Motorákom na hrad (II.)

24.4.2008 6:19 Ivan Wlachovský

Motorákom na hrad (II.)

Zamračené sobotňajšie ráno 19. 4. 2008 neveštilo ktovieaký cyklisticko – vlakový zážitok. Keďže plán je plán vybrali sme sa s Uragánom krátko po ôsmej na bratislavskú hlavnú stanicu. Tri vrstvy oblečenia sa ukazovali ako ideálne.

Klub priateľov histórie železničnej dopravy v Bratislave pripravil na dnešný deň v poradí ďalšiu jazdu cyklomotoráčika na trase Bratislava – Zohor – Plavecký Mikuláš a späť. Hlavná stanica nás prívetivo vítala zvýšeným pohybom cyklistov po perónoch. Na rozdiel od minuloročnej jazdy, kedy sme sa venovali pešej turistike na Plavecký hrad sme dnes aj my dvaja tlačili po peróne bicykle.

 Na šiestom nástupišti už čakal náš vlak v zložení M262 007 + prívešák a služobný vozeň na prepravu bicyklov. 

Množstvo známych tvárí, podávanie rúk, nakladanie bicyklov.  Skrátka klasický príjemný predjazdový zmätok. Uragán pobehoval s kamerou a ja som si vychutnával stretnutie s priateľmi. Chýbalo mi množstvo ľudí z tradičnej zostavy. Aby som pravdu povedal, tak všetci. Niet sa čo čudovať, lebo dnešný víkend bol v znamení viacerých akcií. Vo Vrútkach sa konala brigáda, v Prievidzi stretnutie modulárov a z Topoľčian do Popradu šla M240 042. Snáď len M@jo sa mohol ukázať, ten ešte nebol rozhodnutý, že kam dnes pôjde. Keďže do odchodu vlaku sa neobjavil, predpokladám, že sa venoval svojmu pelechu doma. Vlak sa pohol presne o 9:00 hod smerom k Lamačskému tunelu v ústrety dnešnému dobrodružstvu.

Nemôžem si odpustiť pochvalu na adresu organizátorov. Opäť s cestovným lístkom bolo každému pridelené aj miesto na sedenie. Možno je to práca naviac, ale je príjemné nehandrkovať sa o miesto na sedenie.
V družnom rozhovore sme vošli do ŽST Zohor. V stanici nasledovalo obiehanie súpravy tak, aby po úvrati náš vlak mohol vyraziť smer Rohožník. V stanici sa stretli vlaky viacerých dopravných spoločností. Odpočíval tu rušeň BRKS (771.513) zavesený na nákladnom vlaku. Na susednom vlaku spoločnosti Lokotrans stál zas rušeň 740.549. Počas posunu s M262.007 prechodil stanicou nákladný vlak ZS Cargo v čele s českou laminátkou. Po obehnutí súpravy nás výpravca Pišta vzápätí vypravil smer Rohožník. Vlak sa rozbehol. Sledovali sme trať. Zaujímavé, že vlečka do priemyselného parku Zohor, kvôli ktorej sa presúvalo vchodové návestidlo ŽST Zohor je pravdepodobne nefunkčná. Pri pohľade z vláčiku chýbal na odbočnej výhybke jazyk.
Vlak sa rútil sprevádzaný húfom fotografom bez zastavenia cez zastávky a stanice Lozorno, Jablonové, Pernek pri Zohore, Kuchyňa, Rohožník.

Samotná železničná trať bola postavená ako časť Bratislavskej župnej miestnej železnice. Prevádzka na trati sa začala 15.11.1911. Trať vedie pomerne nenáročným terénom Záhorskej nížiny na úpätí Malých Karpát. Medzi stanicami Zohor a Lozorno mimoúrovňovo križuje na železobetónových mostoch cestu z Bratislavy do Malaciek a diaľnicu D2 z Bratislavy do Prahy. Úsek Zohor - Rohožník bol v polovici sedemdesiatych rokov modernizovaný kvôli výstavbe cementárne v Rohožníku, vďaka ktorej sa podstatne zvýšil objem nákladnej dopravy. Boli postavené nové stanice Jablonové, Kuchyňa a Rohožník, traťová rýchlosť je 70 km/h.

Pravá lokálka začína až v Rohožníku a odtiaľ 13 kilometrov do Plaveckého Mikuláša, kde je doprava riadená zjednodušene. Konečná stanica Plavecký Mikuláš leží v poliach takmer 3 kilometre od stredu dediny. V prvých rokoch prevádzky zabezpečovali dopravu parné rušne radu 376 MÁV (320.2 ČSD). Typickými parnými rušňami pre záhorské lokálky boli dlhé roky stroje radu 331.0 ČSD z lokomotívky v Budapešti. V štyridsiatych rokoch objednali Slovenské železnice u lokomotívky vo Floridsdorfe rušne radu 431.0, ktoré boli nasadzované, aj na trať do Plaveckého Mikuláša. Z motorových rušňov boli nasadzované rady T 466.0, neskôr T 466.2, ktoré poznáme z trate dodnes pod číslom série 742. V úseku Zohor - Rohožník možno vďaka silnej nákladnej doprave zabezpečovanej sčasti v réžii súkromných dopravcov občas uvidieť aj iné rady motorových rušňov. Dnes sme zahliadli rušne troch súkromných dopravcov.

