Gbelce - Železničná stanica

  • Základné informácie
  • Dokumenty

Historické názvy

Köbölkut

Koľaje v objekte

Dopravné: 4    Manipulačné: 2    Ostatné: 2   

Rozchody koľají

1 435 mm   

Elektrifikácia

25 kV 50 Hz   

Poskytované služby

Autobusová zastávka, Predaj cestovných lístkov, Reštaurácia, občerstvenie,

Ďalšie informácie

Železničná stanica Gbelce leží na trati ŽSR č. 130 Bratislava hl.st. - Štúrovo - Szob ( MÁV ).
Poloha budovy : vľavo, v smere od Bratislavy

Umiestnenie a určenie železničnej stanice
· Železničná stanica Gbelce
· km poloha: km 175,232
· počet koľají: dvojkoľajná trať Bratislava hl. st. - Szob (MÁV)
· elektrifikovaná trať: jednofázová trakčná prúdová sústava
· sídlo prednostu: ŽST Štúrovo
· nesamostatná
· medziľahlá po stránke prevádzkovej

Rozčlenenie stanice

V stanici sú jednoduché dopravné pomery.

Styk dráh

Z celoštátnych dráh v stanici Gbelce odbočujú dve vlečky.
Vlečka Gamex Trading s.r.o. Komárno je zaústená do celoštátnych dráh z koľaje číslo 5, výhybkou číslo S1v km 175,790. Vlastníkom dráhy je vlečkár Gamex Trading s.r.o. Komárno.
Vlečka zaústená do celoštátnych dráh z koľaje číslo 6, výhybkou číslo 12 v km 174,920. Vlečka je mimo prevádzky.

Hlásnice, (hradlá), odbočky, nákladiská, závorárske stanovištia a zastávky až k susedným staniciam

Zastávka Nová Vieska leží v km 171,155 medzi stanicami Gbelce – Strekov.
Závorárske stanovište 5 leží v km 179,292 medzi stanicami Gbelce – Mužla.

Nástupištia

Vyvýšené nástupištia sú tri  pri koľaji č. 1 v dĺžke 194 m, č. 2 – 194 m a č. 4 – 164 m. Oproti vestibulu je úrovňový prechod pre cestujúcich cez číslo 6, 4 a 2. Prechody pre vozíky sú v koľaji č. 6, 4, 2, 1, 3 oproti dopravnej kancelárie. Nástupištia sú zhotovené z betónových tvárnic po celej šírke nástupištia.

Zabezpečovacie zariadenie v stanici

Zabezpečovacie zariadenie 2. kategórie (elektromechanické zabezpečovacie zariadenie vybavené svetelnými návestidlami s rýchlostnou návestnou sústavou).

Zabezpečovacie zariadenie v priľahlých medzistaničných úsekoch

Traťové zabezpečovacie zariadenie 2. kategórie (poloautomatický blok pre jednosmernú prevádzku v medzistaničnej vzdialenosti).

Zariadenia v prepravnej prevádzke

Skladiská: prevádzkové skladisko tovaru je vedľa koľaje č. 6, plocha 2200 m2 Rampy: v stanici sa nachádza jedna bočná otvorená rampa pri koľaji č. 6 v dĺžke 20 m. Prístup na rampu je z manipulačného priestranstva vedľa skladu tovaru.
Manipulačné priestory: pre vykladanie a nakladanie vozňových zásielok sú vedľa koľaje č.6, č.5 všetky bez trolejového vedenia. Pri dodržaní STN je možné vykonávať vykládku a vykládku tovaru mechanizmami.
Koľaje:
Užitočná dĺžka koľaje č. 6 je 594 m. Do staničnej koľaji č. 4 je zapojená výhybkou č. 9 a 12.
Užitočná dĺžka koľaje č. 5 je 265 m. Napojená na koľaj č. 3.
Koľajová váha :
Je zabudovaná v koľaji č.6, dĺžka 10 metrov, únosnosť 45 ton.

 Z histórie obce

 Podľa prvých zachovaných dokumentov územie Gbeliec v X. storočí patrilo kráľovi Štefanovi I. Význam tejto oblasti vzrástol v XI. storočí, pretože krížom viedla veľmi dôležitá obchodná cesta nazývaná „soľná cesta“. Na území vedľa „kamennej studne“ založili kráľovský hospodársky majer. Túto „Osadu vedľa kamennej studne“ v XIII. storočí nazývali v skratke Köbölkút, čiže v preklade „Studňa z kameňa“-

V roku 1245 osadu Gbelce dostal od kráľa do daru Torda Peter, ktorý okolie vidieka Gbelce osídlil svojimi vojakmi a pozval aj slovenských a nemeckých usadlíkov.
Gbelce sa neskôr dostalo do majetkového vlastníctva rodiny predkov Forgácsovcov (Hontpázmán nb. Ivánku)

Turci po prvýkrát v roku 1543 obsadili Ostrihom a v roku 1552 v dobyvačných vojnách získali obrovské územia. V rokoch 1594-95 prišli urputné vojny pri oslobodzovaní Ostrihomu a Štúrova. Hoci sa oslobodenie uskutočnilo, vojny priniesli neznesiteľnú chudobu okolitému obyvateľstvu.
V roku 1599 sa Ostrihom a Štúrovo znovu dostali do rúk Turkov, čo takto trvalo ešte ďalších 140 rokov. Územie Gbeliec za toto obdobie bolo miestom viacerých bitiek. Až rok 1685 bol rokom úplného oslobodenia Štúrovského okresu od tureckej nadvlády.
Od roku 1701 bol zemepánom celého okolia János Bottyán.
Postavenie Františka Rákócziho II. v roku 1703 sa veľmi rýchlo rozširovalo aj v našom okolí. V Štúrove sa už 25. septembra objavilo 13 kuruckých práporov. Roku 1706 sa cisárska obrana vzdala a hrad Ostrihom odovzdala povstalcom. Strata Ostrihomu znamenala veľký úder pre cisárske vojská, pretože mesto sa dostalo do rúk Kurucov a títo mohli ľahšie nadviazať kontakt s ostatnými povstalcami za Dunajom. Z toho dôvodu sa snažili získať naspäť Ostrihom. Po jednotýždňovom zajatí sa Ostrihom dostal znovu späť do rúk cisárskej armády.

