Zánik alebo vzkriesenie Rušňového depa Prešov

7.8.2007 8:15 Jozef - Robert Smigalla

Zánik alebo vzkriesenie Rušňového depa Prešov

Už niekoľko mesiacov sa v rámci spoločnosti ZSSK CARGO na Úseku údržby a opráv, pracuje na projekte útlmu a následného uzavretia prevádzky U a O v RD Prešov. Hlavným argumentom spoločnosti je nehospodárnosť tejto a hlavne červené ukazovatele na U a O v samotnom pracovisku RD Prešov.

Tieto červené čísla sú výsledkom nákladov na celkovú prevádzku RD, ktoré vyplívaju z nehospodárnej prevádzky kotolne, ktorá vykuruje celé RD Prešov. Tvrdenie že, nie je možné porovnávať prevádzku jedného zariadenia v RD s výkonmi, ktoré zamestnanci U a O vykonávajú spoločnosť neakceptuje. Preto po zhodnotení celkového stavu v RD Prešov, do ktorého boli brané viaceré ukazovatele (ako výkony na úseku U a O, stav priestorov samotného RD, zariadenia a vybavenie priestorov) zamestnancom vyšla po tomto zhodnotení jediná súvislosť a to: SKRYTÁ PRIVATIZÁCIA. A tom či zamestnanci majú právo si to myslieť je táto reportáž. Taktiež presun zamestnancov úseku prevádzky oboch spoločností do priestorov žst. Prešov tomu nasvedčuje, nakoľko v RD nemá ľudovo povedané ostať ani noha ani koleso. Natíska sa otázka: sú priestory starého RD reprezentatívne, vhodné a hlavne prevádzky schopné na odstavovanie HDV medzi výkonmi? Aj Vás páni by som týmto chcel poprosiť o vaše vyjadrenie k tejto problematike, za ktoré Vám vopred zamestnanci ďakujú, či už bude pozitívne alebo negatívne.

 

Prv než sa dostaneme k samotnej reportáži z priestorov samotného RD Prešov priblížme si trochu histórie samotného RD. Vznik Rušňového depa Prešov sa datuje niekde okolo roku 1950. Do tohto roku depo ako také, slúžilo ako výtopňa a to do vzniku Slovenského štátu ako výtopňa RD Košice a počas Slovenského štátu ako výtopňa RD Spišská Nová Ves. Ako už bolo spomínané vznik samotného depa Prešov sa datuje niekde okolo roku 1950. Stálo v priestoroch oproti starej budove Železničnej stanice Prešov. V novembri roku 1969 sa začalo s výstavbou terajších priestorov RD Prešov. Tieto boli dokončené v roku 1980 keď sa do nových priestorov začalo sťahovať 01.01.1980. Depo prešlo niekoľkými organizačnými zmenami, čo sa týka príslušnosti k železničnej správe a to: do roku 1993 bolo súčasťou Československých Štátnych dráh (ČSD), od roku 1993 Železníc Slovenskej Republiky (ŽSR), po odčlenení prevádzky od dopravnej cesty k 01.01.2002 depo patrí pod Železničnú spoločnosť a.s. a od 01.01.2005 je pričlenené k Železničnej spoločnosti CARGO Slovakia a.s. (ZSSK Cargo Slovakia). Možný zánik Rušňového depa je naplánovaný k 01.10.2007. Toľko z krátkej histórie RD Prešov, ďalšou časťou tejto reportáže je stručný popis k fotodokumentácii zo samotného pracoviska.

 

POPIS K FOTODOKUMENTÁCII - Súčasťou Rušňového depa sú tieto objekty:

