Modernizácia železničnej trate Žilina – Košice

1. Krátko z histórie

Traťový úsek Lučivná – Kráľova Lehota bol ako súčasť Košicko–bohumínskej železnice (KBŽ) otvorený 8.12.1871. Významná, v smere východ-západ orientovaná železničná trať v tomto úseku prekonáva rozvodnicu Váhu a Popradu. Až počas výstavby KBŽ došlo k zmene trasovania tzv. „štrbskej rampy“. Pôvodne sa predpokladalo že železnica od Popradu na Liptov povedie údolím Čierneho Váhu (s maximálnym sklonom 20‰). Za cenu väčších zemných prác, väčších nákladov bol dosiahnutý maximálny sklon trasy 14.3‰  preložením trasy železnice do údolia Bieleho Váhu, tak ako ju poznáme dnes.
Jednotlivé úseky štrbskej rampy boli zdvojkoľajnené nasledovne:

    Štrba – Važec    1941
     Važec – Kráľova Lehota  1942
     Poprad-Tatry – Štrba 1942

Pravidelná postrková a príprahová služba elektrickými lokomotívami v úseku Liptovský Mikuláš – Spišská Nová Ves začala v máji 1955.

2. Súčasnosť

Úsek železničnej trate Košice – Žilina v km 209.800 – km 242.850 (Lučivná – Kráľova Lehota) je dvojkoľajný s pravostrannou prevádzkou. Je elektrifikovaný jednosmernou trakčnou sústavou 3kV, s maximálnou traťovou rýchlosťou 100km/h, s obmedzeniami až po 60km/h.

3. Budúcnosť

Železničná trať Žilina – Košice je súčasťou V. medzinárodného železničného koridoru (na ŽSR úsek : Bratislava – Žilina – Košice – Čierna nad Tisou). V súčasnosti popisovaný úsek Lučivná – Kráľova Lehota nespĺňa kritériá pre modernizované trate. Železnice Slovenskej republiky zadali f. REMING CONSULT,a.s. vypracovanie Zámeru modernizácie (1). Jeho výsledkom je návrh variantných riešení trasovania železničnej trate.

Vzhľadom na členitosť terénu v posudzovanom úseku nevyhnutnou súčasťou navrhovaných trás železničnej trate sú tunely. Tunely kratšie ako 1000 m sú navrhované ako dvojkoľajné, dlhšie budú budované ako dve samostatné súbežné tunelové rúry.

Tunely

Mosty

Dopravne

Technickou zaujímavosťou variantu č. III je ± 70 m dlhý akvadukt prevádzajúci vody Lúčneho potoka ponad zárez trate priľahlý štrbskému portálu tunela Pálenica.

Uverejnenie horeuvedených informácií som konzultoval s firmou REMING. V súčasnej dobe prebieha vypracovanie Správy o hodnotení, v ktorej boli varianty  trasovania trate pozmenené. Stále však nejde o definitívnu trasu,  jednotlivé varianty sú súčasťou predprojektových príprav.

Napriek tomu mi nezostáva na záver nič iné len vyjadriť presvedčenie že značná neaktuálnosť uvedených údajov nebude bežnému železničnému fanatikovi prekážkou v nemom údive nad stavbou na slovenské pomery nebývalou!!!

Použitá literatúra :
1. Modernizácia železničnej trate Žilina – Košice,úsek Liptovský Mikuláš – Poprad-Tatry (mimo), II. etapa sžkm 209.800 – 242.850 – ZÁMER,    REMING CONSULT, ŽSR, 
2. Dejiny železníc na území Slovenska, Ing.J.Kubáček a kol, ŽSR, 1999, BA
3. Mapy - VKU harmanec