Od nešťastnej trenčianskej bitky (3. august 1708) hviezda Kurucov začala čoraz viac blednúť. Dňa 27. septembra 1709 Bottyán vo vojenskom tábore zomrel. Jeho smrť znamenala pre celé povstalecké kurucké hnutie definitívny úder, pretože on bol dušou všetkej aktivity. Od tejto chvíle začal pomaly odumierať celý život kurucského sveta. Dlhotrvajúca vojna už vyčerpala všetkých, pričom o veľkú biedu sa pričinil aj rozširujúci sa mor. Nakoniec boj Kurucov sa skončil Satmárskym mierom. Nečudo, že obyvatelia z obcí sa radšej presťahovali na bezpečnejšie miesta.

Boj za slobodu pre maďarský národ priniesol popri tragických následkoch aj celospoločenský rozvoj a patril k významným udalostiam. Cisár František Jozef bol nútený v roku 1849 zrušiť poddanstvo, čo sa v celej krajine a teda aj v Gbelciach ihneď prejavilo. Veľkostatkár Pálfy stratil vlastných poddaných a pozemky odovzdal poľnohospodárskym rodinám. Knieža rozdelil na južnej časti formujúcej sa dediny svoju záhradu na výstavbu rodinných domov, hospodárskych budov, maštalí. S rozvojom dediny sa znovu začalo rozvíjať aj vinohradníctvo.

V živote obyvateľov Gbeliec bola významnou udalosťou v polovici 19. storočia výstavba železnice medzi Budapešťou, Bratislavou a Viedňou (1851). Gbelce sa stalo v tom čase významným železničným uzlom.

Prvú svetovú vojnu Rakúsko-Uhorská monarchia stratila, v dôsledku toho Maďarsko ako porazenú krajinu rozkúskovalo a tri štvrtiny odtrhli od materského štátu. Gbelce a jeho okolie bolo súčasťou Československa, ktoré bolo ustanovené dňa 28. sept. 1918. Pozemky Mikuláša Pálfyho vymerali presídleným českým kolonistom. Vtedy vznikla „Kolónia“, moderná domová štvrť. Počas rokov prvej Československej republiky aj pôvodná časť dediny sa rozšírila. Počet obyvateľov už vtedy dosiahol 2100 osôb.

Na základe prvého Viedenského rozhodnutia Južné Slovensko na jeseň roku 1938 bolo pričlenené k Maďarsku. Obec Gbelce pričlenili k Ostrihomskej župe. Občania s nadšením prijali novú situáciu. Žiaci sa mohli učiť v materinskom jazyku. Po maďarsky sa mohlo hovoriť aj v úradoch.
Na životnú úroveň veľmi nepriaznivo vplýval blížiaci sa vojnový front. Roku 1944 Nemci obsadili Maďarsko, Rusi dobyli Kišiňov a Odesu. V septembri roku 1944 aj v Gbelciach pobrali židovské rodiny, transportovali ich do koncentračných táborov. Koncom tohto roku východný front sa priblížil až k hraniciam Gbeliec. Na Štedrý deň Nemci vyhodili do vzduchu most Márie Valérie. Gbelce sa na 42 dní dostalo do zovretia pri frontovej čiare. Veľmi časté boli letecké útoky, obyvateľstvo sa muselo stiahnuť do pivníc. Vtedy za obeť padlo mnoho obyvateľov dediny. Aj kostol trafila jedna bomba, ktorá zruinovala vežu a loď kostola. Gbelce sa oslobodilo 25. marca 1945.

Po druhej svetovej vojne sa v dedine pomaly prinavracal život. V Československej republika sa obnovilo celé okolie Gbeliec. Nad dedinou, v ktorej drvivú väčšinu tvorilo maďarské obyvateľstvo, sa vznášala neistota a strach. Nemci boli vo vojne porazení a s nimi aj Maďari – 2. svetovú vojnu prehrali . Sen mnohých politikov, vytvoriť z Československa národný štát a odstrániť z neho nemecky a maďarsky hovoriace obyvateľstvo sa stal realitou.
Začalo sa vysťahovanie Nemcov, a podľa Benešových dekrétov aj výmena maďarského obyvateľstva. Likvidáciu Maďarov mienili riešiť troma metódami: reslovakizáciou, núteným vysťahovalectvom – z Gbeliec vysťahovali 55 rodín, 208 osôb odvliekli a presídlením, čo obyvateľstvo Gbeliec obišlo. Toto bolo 10. júna 1948 úplne zastavené, dovtedy sa totiž dedina nedostala na zoznam, hoci už rozdali v 186 rodinách vyznačenú tzv. „bielu listinu“ na presídlenie. Za toto omeškanie treba poďakovať Sándorovi Hinorovi, rodákovi z Gbeliec, ktorý sa dostal do presídľovacej organizačnej skupiny. Vďaka svojej funkcii mohol ovplyvniť zaradenie Gbeliec do presídľovacieho zoznamu.
Keď už ďalej nemohol odkladať presídľovanie, našťastie toto konanie zastavili.

Zdroj : www.gbelce.sk

Mapy a nákresy

JPG
JPG
190 kB
21.6.2009

Galéria objektu