Bufalo, krásne rozprávanie a pekné zábery .
Mne osobne sa velmi páčia tieto stroje s ešte pensylvánskymi podvozkami, evokuje to vo mne staré (dobré) časy a trochu aj svojho vývojového predchodcu T434.0 (T436.0)
Inak je to krásny a jednoduchý stroj s nadčasovým designom
Chcel by som sa ale na tomto mieste spýtať tých, ktorí mali možnosť jazdiť na "tropikanizovanej" verzii (vývoz do Iraku) - či tá dvojitá strecha skutočne v lete pomohla (v porovnaní s klasickou verziou), alebo to bol len jeden z pokusov, ako v danej dobe riešiť v horúčavách existenciu rušňovodiča v kabíne ? Vopred ďakujem za odpoveď a ochotu

» Zbyněk Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
ČLEN REDAKCIE
Príspevky: 42 225 7.2.2014 17:13
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Tá T 435.001 ešte existuje?

Existuje, je exponátem NTM Praha a měla by být umístěna v jeho chomutovském depozitáři.

» Bufalo Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
REPORTÉR
Príspevky: 1 661 7.2.2014 15:26
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Malé rozprávanie o „veľkých hektoroch“

Zbyňkovi ďakujem za úpravu príspevku a doplnenie peknými zábermi.

» Bufalo Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
REPORTÉR
Príspevky: 1 661 7.2.2014 15:25
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Malé rozprávanie o „veľkých hektoroch“

Zbyňku: Tá T 435.001 ešte existuje?

nasledujúce príspevky »