  1. NOCĽAHAREŇ – slúži na odpočinok cestovného personálu medzi smenami v noci, pre pracovníkov napr. ktorý pracujú na rekonštrukcii – peronizácii žst. Prešov a bydlisko majú mimo Prešova.
  2. ČISTIČKA ODPADOVÝCH VOD – slúži na prečerpávanie vôd do mestskej kanalizácií a čistenie odpadových vôd – nezanedbateľná je aj problematika spodných vôd, ekologickej záťaže a blízkosť vodného toku SEKČOV ktorý tečie súbežne s priestormi RD Prešov cca 30 m od depa.
  3. ROZVODŇA VN / NN – ktorej súčasťou je aj náhradný prúdový zdroj, ktorým sa v prípade výpadku elektrického prúdu napája zabezpečovacie zariadenie železničnej stanice Prešov ako aj samotná železničná stanica a RD Prešov.
  4. HALA MYTIA – slúži na čistenie hnacích dráhových vozidiel ( rušňov ), vozňov a prívesných vozňov ( toho času nie je v prevádzke ).
  5. HALA MO – hala prevádzkového ošetrenia rušňov a prívesných vozňov. Hala s dvoma koľajami o užitočnej dĺžke 2 x 40 m. Taktiež slúži na vyzbrojovanie rušňov naftou, olejom, vodou a pieskom, prívesných vozňov naftou a vodou. Súčasťou haly je aj mostový žeriav s nosnosťou : 1 000 kg. V tejto hale sa nachádza OLEJAREŇ. V prístavbe k tejto hale sa nachádzajú administratívne miestnosti prevádzky spoločnosti: ZSSK CARGO Slovakia, ZSSK Slovensko a Magnol ( ktorá prevádza čistenie rušňov a vozňov ). Ďalej sa tu nachádzajú : zapisovňa rušňových čiat, odpočinková miestnosť rušňových čiat, pracovisko strojmajstra a v neposlednom rade LABORATÓRIUM v ktorom sa vykonávajú chemické rozbory nafty, oleja, vody a stanovenie oterov kovov ( železo, meď ) čo sa týka stanovenia oterov kovov uvedená činnosť sa vykonáva v rámci spoločnosti len v dvoch depách a to práve v RD Prešov a v RD Žilina. ARCHÍV. Vedľa haly MO je hala VÝMENY OLEJA s olejovým hospodárstvom, ktorá slúži na výmenu oleja ( aj s preplachom ) v spaľovacích motoroch rušňov.
  6. ADMINISTRATÍVNA BUDOVA – súčasťou sú, šatne zamestnancov prevádzky a dielne, sociálne zariadenia, kancelárie ( správcu majetku, prednostu strediska prevádzky Prešov ZSSK Slovensko ) zasadačka, školiace miestnosti pre pracovníkov RD, jedáleň s kuchyňou ( toho času mimo prevádzky – strava sa z úsporných dôvodov pre zamestnancov dováža ).
  7. KOTOLŇA – objekt ktorý je najväčším problémom pre RD. Nie preto aby nebola funkčná, ale pre svoje parametre a spôsob vykurovania celého areálu Rušňového depa Prešov.
  8. HALA OPRÁV – súčasťou tejto haly sú štyri koľaje o užitočnej dĺžke 2 x 80m a 2 x 70m. Dva mostové žeriavy, jeden nad koľajami číslo 1 a 2 s nosnosťou 5 000 kg a druhý nad koľajami 3 a 4 s nosnosťou 20 000 kg ( pomocný zdvih 5 000 kg ). Štyri sady zdvihákov, vyväzovacia hriž ( tzv. presuvňa ) na dvoch koľajach s možnosťou vyviazania až trojnápravového podvozku ( možno jediná v republike v rámci spoločnosti ZSSK CARGO ). Dôležitou súčasťou tejto haly sú jednotlivé pracoviska a to: AKUMULATOROVŇA, ktorá slúži na opravu akumulátorových batérii železničných koľajových vozidiel ďalej tu spadá výmena elektrolytu a samotné nabíjanie batérii. DIELŇA – ELEKTRO a DIELŇA – oprava točivých strojov. DIELŇA – pre skúšanie vstrekovacích trysiek, vstrekovacích čerpadiel, oprava dopravných čerpadiel nafty a pod.
