Bratislavský železničný uzol

splinterX: Máš pocit, že cestovať v úzkorozchodnej električke je med lízať ??? V Košicoch majú "rýchlodrážnu trať" do USS/VSŽ, ale tá má normálny rozchod, a teda jazda rýchlosťou 80 km/h nie je až taký adrenalínový šport ako na úzkych kolajach v BA. Navyše, železničné kolaje do Jura/Pezinku, do Senca, do Malaciek aj smerom na DS sú dávno položené, stačí naozaj len drobná investícia do zastávok a vhodné motorové alebo elektrické súpravy. Napríklad v Žiline sa dokázala trať na Rajec integrovať do mestskej hromadnej dopravy, v BA by to šlo takisto, stačí len rozmýšľať a chcieť.

ohľadom prímestkej dopravy v BA. Asi najlepším a najlacnejším riešením by bola stavba nových úzkorozchodných tratí k novým sídliskám príp. okolitým obciam. Tak napr. račianska trať končí za posledným panelákom v Ba niekde vedľa vinice. Ďalej od mesta sú už len polia, lúky a vinohrady. Postaviť dvojkoľajnú úzkorozchodnú trať napr. po Svätý Jur by asi nebol problém. takisto by sa dala postaviť električková trať od Dúbravky po DNV možno ďalej k Zohoru. Obdobne by sa dala postaviť trať z Ružinova po Dolné Hony. Existujú už projekty na stavbu električkovej trate do Petržalky a mesto už si na to požičalo peniaze od Dexia banky. A ešte chcem vedieť jednu vec: aké je napájacie napätie na električkách v BA?? 600V alebo 750V??

Na http://www.dpb.sk/aktuality/aktuality.htm sa objavili cestovné poriadky platné od 11. decembra 2005 (v pdf) pre Bratislavskú integrovanú dopravu. Zdá sa, ze DPB u z ju zacinaju akceptovat ako sucast verejnej dopravy v meste.

Keď si tak pozerám príspevok s návrhom na zavedenie micodunčového dopravného systému do BA, napadá ma - načo tu vlastne meniť rozchod električkových tratí? Veď hádam bude stačiť, keď urobíme micodunčové vozidlo s podvozkom na 1000 mm aj 1435 mm - keď sme v BA ako prví na svete zvládli otočenie mosta na hladine rieky, hádam zvládneme aj toto.

Ešte sa trochu doplním - výstavba nových zastávok na území BA má určite zmysel, ale tieto zastávky budú aj tak väčším prínosom pre dochádzajúcich cestujúcich ako pre Bratislavčanov.

Pri dnešnej polohe a stave železničných tratí v BA si nemyslím, že by železnica mala šancu nejako výrazne zasiahnuť do dopravy v rámci mesta. Ak si aj odmyslíme zopár úzkych miest v infraštruktúre (tunely a celá hl.st., jednokoľajné úseky hl.st. - N. Mesto - Podunajské Biskupice, Predmestie - filiálka), ostáva tu hlavný problém v podobe obrovských dochádzkových vzdialeností od obývaných častí k tratiam. Stačí si uvedomiť, aké búrlivé protesty sa ozývali po zmene linkovania MHD v Petržalke, keď zrazu časť substrátu nemala dochádzať na zastávku vzdialenú namiesto 2 minút pešej chôdze od vchodu až nekonečne dlhých 5 minút, nehovoriac o pribudnutí jedného prestupu s prechodom ďalších 100 m medzi zastávkami. Už si viem predstaviť nadšené výkriky u toho istého substrátu, keby od neho niekto chcel dochádzať k trati 15-30 minút pešo, resp. s prestupmi navyše a diskutabilnou časovou úsporou pri použití systému pešo-MHD-vlak-MHD-pešo...

Postavenie nových zastávok by tento handicap mohlo iba čiastočne zmierniť, ale nie odstrániť. Viď polohu tratí v jednotlivých mestských častiach: Petržalka - trať ide len po okraji sídliska, navyše nevedie do centra mesta. Ružinov, Podunajské Biskupice, Dolné Hony - to isté, len v ružovom. Nové Mesto - trať vedie okolo záhradiek a spustnutých priemyselných areálov a nie okolo domov. Rača - električky idú priamo cez sídlisko, železnica je od väčšiny domov o dosť ďalej než električka. Vajnory - pre väčšinu obyvateľov je trať extrémne ďaleko. Staré Mesto, Karlova Ves, Dúbravka, Devín - žiadna železnica v rozumnej vzdialenosti na použitie pre mestskú dopravu. Jediné ako-tak predstaviteľné využitie železnice v mestskej doprave by bolo možné pre Devínsku Novú Ves - ale aj tam vedie trať iba po okraji sídliska, navyše na kopci, cestujúci do centra by aj tak musel z hl.st. využiť MHD (prestup + časová strata) a po postavení tunela pri ZOO sa snáď podarí odľahčiť križovatku na Patrónke a tým aj skrátiť cestovné doby pri použití busov.

