Tisovec-Bánovo

Železničná zastávka Tisovec-Bánovo leží na neelektrifikovanej trati č. 174 (Brezno - Jesenské).

Niečo z histórie

Zdokonalenie spojenia železiarní v Hronci a v Tisovci sa stalo predmetom rokovania uhorského parlamentu už v roku 1872, keď bol (v dňoch 12. a 15.3.) schválený zákonný článok č. X o výstavbe spojovacej železnice. Jej výstavbe zabránili najprv technické problémy (pri prechode pohoria medzi Malohontskou a Zvolenskou župou by bolo treba akceptovať stúpanie zäčšie ako 30 ‰), neskôr i hospodárska kríza 70. rokov.

Koncesia na výstavbu a prevádzku vhodnejšie trasovanej železnice bola vydaná až na základe zákonného článku č. XXIX/1895 nariadením MO č. 44498/95.VI.21 pre skupinu koncesionárov zastúpenú Gejzom Kubínyim, Pavlom Mendelom, Alexandrom Hoffmanom a Viliamom Quittnerom. Trať železnice vychádzala zo stanice MÁV v Podbrezovej a viedla do stanice MÁV v Tisovci (s odbočkou Bujakovo – železiarne Bujakovo). Trať bola vybudovaná v dvoch etapách: najskôr úsek Podbrezová – Pohronská Polhora a potom úsek Pohronská Polhora – Tisovec. Zvláštnosťou trate bolo, že v úseku Pohronská Polhora – Bánovo (Gömörvég) so stúpaním až 50 ‰ sa v dĺžke 15,777 km prvý krát v Uhorsku použil Abtov ozubnicový systém s oceľovými podvalmi Heindl a pomerne ťažký zvršok s koľajnicami 34,5 kg/m, dovoľujúci osové zaťaženie až 14 t.