Trate na slovensko-maďarskom pomedzí [ARCHIV]

Ad Milan: Uvedené je zatiaľ vo výhľadovom štádiu u MÁV. Je súčasťou už viac ako desaťročie trvajúcich snáh spojiť regióny Novohrad a Hont (Aszód - Drégelypalánk - Balassagyarmat - Lučenec). Asi sa počká na rekonštrukciu trate - medzi Ipolytarnóc a Nógrádszakál - umožňuje jazdu len rýchlosťou 30 km/h. Na tom sa už pracuje. V marci sa začínajú prvé výluky.
Iniciatíva cez priechod Bánréve - Lenartovce je prvým krokom v rozširovaní ponuky železničných spojení na pomedzí Slovenska a Maďarska.

Garin: o takej iniciatíve neviem nič, ale určite sa pripravuje niečo nové cez Lenártovce...

Ad Jakub:
v pracovné dni premáva 11 párov osobných vlakov, v SO a NE a cez sviatky 7 párov. Pomerne dosť, ak to porovnáme s našími lokálkami.
Uvediem odchody v pracovné dni:
Ipolytarnóc 4.05, 5.05, 5.50, 7.55, 9.35, 11.50, 13.12, 15.10, 16.05, 19.45, 21.05
Balassagyarmat 3.38, 5.20, 7.45, 9.50, 12.00, 13.15, 14.48, 17.48, 19.15, 21.18, 22.50
Dĺžka trate 41 km, plné cestovné 404 Ft.
Dňa 24.3.2005 bude v úseku Balassagyarmat - Szécsény celodenná výluka a náhradná autobusová doprava.
Podrobnosti o vlakových spojeniach (Menetrend) na MÁV možno ľahko získať na
www.mav.hu a tam cez program Elvira. Je to jednoduché aj bez znalosti maďarčiny.
Ak sa veci budú vyvíjať podľa terajších predpokladov, možno očakávať zavedenie vlakových spojení (Budapešť) - Aszód - Ipolytarnóc - Lučenec.

Ad Nick: Nieco take uz funguje napr. v zapadnych Cechach. Nemecky dopravca Vogtlandbahn vedie svoje motorove jedotjy z vychodneho Nemecka cez ten cesky kusocek (Vojtanov/Frantiskovy Lazne/Cheb) a v Schirndingu opat vojde na uzemie Nemecka a ide az do Marktredwitzu. Zdrzanie skoro ziadne, lebo kontrola je uz len formalna a co som videl, tak sa vela Nemcov takto prepravuje "z Nemecka do Nemecka".
Na juznom Slovensku by sa asi nieco take neuzivilo, vid tie odstrasujuce tarify v medzistatnej doprave.

ad Jakub:

Určitě to někoho zajímat bude, ale spíš to dej sem: http://www.vlaky.net/online/diskusia/tema.asp?lang=1&id=8493, kde je diskuse o německých železnicích.

Inak ak by to niekoho zaujimalo, mozem poskytnut informacie o peaznej doprave medzi stanicami Hradek nad Nisu - Zittau (tranzit cez kusocek Polska) a Zittau - Gorlitz (tu vlak ide 2x cez polske uzemie, ma tam aj jednu zastavku, ale len pre vystup na nemecku stranu).

A zo stanice Ipolytarnoc jazdia nejake vlaky osobnej dopravy do madarskeho vnutrozemia?

Ďakujem Freeman za doplnenie. Pre záujemcov pripájam výpis zo ZCP 117 pre obidva manipulačné vlaky

Mn 84300 ZSSK § HDV r.752. Normatív hmotnosti: S 600 ton
Brzdiace percentá platia pre vlaky nákladnej dopravy 151-500m

Malé Straciny....................................... 16 50 60km/37*
Nógrádszakál MÁV.................................... 17 08 30km/20
Ipolytárnóc MÁV..................................... 17 36 60km/32*
Rapovce nz ......................................... 17 47 - 18 02
Lučenec............................................. 18 14
Spolu 69 + 15 = 1 h 24 min
§ = ak ide rušiaci vlak MÁV 33663, nesmie ísť vlak 84300
* = platí na území ŽSR, na peážnej trati platí tab. 11
Obsluha Veľkého Krtíša VK 84086