Z motorových vozňov boli nasadzované stroje radu M 120.3, neskôr M 130.0 a motorové vozne radu 810. Pravidelná osobná doprava pod hlavičkou Železničnej spoločnosti Slovensko na trati existovala do konca januára 2003. Od septembra 2003 zabezpečovala osobnú dopravu Bratislavská regionálna koľajová spoločnosť (BRKS). V úseku Zohor - Rohožník mala byť obnovená už 2. septembra 2003 štyrmi pármi osobných vlakov jazdiacich iba v pracovných dňoch. Kvôli problémom bola v januári 2005 osobná doprava v úseku Zohor - Rohožník opäť zastavená a tak je to až do dnešných dní.

V Rohožníku vlakvedúci Jožko Čečkáň nafasoval klúče od výhybiek pre trať s jednoduchou obsluhou a vzápätí sme pokračovali cez Sološnicu do Plaveckého Podhradia, kde časť cestujúcich vystúpila. Náš vláčik pokračoval do Plaveckého Mikuláša. V Plaveckom Podhradí sú výhybky v zlom stave, takže je nutnosť obiehať až v Plaveckom Mikuláši. V Podhradí vystúpila časť cyklistov a skoro všetci pešiaci smerujúci na Plavecký hrad. 

Desaťkilometrovou rýchlosťou, ktorá je na záverečnom úseku trate sme sa vovalili do Plaveckého Mikuláša.

Hneď za stanicou sú jasne viditeľné pozostatky nedobudovanej trate, tak si dovolím niekoľko slov o nezrealizovanej trati do Jablonice s pokračovaním do Brezovej pod Bradlom a Myjavy.

Viedenská arbitráž /1938/ a aktuálne politické vzťahy vo vtedajšej Európe, najmä agresívne chúťky horthyovského Maďarska, si vynútili nový pohľad na železničnú sieť na Slovensku. Arbitrážou neprišlo Slovensko iba o rozsiahle územia, ale aj o 930 km železníc. Prerušili sa viaceré trate, železničné spojenia hlavného mesta akoby ktosi obstrihal nožnicami. Z piatich zústených tratí jedna, Petržalská pripadla Ríši. Trate na Žitný ostrov a Štúrovo, tesne za hranicami mesta, pripadli Maďarsku. Štvrtá, smerom na Kúty, smerovala do Protektorátu Bohmen und Mähren. Slovenským smerom ostala iba jediná, tá najstaršia, ešte jednokoľajná, smerom na Trnavu. Jediným smerom umožňujúcim alternatívne spojenie bola druhá strana Malých Karpát. Ponúkalo sa využitie existujúcej trate Zohor - Plavecký Svätý Mikuláš. Táto trať z  roku 1911 mala celkom 35 km. Ďalšou využiteľnou traťou bola trať Jablonica - Brezová pod Bradlom - Myjava.  

Uvažovaný prevádzkový program dostavby tratí na Záhorí určoval rekonštrukcie a dostavby tratí tak, aby bol možný priamy chod vlakov Bratislava - Zohor - Plavecký Svätý Mikuláš - Jablonica - Bezová pod Bradlom - Myjava - Nové Mesto nad Váhom a to bez úvrate.
 
Prvá začala príprava prepojenia Plavecký Svätý Mikuláš - Jablonica. Trať bola projektovaná ako jednokoľajná hlavná železnica pre rýchlosť 100 km/h. Oblúky boli projektované s minimálnym polomerom 600 m, maximálne stúpanie 7%, lomy nivelety so zaoblením r = 5000 m. Dĺžky dopravných koľají v rekonštruovaných staniciach Plavecký Svätý Peter a Jablonica a na novonavrhovanej trati vychádzali z požadovanej dĺžky vlaku 120 osí, preto minimálne dĺžky dopravných koľají boli navrhnuté na 700 m. Trať začínala v km 0,115 za žel.stanicou Plavecký Svätý Mikuláš, pokračovala severovýchodným smerom podhorím Malých Karpát a v km 14,1 zaúsťovala do žst. Jablonica na trati Trnava - Kúty. V strede traťového úseku, v km 6,4 - 7,2 bola naprojektovaná železničná stanica Šandorf /terajší názov Prievaly/ s tromi dopravnými koľajami, jednou skladištnou koľajou a manipulačným priestranstvom dĺžky 350 m. Časť manipulačnej plochy bola určená Vojenským lesným podnikom ako drevosklad.
V km 3,0 - 3,5 bola navrhnutá zastávka - nákladište Plavecký Svätý Peter, s obojstranne zapojenou skladištnou koľajou s užitočnou dĺžkou 150 m. V km 11,3 - 11,6 bola navrhnutá rovnako vybavená zastávka - nákladište Cerová/Lieskové. Stavba bola rozdelená na dva stavebné úseky. Prvý od Plaveckého Svätého Mikuláša po Šandorf včítane, druhý po Jablonicu.