    DIELŇA – pre opravu vzduchových zariadení železničných koľajových vozidiel, skúšanie na skúšobnom pulte VZ 2 a tlakové skúšky vzduchojemov. DIELŇA – príprava, oprava súčasti spaľovacích motorov ( hlavy a pod. ), prevodovky, ventilátory a taktiež prevodovky 2M 70 motorových vozňov radu 810. DIELŇA – čistenie ( odmasťovacie pracovisko ) časti zariadení železničných koľajových vozidiel pri opravách MH, MV, opravách násilných poškodení a neplánovaných opravách. OBROBŇA KOVOV ( sústružňa ) súčasťou sú sústruhy, frézy, brúsky na plocho a guľato. Taktiež sa tu nachádza nástrojáreň. Na tomto pracovisku sa prevádza sústruženie, brúsenie, frézovanie, delenie materiálu na výrobu náhradných dielov pre železničné koľajové vozidla a na objednávky pre externých zákazníkov. STOLÁRSKA DIELŇA – oprava poškodených časti železničných koľajových vozidiel ( podlahy, pulty, dvere a pod. ). KOVAČŇA – ZVARAČŇA – VYLIEVAČŇA TLAPOVÝCH LOŽÍSK – oprava častí železničných koľajových vozidiel pri opravách MH, MV a násilných poškodeniach. Tavenie starej kompozície tlapových ložísk, zváranie elektrickým prúdom, plameňom CO 2, delenie materiálu plazmou. Vylievanie tlapových ložísk pre železničné koľajové vozidla pre RD Prešov, Košice a Čiernu nad Tisou. DIELŇA – oprava rýchlomerov, servis pre rádiostanice KAPSCH ( rušne ktoré sú prevádzkované na dispečersky riadenej trati Prešov – Plaveč musia byť povinne vybavené rádiostanicou KAPSCH ), servis zariadení MIREL HMH, servis pre Hydrinic 35 – kúrenie motorových vozňov radu 812. Súčasťou tejto haly sú aj kancelárie vedúceho opráv, majstrov, zásobovania a SKLAD. K pracovisku sklad poznámka: kapacitné možnosti uskladnenia náhradných dielov v sklade RD Prešov prevyšujú 2x kapacitné možnosti RD Humenné alebo RD Košice. Celkom na záver k popisu tejto haly, kapacitná možnosť tejto haly je, možnosť opráv železničných koľajových vozidiel v celkovom počte 16-18 ks. Pritom pri uvažovanom premiestnení opráv do RD Humenné sa dá v tunajšej hale opráv umiestniť na opravu max. 4-6 železničných koľajových vozidiel. O vybavení haly v RD Humenné sa nedá pri porovnaní s halou opráv v RD Prešov ani diskutovať. V RD Humenné sa nachádzajú dve koľaje o užitočnej dĺžke 2 x 55 m, jeden mostový žeriav o nosnosti 12 500 kg a vyväzovacia hriž, na ktorej sa dá spustiť len jedná os a nie celý podvozok ako na hriži v RD Prešov.
  9. VODNÝ ODPOR – pracovisko na ktorom sa prevádza zábeh spaľovacích motorov po MH a MV prehliadkach, nastavuje elektrický výkon rušňov radu 721, 731, 750, 751, 752, 754, 770, 771 a rušňov na objednávku pre US Stel Košice a ŽOS Zvolen. Taktiež sa tu nachádza suchý odporník – ktorý slúži na opravy vlakového kúrenia rušňov radu 750 a 754. Elektronické pracovisko – oprava elektronických zariadení železničných koľajových vozidiel.
  10. 10.ODSTAVNÁ HALA – hala na odstavovanie a remizovanie železničných koľajových vozidiel v zimných mesiacoch. Nachádzajú sa v nej 4 koľaje o užitočnej
    dĺžke cca 4 x 70 m. Hala je v zimných mesiacoch vykurovaná a preto v zime odpadá nutnosť pretáčania rušňov, čim dochádza k úspore značných finančných prostriedkov. Kapacitne sa dá do tejto haly umiestniť 12-16 vozidiel. Pri uvažovanom presune do RD Humenné sú v odstavnej hale možnosti umiestnenia 12 ks vozidiel na troch koľajach.

 

 

Celkom na záver: V tomto dokumente sa nachádza aj porovnanie pracoviska RD Prešov s RD Humenné, je to z dôvodu, že ako alternatíva na presun oprav z RD Prešov sa počíta s RD Humenné. To sú len niektoré dôvody prečo má RD Prešov lepšie podmienky pre zachovanie svojej činnosti, čo sa týka ako vybavenia tak aj kapacitných možností. Preto zamestnanci RD veria že zvíťazí zdravý rozum a k uzavretiu a presunu prevádzky ako ZSSK Slovensko tak aj ZSSK Cargo na žst. Prešov nedôjde.

Galéria

Súvisiace odkazy