A využitie železnice pre návštevníkov hypernákupných hyperstredísk - no neviem neviem... Drvivá väčšina nakupujúcich si odtiaľ vezie toľko suvenírov, že použitie auta je pre nich nevyhnutnosťou. A pre zvyšných nešťastníkov sa pár metrov od vchodu nachádzajú zastávky MHD, takže asi málokto sa rozhodne s plnými taškami nákupu šliapať až k trati a navyše od trate domov - viď predchádzajúci odstavec.

Záver - v okolí BA by sa mala železnica jednoznačne sústrediť na prímestskú dopravu (čo súčasná úbohá úroveň vozidlového parku a obrovské intervaly medzi spojmi veľmi nenaznačujú) a nie na pofidérne projekty s otáznym prínosom pre substrát...

Addams: To tvrdenie o akcionároch BRKS ako fyzických osobách sa mi nezdá - o vlastníckej štruktúre BRKS som videl len jeden článok, v ktorom sa ako vlastníci spomínali BSK, Connex, nejaké ŽOS, Wagon Slovakia a záhorské obce popri trati, žiadne fyzické osoby tam neboli. Je možné, že odvtedy sa vlastnícka štruktúra zmenila, ale nič konkrétnejšie som sa o nej nedozvedel. Súčasní funkcionári BSK by teda mohli na BRKS ďalej "zarábať" a sčasti aj ovplyvňovať jej činnosť len v prípade, že by vlastnili akcie niektorého zo súkromných spoluvlastníkov BRKS.

brano:
kdesi tu uz padla zmienka o tom, ze akcoinarske prava v BRKS uplatnuju sucasny funkcionari zupy, avsak udajne ako fyzicke osoby a nie statutari zupy, tj ak ich zajtra volici kopnu do zadku, tak tam budu rozhodovat (a zarabat) dalej ako fyzicke osoby - akcionari !

splnterX: vsak som to uz raz pisal obch. centrum Avion - nalepene na trati N.Mesto - P.Biskupice/UNS

Ad tr3mp: Na Tvoj dotaz môžem odpovedať len v bode o vzdialenostiach medzi stanicami. Keď to zoberiem len ako teóriu, je potrebné medzi jednotlivými stanicami dodržať zábrzdnú vzdialenosť. A tá závisí od traťovej rýchlosti. Napr do 100 km/h je to 700 m. Ďalej záleží, aké zabezpečovacie zariadenie chceme uplatniť na trati. Zrejme v tejto dobe to bude autoblok. Keď bude najvdzialenejšie odchodové návestidlo v st. A tvoriť predzvesť vchodovému návestidlu do st. B musí to byť zábrzdná vzdialenosť . V tomto prípade najmenej 700m. Spomínal si trať 131. To je vedľajšia trať., traťové zab. zariadenie sa tam len buduje , bude to DOZZ. Terajší stav je taký, že nie sú tam oddielové návestidlá, takže medzistaničné vzdialenosti tvoria zároveň aj traťové oddiely. A sú to rôzne vzdialenosti, podľa toho, kde konkrétnu stanicu postavili. Napr. 12, 10, 7, 12 atď km. Na tratiach, kde je AB je to 1 km vzdialenosť . Na hradlovaných tratiach kde boli v minulosti , prípadne ešte sú hradlá, zvyčajne boli 1 - 3 hradlá. Napr. Na trati 130 je najdlhšia medzistaničná vzdialenosť medzi Senec - Sladkovičivo 16 km. Myslím, že je to najviac aj v sieti ŽSR. Mimochodom , v predpise Ž1, ktorý začne platiť už 11.12.05, je pe rýchlosť do 160 km/h vzdialenosť 1500 m.

Garin: keby som mal v Ba volebné právo, tak ho určite využijem a dám hlas pánovi Bajanovi, pretože je stokrát..čo stokrát..tisíckrát lepší ako ten sku..ý liberál a kriminálnik Roman...

Je pravda, že akcionárom BRKS je bratislavská župa, ale vo vedení firmy sú ľudia blízki SDKÚ. Napokon, sympatie, či nesympatie k pánovi Romanovi môžu fanúšikovia železnice z VÚC Bratislava zohľadniť vo voľbách župana bratislavskej župy tento víkend.

mohla by sa postaviť žel.zastávka pre Ružinov pri obratisku električiek..no nie??

Addams: A prostredníctvom akcií ktorej firmy je Ľ. Roman spoluvlastníkom BRKS? Nevlastní náhodou veľkú časť akcií BRKS priamo bratislavský kraj?

