100 rokov osobnej koľajovej dopravy v Košiciach

28.2.2015 8:00 Ing. Igor Molnár

100 rokov osobnej koľajovej dopravy v Košiciach

Dnes je tomu presne rok, čo sme si v Košiciach pripomenuli 100 rokov fungovania osobnej električkovej dopravy. V tento deň Dopravný podnik mesta Košice (ďalej DPMK) pripravil pre cestujúcich niekoľko prekvapení. Vráťme sa teda do nedávnej minulosti a pripomeňme si krátkou fotoreportážou dianie na košických koľajách v posledný februárový deň roku 2014.








Hneď zrána som si po pracovnej zmene počkal na Vstupnom areali železiarní na azda najväčšie prekvapenie, ktoré v rámci osláv pripravil DPMK. Na rýchlodráhe z mesta sa po 13. tich rokoch v bežnej prevádzke objavila legendárna "trojička".



Ide o súpravu troch električiek T 3, ktoré premávali najmä v 80. a 90. rokoch minulého storočia z mesta do železiarní. Svoju špeciálnu jazdu začala trojička skoro ráno o 4:48 ako linka R 3 z Havlíčkovej, pričom zo železiarní odchádzala o 5:39 ako linka R 2 na sídlisko Nad jazerom. Odtiaľ opäť na linke R 2 s odchodom z Važeckej o 6:17 hod.



Zo vstupného areálu mala odchod o 6:55 na linke R 4, pričom svoju jazdu ukončila o 7:33 hod. vo vozovni na Bardejovskej ulici.



Jej jazdu po rozvidnení so mnou dokumentovalo niekoľko fotografov a to hlavne na zastávkach, počas krátkych prestávok počas vystupovania a nastupovania cestujúcich, pričom na tvárach mnohých z nich bolo vidieť prekvapenie, čo za súprava to ide.



Popoludní som sa znovu vybral do mesta dokumentovať túto trojičku. Svoju jazdu začala na linke R 6 s odchodom 13:42 od DPMK. Počkal som si na ňu neďaleko zastávky Perešská.



Spať do Košíc sa vracala na linke R 3 o 13:42. Tentoraz som si na ňu počkal na zastávke Ludvíkov Dvor, kde som do nej nastúpil, aby som sa s ňou zviezol až na konečnú Havlíčkova, obratisko pri štadione Lokomotívy.



Tu sa napokon stretla so svojimi staršími sestrami T 1 a Ringhoffer 104.



Odtiaľto som sa rozhodol zviezť T 1 na linke 4 do Barce. Počas jazdy ulicami v centre mesta som stihol na jednotlivých zastávkach zdokumentovať jej trasu zo severnej na južnú perifériu mesta.



Vrátil som sa s ňou opäť do centra mesta a vystúpil na Námestí osloboditeľov, kde sa za krátku chvíľu objavila ďalšia historická električka. To sa na linke 3, zo sídliska Nad jazerom na stanicu blížila T 2.


Na druhý deň som sa vybral za historickými exponátmi na Hlavnú ulicu. Tu DPMK prezentoval tieto historické vozidlá.


TATRA typ T 1 - Vďaka výborným jazdným vlastnostiam tieto električky priniesli zrýchlenie dopravy a začali novú éru električkovej dopravy v Košiciach. Dvere mali sklá umiestnené symetricky, predné a zadné dvere boli širšie ako stredné. Podvozky boli od dodania natreté sivou farbou, strecha svetlosivou a zvyšok červeno-krémovou. Skrine boli olemované ozdobnou hliníkovou lištou. Vozidla mali spriahadlá pražského typu. Všetky električky boli vyradené do roku 1966 z dôvodov vzniknutých z nepripraveností dielní a personálu a následnej nedodatočnej údržby, teda iba po 9 (resp. 10) rokoch prevádzky. Štyri vozidlá boli odpredané Dopravnému podniku Ostrava na náhradné diely. Jedno z nich - električka ev. č. 203 podstúpila generálnu opravu a zaradila sa do premávky, kde slúžila až do roku 1983. Potom bola odkúpená naspäť do vlastníctva DPMK, kde jej bol obnovený lak a bola vystavená na pamätníku  pred vozovňou Bardejovská.



TATRA typ T 2 - Električky tohto typu si počas svojej prevádzky vyskúšali snáď všetky vtedy existujúce linky. Električka bola použitá pri otváraní trate na linke č. 7 dňa 29.10. 1959. Električky tohto typu boli taktiež pri otváraní rýchlodráhy do vtedajších VSŽ (dnes USSK). Vyraďovanie električiek tohto typu začalo v roku 1983, v rovnakom roku, keď dodávky električiek typu T 3 pokračovali sériou T3/VI.SUCS, ktoré ich nahradili. Vo vyraďovaní sa pokračovalo až do roku 1990, keď boli vyradené všetky zostávajúce vozne.



TATRA typ T 3 v dvojdverovom prevedení - dnes toto vozidlo slúži pre výuku nových vodičov električiek.



Okrem nich tu bolo možné ešte zhliadnuť:


nákladný vozeň MWG M 3 - vyrobený v roku 1913, ktorý jazdí ulicami Košíc už 100 rokov. Po ukončení nákladnej električkovej dopravy po roku 1964 bol upravený ako pohon pre rotačný snehomet



Rotačný snehomet - prešiel pred samotnou výstavou základnou opravou laku.



Za ten rok sa v košickej električkovej doprave udialo mnoho. Tou najvýraznejšou je rekonštrukcia tratí, ktorá výraznou mierou zasiahla nielen do mestskej hromadnej dopravy, ale vyvolala rozsiahlu zmenu oraganizácie dopravy v širšom cente Košíc. Tejto problematike sa bude venovať niektorá z ďalších pripravovaných reportáží.

 

Galéria