Mn 84301 ZSSK HDV r.752. Normatív hmotnosti: S 600 ton
Brzdiace percentá platia pre vlaky nákladnej dopravy 151-500m

Lučenec............................................. 5 35 60km/32*
Rapovce nz ......................................... 5 47 - 6 01
Ipolytárnóc MÁV..................................... 6 10 30km/20
Nógrádszakál MÁV.................................... 6 39 60km/28*
Malé Straciny....................................... 7 00
Spolu ... 71 + 14 = 1 h 25 min
* = platí na území ŽSR, na peážnej trati platí tab. 11

Kedze som z Lucenca,tak mi neda nereagovat.Osobna doprava na useku Kalonda-V.Krtis bola zastavena skor ako doslo k zruseniu os.dopravy na 22 regionalnych tratiach.Teda Lucenec - Kalonda bola uzavreta az nasledne,spolu s tymi ostatnymi 22 tratmi.Inac su tu naznaky o obnoveni spojenia predlzenim vozby madarskych suprav z Ipolytarnocu az do Lucenca.Ci to bude niekedy pravdou uvidime.A este nieco: Mn vlaky tam chodia - aj ked je to vzdy jednym smerom Pn vlak a druhym Mn.Dajme tomu rano ide z Lucenca Mn 84301 a vracia sa ako Pn 53800.Pobede zase ide z Lucenca Pn 54301 (cislo neviem presne) a vracia sa ako Mn 84300.

Túto trať som navštívil niekoľkokrát a po každý raz som bol nadšený. Prechádza malebným regiónom Novohradu (maďarsky Nógrád) v Juhoslovenskej kotline, na východe ohraničenej Cerovou vrchovinou a na severe pretkanej meandrovitým tokom rieky Ipeľ. Pravda, treba spomaliť, zabudnúť na čas, vnímať dych prírody, potešiť sa z jej darov a dosýta vychutnať panorámu, ktorá pohladí nielen oči pútnika. Tú trať si treba prejsť peši s plecniakom a fotoaparátom, lebo je tu čo fotografovať. Ak sa poveziete v kabíne motorovej lokomotívy, čaro trate vám ostane zamknuté a vy sa budete čudovať o akých krásach je reč.
Zaujme vás štýlová architektúra typicky Uhorských staničiek v Rapovciach a v Kalonde (tam je maličké železničné múzeum), o ktoré sa s láskou stará bývalý železničiar. Staničky v Ipolytarnóci a Nógradszakále vyžarujú tajomstvá dávnych čias. Mechanické predzvesti a návestidlá, bzukot maďarských Bzmotov sa mieša s burácaním motora zamračených. V dedinskej krčme "vendégló" vás príjmu ako starého známeho a pozvú, ak nepohŕdnete, na kalíšek "barackpálinky".
Nádherné fotospoty možno nájsť pri osade Beter pred Miklušovcami s panorámou Lučenca, popri Ipli, pri zastávke Rárospuszta s mechanickými závorami, pred Nógrádszakál s výhliadkou na jeden z najkrajších secesných kostolov v obci Muľa, ktorý je už ale na Slovensku. Nemožno obísť hraničný most cez rieku Ipeľ, mechanické závory na ceste Veľká nad Ipľom - Želovce, prameň liečivej vody pri Bušinciach kde osádka peážnych vlakov pravidelne zastane, aby sa občerstvila.
Je tu aj celosvetová rarita: iba trinásť kilometrov od Lučenca, hneď za slovensko-maďarskými hranicami, leží Park skamenelín v Ipolytarnóci. Napriek tejto výhodnej polohe ho turisti zo Slovenska objavujú iba veľmi pomaly. Ipolytarnóc je nominantom na zápis do svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO a s najväčšou pravdepodobnosťou aj uspeje.
Samotný park skamenelín je rozľahlý, môžete si ho prejsť celý, prípadne sa zamerať na niektorú z jeho častí. Najvýznamnejšou časťou expozície je skamenený strom či odtlačky pravekých zvierat, ktoré sa zachovali v lávovom podklade. K najzaujímavejším nálezom patria stopy pramedveďa spred 21 miliónov rokov.
Výskum v Ipolytarnóci má veľa spoločného aj so Slovenskom. V 19. storočí s ním začal zemepán z Vidinej Ferencz Kubínyi - politik, paleontológ a poslanec Uhorského snemu.
Otvorené: apríl - október: 9.00 - 16.00 h, november - marec: 9.00 - 15.00 h.
Ďalšie info na www.nograd.net/ipolytarnoc

Ak budete mať možnosť, nasvštívte túto trať pokým na nej jazdia peážne vlaky, lebo jeden nikdy nevie, či železnice nepovedia jedného skorého dňa tejto trati zbohom!