Vsak to spominal nas aktualny mozno aj buduci (uvidime pozajtra) zupan L.Roman, ze by sa malo porobit viac zastavok na existujucich tratiach - najma pri obchodnych centrach, napr.:
Tesco Lamac - je prakticky nalepene na trati Zel.studienka - Lamac
obch. centrum Danubia (4 obch.retazce na kope) - taktiez nalepene na trati Petrzka - Rusovce
obch. centrum Soravia - dostupne od zast., kt. by mohla byt pri stavadle 4 Ba vychod v useku Mociar - Vajnory
obch. centrum Avion - nalepene na trati N.Mesto - P.Biskupice/UNS
Ekonomicka Univerzita v Petrzke - predpokladana silna frekvencia studentov i domacich
Luky VII/Janikov dvor - predpokladana obstojna frekvencia domacich
Cunovo - obnovenie zrusenej zast.
Vrakuna - obnovenie zrusenej zast.
Slovany - obnovenie zrusenej zast.
cintorin - obnovenie zrusenej zast.
Filialka - obnovenie zrusenej zst.
Dev.N.Ves sidlisko - zriadenie novej zast. - predpokladana silna frekvencia domacich
Briezky - vyhybna je sice aj v dlhodobych planoch, ale len v prip. realizacie tunela pod Kolibou, co asi tak skoro nebude ... zast. cca v urovni konca odst. kolajiska hl.st. (Pod Skalou) by mohla byt - predpokladana silna frekvencia studentov, pracujucich i domacich
Ak bude zvoleny staronovy zupan, tak sa nieco v tomto smere pohne dopredu, ale neviem, ci tu bude pozitivom aj pre riesenie ostatneych problemov zupy; ak vsak bude zupanom Bajan, tak sa bojim, ze to zatrhne len preto, ze by z toho profitoval jeho predchodca ako akcionar BRKS, bez ohladu na to, ze by to uskodilo celej zupe (pozri politicke znicenie projektu rusnov r. 755 tesne pred zaciatkom vyroby bez ohladu na objektivny prinos a uz preinvestovane priserne sumy).
... a este keby sa podarilo vydolovat z EU peniaze na tunel Filialka - Petrzka, asi by sme sa viaceri zbesneli od radosti.

tr3mp:
- "možnosti uzla z hľadiska vyťaženosti " - za komancov lietalo po meste cca o 130 % viac vlakov, niekedy aj za hranicou zdraveho rozumu,
- "minimálny možný interval S-bahnu na jednotlivých tratiach" - zalezi od urovne autobloku (pozri ZCP) a poctu kolaji (jednokolajky: Mociar - predmestie, N.Mesto - hl.st.),
- "minimálna vzdialenosť dvoch staníc (zastávok) vyplývajúca zo železničných predpisov" - ziadna neexistuje


jano63:
http://www.rail.sk/arp/slovakia/ba/zelmapba.htm .

Nemate niekto nejaku podrobnejsiu mapu bratislavskeho uzla?

Jedna z nerealizovaných stavieb v Ba patriacich do kategorie sci- fi patrí aj plán Podkolibskej spojky. Tá mala začínať pri Červenom moste a pokračovať tunelom Briežky dlhým cca 3500 m.Na svetlo božie mal vyjsť v úrovni odbočky Vinohrady. Po tejto trati sa mala odkloniť v tej dobe silná nákladná doprava na vtedajšom 2. hl. ťahu z hl. stanice. No zišla by sa aj dnes. Hl. Stanica totiž aj s tunelmi patrí medzi úzke hrdlo br. uzla. Je tu povolená 30- tka a predovšetkým nákladné vlaky tu pomerne často uviaznu, vykolaja alebo strhnú trolej. Preto by si toto dielo našlo opodstatnenie, najmä v súvislosti s nadchádzajúcou prestavbou a očakávaným nárastom prevádzky osobnej dopravy. No v našich podmienkach je to utopia.

splinterX: čauko, ty si môj človek. Presne nad tým som uvažoval aj ja. V BA je absencia dopravy medzi jednotlivymi žst.

taká otázka: prečo v BA nejazdia aspoň v prepravných špičkách špeciálne taktované vlaky na trase napr. DNV- Lamač- hl.st. BA Nové Mesto- BA UNS- BA petržalka- príp. ešte Rusovce a späť?? Mám pocit že aj v iných mestách porovnateľnej veľkosti je tomu tak a funguje to....

Ako železničný laik (ale nadšenec) si dovolím položiť nasledujúce otázky, dúfam, že mi ich niekto veci znalý zodpovie:
- Aké možnosti poskytuje bratislavský železničný uzol z hľadiska vyťaženosti jednotlivých tratí pre vedenie intervalovej mestskej a prímestskej dopravy (čiže nejaký S-bahn)? Aký je minimálny možný interval S-bahnu na jednotlivých tratiach (110, 120, 130, 131, 132)? Aký je teoretický minimálny čas medzi jedotlivými vlakmi vôbec?
- Aká je minimálna vzdialenosť dvoch staníc (zastávok) vyplývajúca zo železničných predpisov?

Montoya:
celkom dobry napad, ale to by musela byt streka Petrzalka - N.M/Filialka - Sturovo - Budapest uerobenav tak, aby zniesla prevadzku Taurusov, a pod. rusnov OBB/MAV, inak by to preprahy zasa casovo neumerne predlzili.
Este keby nebola nutna uvrat na Wien Sudbf (nskor Hbf.)