Projekt stavby trate Plavecký Svätý Mikuláš - Jablonica predpokladal realizáciu stavby v rokoch 1943 - 1947. Realizácia stavby sa začala 12.10.1943. Do konca vojny sa realizovalo asi 40% zemných prác t.j. cca 200.000 m3 a upravili sa všetky vodné toky križujúce trať.
 
Tesne po vojne, už 14.6.1945, sa v stavbe pokračovalo. Rozhodujúcim pre osud stavby bolo stanovisko Ministerstva Národnej Obrany ČSR z 22.8.1947, že trať nie je z hľadiska obrany štátu naliehavá. Preto sa práce na stavbe definitívne zastavili 30.4.1949. /50. výročie/
 
Napriek tomu, že trať nebola uvedená do prevádzky, značne zmenila ráz krajiny pod Malými Karpatmi. Trať bola projektovaná bez úrovňových prechodov ciest a s množstvom krížení vodotokov. Naprojektovaných bolo 16 podjazdov, z nich 11 malo vedľa vozovky oddelené koryto pre vodu, 14 priepustov pre vodotoky, 17 rúrových priepustov pod cestami. Nad traťou boli naprojektované 3 cestné nadjazdy. Všetky objekty, okrem nadjazdov boli i realizované.
 
Po ukončení projektu na trati Plavecký Svätý Mikuláš - Jablonica, Stavebná správa Slovenských železníc v Novom Meste nad Váhom začala pripravovať projekty stavby tratí Brezová pod Bradlom - Myjava a Lednické Rovné - Púchov zastávka. Projekty boli dokončené až po druhej svetovej vojne a v roku 1946 pripravené na výstavbu, vrátane vytýčenia v teréne. K ich realizácii však už nedošlo, postihol ich rovnaký osud ako predchádzajúcu stavbu. V rokoch 1970 až 1980, sa už zdalo, že sa aspoň prvá časť a to Plavecký Mikuláš - Jablonica zrealizuje, ako dôvod sa udávalo výstavba cementárne v Rohožníku a následne odbremenenie ťahu cez Bratislavu. Cement pre celé Slovensko a jeho vývoz do Sovietského Sväzu mal ísť cez Jablonicu a Trnavu. Žiaľ iba mal.


Videozáznam akcie. Formát wmv, 30 MB. Cca 6 min.
 

Nastalo vykladanie bicyklov a obiehanie rušňa. Pre nás to znamenalo, že začína prvá Vlakyneťácko – Railneťácka cyklovýprava. Skupina cca 11 bláznov sa vybrala asfaltovou cestou preskúmať zákutia VVP Záhorie. Svižné stúpanie hneď na začiatku túry preverilo fyzičku pedálových šliapačov. Veru poniektoré slabšie nátury potupne zdolávali kopec tlačením svojho stroja. Po desivom úvode nasledovala už príjemná cesta po „hrebeni“.  Tour de VVP prerušovali už iba technické prestávky, ktoré spočívali vo vyzliekaní zvrškov, poprípade čakacie pauzy na odpadlíkov.

Po cca 15 km sme našli to pravé miesto na sobotňajší obed. Duko rozložil gril v útrobách železobetónového bunkra. Pokiaľ vyrábal oheň, tak decká prešmejdili okolie a dovliekli kopu fragmentov všakovakých rakiet a granátov. Zistili sme, že sme sa rozložili priamo v srdci starej, dnes už asi nepoužívanej strelnice. Grilované kuracie hnáty, špekáčiky, klobásy a nakladaný hermelín nečakane rýchlo mizli v našich útrobách. 

 Nastal čas odchodu. Medzičasom sa celkom slušne rozpršalo. Slovo dostali pršiplášte. Aby to všetko nebolo také jednoduché, tak Duko zistil, že má prázdne koleso. Nastala výmena duše. Tých 20 minút zdržania nás neskôr stálo skoro zmeškanie vlaku.

Pršať našťastie prestalo. Po ceste späť sme si uvedomili, že nás ešte čakajú ďalšie kilometre, s ktorými sme nerátali. Vlak sa medzičasom presunul z Mikuláša do Podhradia. Podarilo sa, v čase plánovaného odchodu sme s vyplazenými jazykmi nakladali bicykle do vlaku. Jožko Čečkáň si významným gestom ťukal na hodiny. S cca 5 min sekerou náš cyklovlak vyrazil na spiatočnú cestu.

Neviem ako ostatným, ale mne sa nápad bratislavského Klubu priateľov histórie železničnej dopravy ohromne páči a teším sa na jesenné repete. No a možno aj s parnám rušňom. Kto vie?

foto: Boris, Uragán a Pio.


video Zohor - Plavecký Mikuláš
formát wmv, 80 MB, 30 min.

Galéria

Súvisiace trate

Súvisiace odkazy