Ad Nick: Pôvodná trať z Lučenca do Haliča sa v súčasnosti používa už len ako vlečková koľaj pre miestne podniky. Inak je už všade zástavba, takže to nepôjde. Ináč pred cca 2 rokmi som absolvoval i jazdu Mn z Lučenca do V. Krtíša, trať nič moc, ešte staré el. mechanické zab. zar. /mech. predzvesť i vchodové návestidlo/ ale staničné budovy obnovené /na maďarskom území/.

Ad Jakub:

Doprava na trati Lučenec - Malé Straciny začala 12.9.1951 po dobudovaní odbočky zo stanice Nógrádszakál, MÁV do Malých Stracín (12,385 km). Úsek trate Malé Straciny - Veľký Krtíš (3,9km) sa začal stavať 15.12.1973. K aktivovácii došlo 22.2.1978 a do prevádzky ju uviedli 27.2.1978 za účasti ministra dopravy Ing. Vladimíra Blažeka. Od 28.2. 1978 sa začalo jazdiť osobnými vlakmi do Veľkého Krtíša. Osobná doprava bola zastavená 27.9.1992, hoci ju využívali najmä baníci dochádzajúci do práce z okolia Lučenca. K zastaveniu došlo v čase prechodného ochladenia vzťahov s Maďarskom, keď sa začínalo deliť Československo. Oficiálne sa to vysvetlilo zlým stavom trate na maďarskej strane. V tom čase sa zdalo, že sa skoro prestane využívať peáž aj v nákladnej doprave. Napriek tomu, naďalej prežíva.

Pravidelne jazdia PN vlaky (nijaké Mn):
PN 53800 Malé Straciny 9.50 - Lučenec 10.57 (do Zemianskych Kostolian), odchod z LC 11.45
PN 53802 Malé Straciny 16.14 - Lučenec 17.20 (do Zemianskych Kostolian), odchod z LC 17.52
PN 54307 Lučenec 13.21 - Malé Straciny 14.30
HDV 752 CARGO, v ostatnom vlaku 752 záves

Vlečkové vlaky:
Vleč 83491
Malé Straciny 7.40 - Veľký Krtíš nz 7.48-8.48- Malé Straciny 8.55
Vleč 83492
Malé Straciny 14.55- Veľký Krtíš nz 15.03-15.58 - Malé Straciny 16.05
Vleč 83493 podľa potreby
Lučenec 15.30 - Rapovce nz 15.42-16.12 - Lučenec 16.24

Okrem toho sú v ZCP vedené vlaky PN 54300, 543301, 54303 a 543305 v pracovné dni podľa potreby.

Dopravuje sa uhlie z Juhoslovenskej panvy, baňa Dolina vo Veľkom Krtíši a drevo. Vlaky na peážnom úseku trate sa dajú vidieť a fotografovať aj zo slovenského územia cez hraničnú rieku Ipeľ. Porast vŕb je miestami preriedený a dá sa to medzi osadou Rároš a dedinkou Muľa. Koncom apríla 2004 sa konala v stanici Ipolytarnóc slávnosť: Spoločne do Európy (na znak historického zmierania medzi Slovákmi a Maďarmi) , kde sa stretli zástupcovia priľahlých regiónov a previezli sa maďarským Desirom a slovenským Stadlerom do Lučenca. Desiro prišlo po trase Budapešť - Drégelypalánk - Balassagyarmat - Ipolytarnóc.

Našiel som želez. mapu z roku 1994, ktorú vypracoval VKÚ Harmanec a tam bola aj druhá časť trate z V. krtíša - Malé Straciny - Bušince - št. hr. - Nógrádszakál - Litke - Ipolytarnóc - št.hr. - Kalonda atď. V r. 2003, keď sa rozhodovalo o rušení lokálnych tratí, prebehla v tlači správa, že MÁV hodlajú trať zrušiť, a u nás už prebiehal útlm ťažby v M. Kameni, tak, že aj trať V.Krtíš - Nógrádszakál už zmizol zo žel. mapy z r. 2003. Práve v plánoch novej trate z Lučenca - Šahy - cez V. Krtíš sa riešilo napojenie týchto regiónov na žel.sieť.

Nick: Ešte by som doplnil, že osobná doprava v úseku Kalonda - Veľký Krtíš bola zastavená v GVD 1992/1993 - už si nepamätám presný dátum, ale ak by to niekoho zaujímalo, môžem to skúsiť doma nájsť. Dovtedy chodili do V. Krtíša 2 páry Os vlakov z Lučenca. Stanica v Krtíši je veľmi ďaleko od mesta, takže osobná doprava tam preto nebola príliš využívaná.

Ohľadom nákladnoj dopravy v úseku Malé Straciny - V. Krtíš - mali tam jazdiť Mn vlaky so záťažou pre pílu v Krtíši. Či ešte stále jazdia, netuším.

A ta peaz este funguje? Aka je tam frekvencia vlakov? A co bude po skonceni tazby v bani Dolina? Pokial viem, tak ta trat bola vyuzivana len na to uhlie.

A ak este mozem otazku - kedy bola vybudovana ta cast z odbocky na MAV po Velky Krtis? A aka bola vytazenost osobnej dopravy, pokym ju nezastavili? Ak sa nemylim, tak tam jazdili 3 Os vlaky denne, ktore madarske stanice len prechadzali.

Vtedajšie vedenie štátu spolu s HZDS uvažovalo dokonca o vybudovaní širokorozchodnej až do Štúrova, spojení V. Krtíša a Modrého Kameňa priamo na našu sieť, nakoľko sa išla rušiť peážna trať M. Straciny - Kalonda. Nuž , ale zmenila sa vládna politická garnitúra a zostali plány v šuflíkoch.

AD:Sikan

Keď si už "napísal" A,skús naznačiť aj "B",takže aké prekvapenia?

Vtedajší premiér hovoril o rýchlom spojení, niečo ako vysokorýchlostná trať (max. 200 km/h) a vybudovaní úplne nových úsekov tratí. Bližšie to nebolo špecifikované. Očakával, že to prispeje k urbanizácii a spriemyselneniu južného Slovenska a k prílivu zahraničných investícií.

Garin: Mas na mysli tu variantu, ze za Sahami (po dobudovani tych 6 km trate) vlak vojde na uzemie MR a do SR sa vrati v Kalonde a bude pokracovat cez LC do Kosic? O tom som kedysi davno pocul, resp. cital.

Začiatkom deväťdesiatych rokov vtedajšia vláda SR programovala vybudovanie rýchleho železničného spojenia Bratislava - Košice juhom Slovenska ako protiváhu k severnej vetve diaľnice. Táto myšlienka ešte úplne nezapadla prachom. Stačí, aby sa na Slovensku naplno začali uplatňovať zásady EÚ v budovaní modernej železničnej siete a do vlády prišli ľudia s blahoprajnými víziami pre železnicu a dopravná politika tohoto štátu nadobudne inú dimenziu.

K problému, že železnice by mohli prísť o klientelu, ktorú si sľubujú po modernizácii medzinárodného koridoru č. 5 z nákladného tranzitu: jestvujú aj ďalšie vetvy súbežné s menovaným koridorom na našom území - južne a severne od našej republiky. Väčšina tranzitu Slovensko beztak už teraz obchádza.

Pri víziách do budúcnosti treba prihliadnuť na fakt, že čoskoro sa staneme členmi Schengenského priestoru. Po prijatí spoločnej meny sa predpokladá aj úprava medzinárodných taríf v osobnej doprave, čo bude mať za následok zmenu vo výbere trás cestujúcim. Môže sa stať skutočnosťou, že z Bratislavy do Košíc bude výhodnejšie a rýchlejšie cestovať cez Budapešť a z Bratislavy do Českých Budějovíc cez Viedeň a Linec.